Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Slovák od roku 2003 organizuje koncerty v Londýne. Ako Pishter prežil pandémiu?

Slovák od roku 2003 organizuje koncerty v Londýne. Ako Pishter prežil pandémiu?

05.10.2021 - 13:50 | Danka Šoporová

Už viac ako dve desaťročia je jeho domovom kozmopolitný Londýn. Hoci pochádza z mestečka na Považí, dnes ho pozná naozaj každý, kto na slovenskej a českej hudobnej scéne niečo znamená. Štefan Krasňanský, ktorému priatelia a rodina nepovedia inak než Pišta (z toho vzniklo anglické Pishter), strávil v ostatnom období veľa času na Slovensku, čo sme na stretnutie s ním využili i my.


S majiteľom úspešnej agentúry Pishter Limited, ktorá sa špecializuje na organizovanie hudobných a iných podujatí pre v Londýne žijúcich Slovákov a Čechov, sme prebrali hneď niekoľko zaujímavých tém. V rozhovore sa dozviete:

•  
akú pozíciu majú začínajúci umelci v metropole Anglicka a bez čoho sa nezaobídu,
•  ako by vyzerali jeho ďalšie kroky bez finančnej podpory od britskej vlády,
•  kedy zažíval najsmutnejšie okamihy a kam najradšej chodieval,
•  ktoré hviezdne mená sa k nemu vracajú opakovane,
•  ako vyzerá program hudobníkov, ktorí do Londýna prichádzajú koncertovať,
•  na akých miestach v Londýne slovenskí a českí umelci zvyknú vystupovať,
•  premýšľal už nad manažovaním jedinej speváckej hviezdy?

Vitaj opäť na Slovensku. Môžeš s odstupom času povedať, že presťahovanie sa do Anglicka bolo pre teba tým najdôležitejším životným míľnikom? 

Vyzerá to tak. (úsmev) Vyštudoval som VŠ v Bratislave, konkrétne odbor Technika ochrany životného prostredia. No už krátko po skončení školy ma zlákala hudba. Mal som malú firmu na distribúciu hudobných nosičov. Zastrešovali sme malé, nezávislé vydavateľstvá z Veľkej Británie a Spojených štátov. Nosiče sme vozili na Slovensko a na Považí vlastnili maličkú predajňu. Fungovali sme asi rok. Áno, idea to bola krásna, ale realita krutá. Musel som sa preto poobzerať, kde zarobiť peniaze. Jedinou vhodnou destináciou mi prišla v tom čase Veľká Británia, konkrétne jej metropola. Aj preto, že Londýn sa mi odjakživa spájal s hudbou a nie nadarmo je dodnes vnímaný ako mekka hudobného priemyslu. V Európe určite. 

Platí to ešte aj dnes alebo sa trh postupne rozložil aj medzi ďalšie krajiny?

Ak by sme šli do hĺbky, každá krajina má v sebe vlastné hudobné podhubie, subidentitu, vďaka ktorej je špecifická. V každom väčšom meste či regióne nájdeme hudobné projekty preň príznačné a zaujímavé. Pokiaľ sa však rozprávame vo všeobecnosti, o tzv. globálnej hudobnej brandži, myslím si, že kapela, ktorá prerazí v Británii – buď u nejakého veľkého labelu, prípadne začne byť zastupovaná tamojším manažmentom, má otvorené dvere kamkoľvek v Európe, vlastne i vo svete. Veľa ľudí, a to nielen z východu Európy, sa presťahovalo do Británie. Niektoré ceny položiek, ktoré sú pre hudobný biznis a úspech v ňom nevyhnutné, tu bývajú výhodnejšie. ALE! Londýn je nepochybne dôležitou destináciou, no určite nie jediným miestom, kde sa rodí kvalitná hudba.

