Objavili sa z ničoho nič – ženské hlasy, ktoré sa na našej hudobnej scéne nedali prepočuť. Dve mladé hudobníčky prinášajú svojskú poetiku, ktorá očarila aj Oskara Rózsu. V čase nahrávania ich debutových albumov nám porozprávali viac o sebe a svojej tvorbe.

KatarziaIvana Mer sú mladé hudobníčky, ktoré svojskými piesňami rozčerili stojaté vody. Áno, sú mladé a pekné, no predovšetkým prišli s originálnou hudbou. Katarzia za sprievodu gitary spieva silne autobiografické piesne, plné surových pocitov, ktoré vás dojmú aj pobavia. Ivanine minimalistické skladby pracujú s jemnejšími odtieňmi a abstraktnejšími emóciami, miestami odkazujú na ľudové motívy. Katarína je hravá, bláznivo farebná, tak trochu herečka, skúša a hľadá sa. Na druhej strane Ivana sa už, zdá sa, našla, v tak trochu nadprirodzenom, vílom svete. Napriek tomu sa stretli niekde uprostred, vo vzájomnom obdive a sympatii. Obe momentálne nahrávajú debutové albumy pod dohľadom Oskara Rózsu, takže je najvyšší čas sa zoznámiť.

Ivana Mer - Pachoľa

O kráse surových pocitov s Katarziou  

Sama Katarzia sa nepovažuje za speváčku, ale za pesničkárku: "Speváčka je podľa mňa osoba, ktorá sa intenzívne venuje rozvíjaniu svojho hlasového fondu a expanduje v tónoch a kvalite. Ja len tak vlastne som." Jej "len tak bytie" je však skutočne jedinečné. Kata nemusí byť technicky brilantnou speváčkou na to, aby vás opantala. Pri brnkaní na gitaru vám s úprimnosťou dieťaťa povie všetko, čo prežíva – lásku, sklamanie, hnev, radosť, zmätok. Život dvadsaťročnej taký, aký je, niekde medzi deckom a femme fatale. Bez príkras, zábran a neumelo, z Katarzie sa spontánne hrnú ešte nevyschnuté pocity, občas v naivných veršoch, občas v zábleskoch hlbšej pravdy. 
 
Katarína sa hudbe venovala od mala, nikdy však nie naplno. Pesničky, ktoré sa dnes dajú počuť na Soundcloude, pôvodne začali ako žart. "Myslela som si, že je to strašná sranda a všetkých som s tým otravovala, že 'pozrite, aké smiešne, že ja niečo takéto robím'. Počas toho, ako som to hrala, som dostala sedem záchvatov smiechu. Neberiem sa príliš vážne," zdôrazňuje Katarína, "hoci keď to spievam alebo píšem, tak to vážne myslím. Keď je to smutné, tak mi je z toho naozaj smutno. Ale potom hneď, ako skončí pesnička, vystrelí zo mňa taký veľmi detinský úsmev. Tým zlomím to 'dramatično'."


Celkom osobný folklór Ivany Mer  

Ivana spievala v zboroch, s dídžejmi a rôznymi skupinami v zahraničí, skladala tiež hudbu pre tanečné a divadelné predstavenia. V určitom bode si však povedala, že sa chce venovať len svojej vlastnej tvorbe a intuitívne hľadala prostriedok, cez ktorý by sa mohla vyjadrovať. Dnes si bez hudby nevie svoj život predstaviť: "Ja to cítim tak, že som sa nikdy nedostala k hudbe, že tá hudba sa dostala ku mne, nevybrala som si to vedome. Osobné okolnosti ma prinútili, že som mala neuveriteľný pocit vyjadriť sa cez hudbu, ale racionálne to neviem vôbec identifikovať, proste to tam bolo." 
 
Pri počúvaní jej piesní sa aj poslucháč dostáva akosi bližšie k sebe a svojim pocitom. V piesňach cítiť Ivaninu skúsenosť s folklórnym súborom, v niektorých jej hladivý vokál evokuje uspávanky pre dospelých, utešujúco nežné. V iných, ako je napríklad novinka M to M, odhaľuje divokejšiu stránku, s perkusiami a mantrami odkazujúcimi k liečivým šamanským rituálom. Ivanine skladby nie sú o sofistikovaných melódiách a hudobných hračičkách, ale o čistom, priamom pocite, ktorým vás pieseň zaplaví. Potvrdzujú, že v jednoduchosti je krása a aj poetická sila. Spieva v slovenčine aj v angličtine, občas v "ivančine". Hoci jej tvorba súvisí s osobným životom, nerozpráva konkrétne udalosti, skôr abstraktný vnútorný príbeh, ktorý autorka práve prežíva.  


Katarzia to má presne naopak – do svojich textov vkladá pravdivý opis svojich pocitov a zážitkov, hoci sama priznáva, že sa často menia: "Niekedy napíšem text a už na druhý deň viem, že všetko to je úplne inak, že som to prehnala alebo vnímala v nejakom emočnom záchvate, prekrútila skutočnosť." Vypľúvanie extrémnych pocitov však môže byť veľmi oslobodzujúce - skladanie hudby Katarzii pomohlo preniesť sa cez náročné životné obdobie.

Dnes ju najviac teší, keď vidí, že svojimi pesničkami oslovuje iných ľudí a prináša im trochu nadhľadu nad vlastnými problémami. "Hrozne veľa báb za mnou chodí, že je to presne o nich, teší ma to, aspoň sa necítim tak egocentricky, aj keď tie pesničky sú väčšinou také 'ja, ja, ja'. Je to aj pre ľudí a o nich, dúfam, že im to pomáha zasmiať sa na vlastných problémoch a uvedomiť si, že sú aj vážnejšie veci."

Ešte o nich budeme počuť  

Obe hudobníčky práve prežívajú úspešné obdobie – ich piesne sa šíria po internete, koncerty sa plnia, a ak všetko pôjde dobre, v decembri by im mali vyjsť debutové albumy. Práve cez ich producenta, Oskara Rózsu sa speváčky zoznámili. "Robila som s viacerými producentmi a s nikým sa mi nerobilo tak dobre. Čo sa týka hudobnej spolupráce, Oskar je veľmi citlivý, intuitívny a totálne ťa rešpektuje," opisuje Ivana. "Zažila som rôzne spolupráce a to sú situácie, ktoré sa mi stali, aby som sa ja sama naučila, vážiť si to, čo robím. Vždy až keď ty rešpektuješ seba, aj druhí ťa rešpektujú."

Ivanu Mer budete môcť stretnúť na malom turné počas októbra, na ktorom bude hrať v doprovode Rózsu a vibrafonistu Mira Heráka. Po debute chystá nahrávanie piesne do filmu a nový elektronický projekt. Katarziu okrem nahrávania čakajú viaceré koncerty, po ktorých sa chce sústrediť na tvorbu ďalších piesní. A čo by si ešte želali? Aby ich hrali rádiá. Aj mainstreamové, v ktorých podľa nich chýba kvalitná slovenská hudba. Nedá sa nesúhlasiť – éterické bytosti predsa do éteru patria.


Autorka: Michaela Kučová
Foto: Jakub Budaj