S kolegami sme sa zhodli na tom, že Londýn je príliš drahý a rýchly na to, aby tam nové veci vznikali zakaždým od piky a kreovali sa úplne od začiatku. Londýn môže byť práveže super, ak sem príde umelec s už hotovým projektom, ten sa tu obrúsi a následne odpáli do sveta. Nájdeme tu veľa perfektnej a "hotovej muziky", pre ktorú bol Londýn akýmsi štartérom. A napríklad jeho východná časť, prípadne Brixton, sú vysoko kreatívnymi oblasťami.

Vieš nám, respektíve turistom, ktorí sa do Londýna chystajú, odporučiť i konkrétne miesta?

Určite. Poznám veľa "dobre zašitých" podnikov s výnimočnou atmosférou.
•  Experimentálna / alternatívna hudba: cafe OTO, EartH, Village Underground
•  Jazz: Ronnie Scott's
•  Clubbing: Corsica Studios, Oval Space, Printworks

Printworks, LondýnKlub Printworks v Londýne

Kapela nie je "iba" o menách, ktoré vystupujú na pódiu

Ako laikovi sa mi taktiež zdá, že i spevácke súťaže sú v Anglicku vnímané serióznejšie a štart pre vychádzajúce hviezdy jednoduchší.

Priznávam, že do tejto ultra mainstreamovej scény príliš nevidím. Čo viem ale povedať s istotou je, že každý hudobník, ktorý chce v Británii preraziť, potrebuje silné zázemie a podporu manažmentu, PR agentúry, bookingovej agentúry, kvalitné technické zázemie nevynímajúc (osvetľovači, zvukári, a pod.). To všetko je v Londýne dokonalé, pretože ľudia sú na to študovaní. Do Británie neprichádzajú preraziť "iba" hudobníci a kapely, ale taktiež producenti či technickí pracovníci, ktorí sa chcú venovať tomu svojmu, a to na vysoko profesionálnej úrovni. Vyskladať takýto manšaft nie je pre umelca vôbec lacná záležitosť. 

Vieš byť aj konkrétnejší? Majme toleranciu plus mínus desaťtisíc libier.

Fúha, to by som strieľal. (smiech) Nie som si istý, či existuje niečo ako: Maj toľko peňazí a podarí sa ti preraziť, alebo nemaj minimálne túto sumu a vysnívaného úspechu sa nedočkáš. Vo finále ide o súhru toľkých aspektov, ktoré sa môžu, ale ani nemusia stretnúť, že ak to klapne, býva to považované aj za malý zázrak. Samotné dealy vznikajú vo väčšine prípadov tak, že máte interpreta, ktorý je nezávislý, čiže nie je nikomu upísaný. Pokiaľ je naozaj zaujímavý, respektíve o jeho unikátnosti sa dozvedia tí správni ľudia, prídu si ho pozrieť A&R agenti (hľadači talentov, pozn. red.) z konkrétneho labelu a môžu mu dať ponuku na nahrávanie jedného či dvoch-troch albumov, na ktoré nadväzuje turné, PR kampaň a celé sa to zaobalí do konkrétnej identity / podoby daného interpreta. 

Potom je však práve preňho veľkou výzvou, aby túto šancu dokázal zúročiť a nadobudnutý status ustáť, povedzme vydaním ďalšieho úspešného albumu. V tejto dynamickej dobe je ale čoraz náročnejšie byť inovatívnym a vynikať. 

Dá sa to vôbec? Zdá sa, že všetky sa trendy sa postupne vracajú späť.

To je jedna vec, ale na druhej strane sledujem už dlhšie hudobnú dilemu, či vôbec nahrávať albumy, keď ľudia chcú počúvať single. V minulosti to bývalo opačne. Inak, v Británii funguje relácia, ktorá sa venuje interpretom iba s jedným hitom (tzv. one hit wonder), čo je s nimi v súčasnosti, koľko peňazí vďaka úspešnej skladbe zarobili atď. Celkom zaujímavé zistenia.

Ako to máš ty? Musí ťa skladba zaujať na prvé počutie alebo jej dávaš šancu aj opakovane?

Okrem hlavnej línie, ktorá je na albume prítomná, sú tam vždy i vedľajšie, ba až skryté informácie, vrátane obalu. Presne preto milujem len tak sedieť doma a naplno si užívať počúvanie hudby. Je to niečo úplne iné, než počúvanie hudby v aute či na koncerte. A ako to mám s jednotlivými skladbami? Zväčša to býva tak, že pesničky, ktoré sa mi na prvé počutie možno až tak nepáčia a cestu k nim si nachádzam skôr postupne, so mnou vydržia podstatne dlhšie.

Skús uviesť príklad.

Ako milovníkovi alternatívnej hudby sa mi dostalo do rúk blues, započúvam sa doň a zisťujem, že sú to fakt krásne veci, ktoré sa dokonale vryjú pod kožu. Pre mňa kapela dávno nie je "iba" o menách, ktoré vystupujú na pódiu, prípadne sa nám prihovárajú z médií.

Hudobný priemysel je v Británii braný ako práca na plný úväzok

Ako to teraz vyzerá s tvojou prácou? Dostal si grant, ako jeden z mála subjektov na trhu, priamo od britskej vlády.

Vďaka bohu, že nám to bolo umožnené.

Čo tomu predchádzalo?

Ja vôbec neviem, bližšie som to nerozoberal s ďalšími agentúrami a promotérmi. Vyplnili sme potrebné formuláre, ale o detailoch, prečo to vyšlo práve nám, netuším.

Máš vo Veľkej Británii veľkú konkurenciu?

Ak je reč o tom, ktorý promotér, či aké agentúry riešia našu cieľovú skupinu a interpretov, potom ani nie. V tomto sme už dostatočne etablovaní a možno i jediní. No ako som už načrtol, hudobný priemysel je v Británii braný ako práca na plný úväzok, nie hobby či brigáda. Preto je mu venovaná adekvátna pozornosť, vzdelanie i priestor v spoločnosti. Vypovedá o tom veľký záujem o kultúru zo strany relevantných inštitúcií. Britská vláda na kultúru počas pandémie nezabúda, práve naopak.

Ako sa to v tej najkritickejšej fáze opatrení prejavovalo?

Naozaj sa po celej Británii robili online veci, bolo cítiť veľkú snahu udržať tento biznis pri živote. Kultúre a umeniu bol, a stále je, venovaný veľký priestor. Ak to bolo čo i len trošku možné, hralo sa naživo. Pochopiteľne, nie každému sa dostalo finančnej pomoci, no ľudia vidia, že vláda sa snaží pomôcť a v rámci možností robí pre umelcov maximum. Aj preto situácia v umeleckom sektore nie je taká vyhrotená.

Keby ste nedostali podporu, čo by nasledovalo?

Pravdepodobne by sme skončili v akomsi stand-by režime, odhadujem na dva roky. Možnosť, že by to celé skončilo, som si nepripúšťal. Našťastie sa nad podobnými víziami nemusím nateraz zamýšľať. 

Pocítil si aj na vlastnej koži podporu umelcov silných mien, ktorí majú na trhu silné miesto a pár mesiacov nečinnosti im finančne neublíži? 

Stalo sa to aj počas projektov bežiacich priamo počas pandémie. Koncerty boli dostupné iba pre obmedzený počet ľudí a s honorármi trebalo ísť rapídne dole. Nemali s tým problém a aj týmto nám veľmi pomohli. Neskôr, práve vďaka grantu, sme pomoc oplatili. Umelci dostávali honorár, hoci hrali online, aký by dostali v rámci vystúpenia u nás, no kvôli pandémii nemohli pricestovať. A aby to nebolo také jednoduché, ešte tu máme brexit. Ten bol pre každého veľkým prekvapením a pre nás - agentúru, ktorá "vozí" interpretov výlučne zo zahraničia, to znamená, že nám pribudli extra povinnosti ako dostať umelcov do Británie. Ani nechci vedieť. (smiech)

Koľko ľudí máš v tíme? 

Nuž, kreatívu si pripravujem sám. Produkciu mi pomáhajú riešiť ďalší traja ľudia, veľa vecí si outsourcujeme priamo na mieste, povedzme security či techniku. Zatiaľ to teda stíhame v skalnej štvorici. Sem-tam nám pomôže dobrovoľník, keď potrebujeme povykladať ťažké veci. Máme overené kontakty na ľudí, na ktorých sa vieme v prípade potreby obrátiť.

Ako to vyzerá, keď príde hviezdne meno? Vybavíš všetko potrebné, už spomínanú byrokraciu, zastrešuješ kreatívu a očividne sa tým ľuďom venuješ aj vo voľnom čase. Pricestuje dajme tomu kapela Lucie. Privítaš ich na letisku. Čo sa deje potom?

90% umelcov, ktorí sem prichádzajú, majú koncert spojený s výletom. Svoje vystúpenie nevnímajú iba ako pracovnú záležitosť. Je to taká duševná hygiena aj pre kapelu. Zmenia prostredie, vzduch, pozrú si a zažijú niečo nové. Niekedy priletia v termíne, že stihnú aj koncert iného zvučného umelca z britskej či svetovej scény.

Spoznáva ich komunita Slovákov a Čechov na ulici? Zrejme často neveria vlastným očiam.

Áno, stáva sa to. Aj Meky či David Koller a ďalší rozdávajú autogramy, no stále platí, že si tu užívajú značnú formu slobody. Tá popularita je tu o niečom inom, ako keď sú doma. Prichádzajú sem zhruba na tri dni, dve noci. Jeden deň je koncert, stavanie pódia, zvuková skúška, večerná šou, debaty s fanúšikmi. Druhý deň nás čaká prehliadka mesta a utužujeme priateľské vzťahy. Máme stále formácie, ktoré tu hrali aj desaťkrát, vždy radi prišli, prídu a ja si to nesmierne cením. Meky je tu pečený varený, často chodievajú aj IMT Smile, Polemic, Billy Barman, Chinaski, Jaromír Nohavica, teraz sme tu mali skupinu Vidiek. Mimochodom, to bola vôbec prvá kapela, s ktorou sme naštartovali v roku 2003 našu agentúru. 

Ako k tejto spolupráci prišlo a prečo voľba padla práve na nich?

Bola to spontánna akcia. V Londýne som vtedy žil tretí rok a všimol si silný dopyt po slovenskej a českej kultúre. Vymysleli sme, že by sme si sem zavolali nejakú našu kapelu, no a voľba padla na Vidiek. Zavolal som Richardovi Jajcayovi, manažérovi a zároveň gitaristovi skupiny. Po pár minútach sme doladili všetky potrebné detaily a bolo. Keďže akcia dopadla na výbornú, dohadovali sme stále ďalšie a ďalšie termíny.

Do Londýna kapela zavítala po dlhšom čase opäť. Od samotného vystúpenia uplynulo iba pár dní. Aké máš dojmy?

Sme veľmi radi, že sa nám po dlhej dobe podarilo usporiadať live koncert, stretnúť sa s ľuďmi z brandže, umelcami, divákmi. Jasné, ešte stále cítiť obavy, ľudia sa však po "covidovom" období pomaličky prebúdzajú, i keď na návštevnosť spred korony si budeme musieť chvíľku počkať. No už vidieť aspoň svetielko na konci tunela. (úsmev)

Folklór, tanečná hudba, jazz, aj mainstream

Ak by ti niekto ukradol telefón, vidím, že tam nájde hotové poklady. Komu si naposledy písal SMS-ku?

Tebe (smiech) Ale viem, ako to myslíš. V rámci ČS hudobnej scény som v kontakte so všetkými, ktorí majú priestor a chuť prísť si zahrať do Londýna. 

Ako to presne funguje? Som kapela a chcem vystupovať v Londýne, takže ťa oslovím. Čo ďalej? Urobíš si nejaký prieskum o tej kapele v rámci svojej komunity? Sleduješ počet zhliadnutí na nete? 

Presne tak. Dôležité je, aby sme na seba, v tom horšom slova zmysle, nenarazili už pri prvotných predstavách. Obe strany do toho ideme formou pokus-omyl. Keď to vypáli dobre, vieme sa dohodnúť na nových podmienkach a opätovnom hraní. Potom je už radosť plánovať spoluprácu aj do budúcna. 

Stretávaš sa pri slovenských menách aj s vlažnými reakciami publika?

Londýn je obrovské mesto, cestovanie z jednej jeho časti do druhej trvá hodiny a podstúpiť túto cestu len tak, aby som šiel s ponurou náladou na koncert a robil tam zlú atmosféru, si človek dvakrát rozmyslí. Je na každom návštevníkovi, či si chce večer užiť alebo bude počas hrania kapely frflať a kaziť zážitok ostatným. Chvalabohu, tieto otázky človek máva v sebe vyriešené už v predstihu, takže sa priamo na mieste stretávajú primárne ľudia, ktorí spolu strávia pekný večer.  

Ak sa vrátime o pár týždňov, mesiacov späť. Ako ťa korona zasiahla z hľadiska psychiky?

Pamätám si, že more bolo mojou obľúbenou destináciou. Konkrétne Brighton. Nemal som veľa dôvodov na úsmev, človeka pritlačilo k múru tiež to, že zostal v Londýne zaseknutý, bez možnosti pricestovať na Slovensko a vidieť blízkych, priateľov. Do toho všetkého, mne sa podarilo lapnúť Covid počas sviatkov, takže ani Vianoce a silvestrovské oslavy u mňa nehrozili. Boli to emotívne vypäté dni, no preniesol som sa cez ne a ideme ďalej.

Nikdy ti neprišla taká ponuka, že by si patril, v úvodzovkách, jednému hudobnému telesu na Slovensku a zastrešoval ho?

Myslím, že ani nie. Vždy som pracoval s kapelami, ktoré boli manažované zo Slovenska / Čiech. 

Dokážeš si vôbec po toľkých rokoch predstaviť, že by si sa vrátil do rodnej Považskej Bystrice?

Možno aj hej. Veď vždy, keď prídem na návštevu, som nadšený. Možno to bude tým, že zakaždým tu máte krásne počasie, sviatky, prípadne Vianoce. Je možné, že to moje predstavy trošku skresľuje. (smiech)

V rámci vystúpení a miest ich konania máte v Londýne jedno stabilné miesto?

Našou primárnou lokáciou je 229 Venue. Ide o náš domovský stánok s kapacitou 760 ľudí. Sedí nám aj koncepčne. Je to flexibilný priestor, ktorý možno pretvoriť podľa potreby aj na sedenie. Neorganizujeme tu totiž iba koncerty ale aj divadlo. Hostili sme tu i populárnu Šou Jana Krausa. Viackrát sa nám podarilo dostať do Union Chapel – táto sála bola dokonca 3x vyhlásená za jednu z najzaujímavejších do 1000 miest v Anglicku. Jedná sa konkrétne o kaplnku s kapacitou do 900 miest. Vystupovali tam chalani z IMT Smile i Richard Müller. Lúčnica zas triumfovala v slávnom Barbican Centre. To bol nezabudnuteľný zážitok.

Dávate priestor aj vážnej hudbe? 

Skúšali sme loviť aj v týchto vodách. Priznávam, že obsiahnuť všetky žánre jednou agentúrou bolo pre nás silným sústom. Keď sa mám žánrovo vyčleniť, robíme všetko od folklóru, tanečnej hudby, jazzu či mainstream. Klasiku by som už do toho nemiešal. Tam vidím skôr príležitosť pre iného promotéra.

Tak čo si si pre fanúšikov hudby pripravil najbližšie?

Pracujeme naplno, a tak už teraz môžem vašim čitateľom prezradiť blížiace sa koncerty umelcov, na ktoré sa i ja obzvlášť teším. Konkrétne: 23. októbra Majk Spirit a Separ, 27. novembra IMT Smile a 29. apríla 2022 Jaromír Nohavica. Uvidím vás všetkých veľmi rád. Po uplynulých náročných mesiacoch obzvlášť.

Autorka: Danka Šoporová
Foto: Ingrid Remisova Photography


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti