Peter Čerevka alias Peter Aristone nie je na poli domácej hudobnej scény žiadny nováčik. Niekoľko pokusov s kapelami, jeden duet s Ivanom Táslerom a napokon sólová dráha. Hneď na jej začiatku sa mu podarilo dostať k zvučným menám britskej hudby ako Melanie C či James Dean Bradfield, ktorí sú hosťami na jeho debutovom albume 19 Days in Tetbury.
Spievam úplne odmalička. Od štyroch alebo od piatich rokov som vždy spieval v nejakom zbore. Bavilo ma spievanie. Bol som uvrieskané dieťa, takže som mal asi aj tréning (smiech). V štrnástich rokoch, keď som študoval na strednej škole, som začal s hrou na gitaru. Skladal som prvé pesničky a texty som písal hneď v angličtine. Vtedy som si bol už úplne istý, že chcem byť muzikant a nechcem v živote robiť nič iné, len hudbu.
Takže to bola tvoja vlastná vôľa a nie tlaky z muzikantskej rodiny...
Áno, bola. My sme skôr taká pasívna muzikantská rodina (smiech). Môj otec hral na husle, no potom sa rozhodol robiť úplne iné povolanie. Celá rodina však veľa počúva hudbu, má ju rada a má prehľad o tom, čo sa deje v hudobnom svete. Takže neviem, či sa to dá nazvať hudobnou rodinou (úsmev). Vyslovene, že by sa niekto v mojej rodine živil hudbou? To nie.
Od začiatku si sa chcel hudbou živiť? Nemal si skôr v pláne nechať si ju ako hobby a robiť iné povolanie?
Vždy som to chcel robiť profesionálne a živiť sa tým. Aj preto som nad tým tak rozmýšľal, lebo som si nevedel predstaviť robiť hudbu a popritom sedieť niekde v kancelárii. To ma veľmi nelákalo a hlavne som si to aj vyskúšal jeden čas. Nedopadlo to dobre, lebo som tú hudbu robil potom po nociach. Zistil som, že neviem bez nej byť a toto nočné nahrádzanie ma vyčerpávalo. Až mi neskôr došla kreativita. Snažil som sa to smerovať tak, aby som mohol robiť iba tú hudbu.
Ako si sa dostal do Čiech?
Po ukončení priemyslovky, v mojich 18-tich rokoch, som si podal prihlášku na Konzervatórium Jaroslava Ježka v Prahe. Mal som šťastie, prijali ma na spev. Robil som totiž prijímacie skúšky aj na spev, aj na gitaru. Na spev som sa veľmi dobre umiestnil, ale pri gitare to bolo tesne pod čiarou. Ale dostal som sa tam a mohol som si dávať obligátne predmety. Zostal som tam, pretože som si našiel veľa kontaktov, zoznámil som sa s muzikantmi, zakladal som prvé kapely. Už ma nič nelákalo späť, lebo do Bratislavy môžem prísť hocikedy za tri hodiny.
Odradili ťa prijímačky od gitary?
Ani nie. Ja som lenivý muzikant v zmysle: mňa nikdy nebavilo cvičiť. Tým, že veľa skladám, tak som schopný zahrať na niekoľko nástrojov. Na klavír, na basu aj perkusie, ale v žiadnom tom nástroji nie som tak dobrý, aby som bol virtuóz. To vôbec nie. To, čo pri tvorbe potrebujem, som schopný zahrať. Vlastne ich využívam ako skladateľ a nie ako hráč.
V Českej republike si tiež zakladal skupiny?
Áno, keď som sa dostal na konzervatórium, tak som niečo založil. Moja prvá kapela sa volala Silver Spoon, ak si dobre pamätám. Potom som mal ešte plno ďalších kapiel. To sa ešte milión krát premenovávalo.
Prvá spolupráca
Prečo si teraz samostatný interpret?
Lebo ma už prestalo baviť skúšať stále odznova a odznova. Ja som prešiel tými kapelami... možno ich bolo sedem, ak sa dobre pamätám. Vždy to skončilo tak, že sme sa nakoniec rozpadli alebo sme sa pohádali, alebo tam bol jednoducho iný dôvod. Každý to cítil inak, každý mal o tom iné predstavy. Buď to boli odlišné názory, alebo sme si nerozumeli ľudsky. Moja posledná kapela bola asi zo všetkých najúspešnejšia. Volala sa Popcorn Drama. S tou sme mali v Čechách úspešný singel Tak fajn. Naspieval som ho ako duet s Ivanom Táslerom z IMT Smile. Veľa sme s Popcorn Drama koncertovali, ale už v závere toho všetkého som tam mal len nájomných hráčov. Oni s tou pôvodnou tvorbou už nemali nič spoločné. Hrali len album, ktorý už bol hotový. Paradoxne však, boli najlepší.
Nekafrali ti do vecí...
Možno aj preto. Ale aj čo sa týka ich schopnosti a prezentácie na pódiu, sedeli mi najviac a boli najvyhratejší. Problém bol v tom, že keď prišlo na novú tvorbu, zistil som, že to robím sám. Tým, že boli nájomní hráči, mali plno iných záväzkov, boli vyťažení a nebrali to ako svoje dieťa, ale ako kšeft. Nemyslím to v zlom, úplne tomu rozumiem. Vtedy som zistil, že už to nie je kapela, že všetko robím sám. Už to bol siedmy pokus, tak som si povedal, že už je čas ísť na sólovú dráhu. A rozhodol som sa tiež ísť do zahraničia.
Ako si povedal, niektoré tvoje kapely sa rozpadli aj pre rozdielne predstavy o tvorbe hudby. Teraz napĺňaš tie svoje?
Tie predstavy sa menili stále a myslím si, že sa ešte aj budú meniť. Vždy to záleží od toho, aké obdobie prežívam. Ja mám trošku problém aj výhodu zároveň. Nie som viazaný na žiadny hudobný štýl. Nechávam to voľne plynúť a nechám sa tým unášať.
Hľadáš sa alebo si len chceš prejsť viacerými úrovňami hudby?
Myslím si, že to bolo v minulosti aj o hľadaní. Nebol som si istý, aký štýl mi sedí a čo presne by som chcel robiť. Teraz som to už našiel. Už viem, čo chcem hudbou vyjadriť a čo mi sedí. Momentálne je to viac o tom, že chcem stále skúšať a vyskúšať si všetko. Subjektívne to tak cítim, že nastala tá fáza, kedy je to skôr o nejakej výzve. Skúsiť niečo, čo som ešte nikdy nerobil a uvidím, aké to bude. Ako sólista v tom mám najväčší priestor. Nemusím sa nikoho pýtať. Aj keď som to nechcel nikdy takto robiť.
Čo sa týka spolupráce s Ivanom Táslerom, oslovil on teba?
Najprv to bolo cez manažment. Môj manažér Laco Vajdička spolupracoval s IMT Smile už predtým. Predstavil ma kapele aj Ivanovi Táslerovi a stretli sme sa v jeho štúdiu, kde sme si vzájomne púšťali skladby. Jemu sa veľmi zapáčila pesnička Tak fajn, ktorá bola vtedy ešte v anglickej verzii Aeroplane. Zložil ju Tal Bachman pre film Prci, prci, prcičky. Ivan dostal nápad pretextovať ju do slovenčiny. Tá pesnička sa nikdy nestala hitom, len lokálne a pritom si to Tal Bachman veľmi želal. Názov vymyslel Vlado Krausz, ktorý skladbu pretextoval.
Melanie C a zahraničné vody
Na svojom terajšom singli si spolupracoval s Melanie C. Počúval si Spice Girls svojho času?
Spice Girls si veľmi dobre pamätám. Najmä ten moment, keď som ako 16-ročný zbadal ich videoklip k singlu Wannabe na MTV. Nikdy som do nich nebol zbláznený. Bavilo ma to s kamarátmi na diskotékach.
Do čoho si bol teda v tom čase zbláznený?
V tom čase som počúval najviac grunge. Keď som mal 13 rokov tak som fičal na Depeche Mode, Cure, Manic Street Preachers, Blur, The Verve a takéto britské veci. Neskôr som sa dostal ku grunge rocku, čo bolo už po smrti Kurta Cobaina. Aj Nirvanu som mal rád, ale ešte radšej som mal Pearl Jam, Soundgarden, Stone Temple Pilots...
Zo singla Cool As You nemám pocit, že by bol ovplyvnený práve týmito kapelami. Sú vôbec títo interpreti tvojou inšpiráciou?
Tak určite sú veľkou inšpiráciou, ale je fakt, že ja počúvam veľmi veľa žánrov. Toto sú kapely, ktoré ma ovplyvňovali hlavne v tých tínedžerských rokoch. Neskôr som počúval aj Marillion, Pink Floyd a ťažšie veci. Vždy som mal také obdobia. Dva roky som niečo počúval, objavil nejaký štýl, a potom som prešiel na niečo iné. Jeden čas som mal éru filmových soundtrackov a počúval som orchestrálne veci. Teraz rád objavujem, ale skôr si vyberám. Kedysi som bral všetko, čo je nové. Viac čerpám z alternatívy ako z popu.
Aká bola Melanie C?
Bola úplne úžasná. Už som mal možnosť stretnúť veľa hviezd alebo celebrít. Melanie na mňa vôbec nepôsobila ako hviezda. Bola prirodzená. Bolo to akoby dvaja kamaráti išli spolu do štúdia.
Jej prínos pre populárnu hudbu je nepopierateľný. Napriek tomu nemala žiadne maniere?
Vôbec tam žiadne hviezdne maniere neboli. V prvom momente, ako prišla do štúdia, som mal pocit, že prišla fajn baba, ktorá rada spieva, baví ju hudba a vôbec nič nerieši.
Skladba bola nahratá a ona priložila vokály. Bola otvorená konzultácii?
Áno, takéto veci tam prebiehali. Naspievať to ako duet bolo hlavne nápadom môjho producenta Grega Havera. Potom sme už na tej vokálnej časti pracovali ja a Melanie C. Rozdeľovali sme si jednotlivé časti a skúšali sme to spievať spolu. "Tuto znieš ty lepšie" a "Toto spievaj ty, lebo tam máš lepší hlas" – takýmto štýlom to prebiehalo. Nakoniec sme sa zhodli na finálnej verzii.
Rozprávali ste sa o prípadnej výmene na princípe "aký požičaj, taký vráť" a tvojej potenciálnej prítomnosti na jej novom albume?
Nie, o tom sme sa vôbec nerozprávali. Prebiehalo to tak, že keď dospievala a odchádzala zo štúdia, veľmi som jej ďakoval. A ona na to reagovala spôsobom: "Prečo by som neprišla?". Neriešili sme, či bude ďalšia spolupráca, ale to, ako sa dá pesničku ďalej prezentovať. Spraviť nejaké promo, aby to malo celé význam.
Takže sa ti ju podarilo presvedčiť, aby prišla na krst v Prahe?
Výrazne mi v tom pomohol aj môj manažment (smiech).
Aké boli ohlasy na krst v Prahe?
Vstup bol zadarmo, takže ktokoľvek chcel, mal záujem a išiel okolo Hard Rock Café, mohol sa prísť pozrieť. Koncert sa veľmi podaril, atmosféra bola úžasná. Nikdy som nevidel tak plný ten podnik. Bolo to úplne natrieskané. Melanie C predviedla fantastický výkon a mne sa ju ešte podarilo presvedčiť na pieseň First Day Of My Life.
Presvedčil si ju ty alebo manažér?
To už ja. Riešil som to pôvodne cez manažment, ale ona stále povedala, že nie. Chcela spievať iba Cool As You, lebo to je jej jediná úloha. Melanie C to vnímala tak, že to bol môj koncert a nechcela sa tam vnucovať svojimi vecami. Bolo to veľmi sympatické, ale aj ja sám som chcel, aby zaspievala nejakú svoju vec a tiež ma do toho tlačili médiá. V deň koncertu, som prišiel ráno za ňou a som jej to predostrel asi takto: "Máme pre teba prekvapenie." Vyľakala sa. "Ja by som strašne chcel, aby si zaspievala First Day Of My Life. Myslím si, že ľuďom by sa to páčilo. Tuto to bol veľký hit." Hneď prvá otázka bola, či to vieme zahrať. Kapela na to vôbec nebola pripravená. Povedal som im ten nápad, spýtal sa, či to vedia zahrať a oni zobrali mobily, pustili si na Youtube First Day Of My Life a zapísali si akordy. O 15 minút na to bola zvuková skúška a dali to úplne perfektne.
Aká bude propagácia tohto singla?
Ešte to nehrajú všetky české rádia. Zatiaľ to hrá rádio City Praha. Je to veľmi počúvané rádio v Prahe a v niektorých iných regiónoch tiež. Ešte riešime rádio Frekvence 1. Vyzerá to veľmi dobre a je to na dobrej ceste, aby sa to dostalo do veľkoplošných rádií.
No a na Slovensku?
Teraz začíname. Propagujeme môj singel a aj môj album. Myslím si, že moja hudba nie je len o singloch, ale aj o dlhodobej práci na mojom albume.
V čom spočívali úskalia ďalšej spolupráce – s Jamesom Deanom Bradfieldom (frontman skupiny Manic Street Preachers, pozn. red.)?
On je plachší človek a veľký introvert. Potrebuje mať určité podmienky, aby sa cítil v pohode. Je veľa umelcov, ktorí podajú lepší výkon potom.
Zapadal on do koncepcie tvojej tvorby? Ako si povedal, potrebuješ vybočovať zo svojej komfortnej zóny, ale on zrejme potrebuje presne svoju stabilitu na to, aby vedel tvoriť. Vie vytvoriť taká protichodná dvojica niečo kvalitné?
Práve tá odlišnosť priťahuje. Keď sú dvaja hudobníci úplne rovnaké povahy, tak to síce môže byť ľahšie a všetko sa tvorí rýchlejšie, ale z dlhodobého hľadiska to nemusí byť to pravé orechové. Potom to už začína byť nuda a nie je žiadna inšpirácia. Naopak, tá odlišnosť môže byť veľmi inšpirujúca.
Vznešený tón
Odkiaľ pramení tvoje umelecké meno?
Moje pravé meno je Peter Čerevka. A zmenil som si ho... teda ešte stále som Peter Čerevka (smiech), ale umelecké meno používam pre ľahšiu výslovnosť v zahraničí. Tento pseudonym mi vymyslel jeden kamarát. Je to vraj spojenie dvoch slov – "aris" (skratka od aristokratický) a "tone" (tón). Akoby vznešený tón.
Nebojíš sa, že to bude pôsobiť na poslucháčov arogantne?
Ja neriešim význam slova "aristone". Mne sa páči to spojenie. Dobre to znie. Nikdy som nespieval nejakým výrazným chrapľavým hlasom alebo nekultivovane, takže prečo nie. Nemyslím si, že keď je niečo vznešené, je to namyslené (smiech).
Ako by si opísal svoj album?
Ja vždy hovorím, že je veľmi pestrý. Čo je veľmi neobvyklé pre dnešnú dobu, lebo každý sa snaží mať vlastný štýl. Aby ten album bol v nejakom štýle a zostal kompaktný. Ja som skôr chcel, aby ten album znel rôznorodo. "Pestrý" je to najlepšie slovo.
Podarilo sa tebe zachovať pri toľkej pestrosti kompaktnosť?
Album drží pokope, za čo môžem ďakovať svojmu producentovi Gregovi Haverovi. Ja som to nechal všetko na ňom. Ešte predtým než sme začali nahrávať tento album, tie demo nahrávky zneli úplne ináč ako znejú teraz. Išlo to do extrémov. Jedna pesnička znela ako úplný metal a druhá ako pop. Každá mala úplne iný zvuk. Jedna bola elektronická, jedna gitarová... Greg Haver vlastne tomu dal jednu tvár. Vytiahol z nich gro a tie aranžmány sa robili úplne odznova. Každej pesničke dal taký svojský štýl. Vybral nejakú podobu, ktorá mi sedí a aplikoval ich na všetky pesničky. Tým pádom sa to spojilo.
Ktorých dvoch producentov si to vlastne odmietol?
(smiech) Ja som ich neodmietol, v podstate som si ich nevybral. Dúfam, že nebudú na mňa tak nahnevaní, aby som s nimi v budúcnosti nemohol spolupracovať (smiech). Jeden je Steve Lyon (Depeche Mode) a ďalší je James Lewis (Arctic Monkeys, Duffy, James Blunt).
Kde bol problém?
Nebol žiadny problém. Ja som dostal ponuku od troch producentov. Poslali sme moje demo nahrávky na anglický trh a ozvali sa títo traja producenti: Greg Haver, Steve Lyon a James Lewis. Bol to šok, pretože som vôbec nečakal, že sa niekto ozve a nie ešte, že sa ozvú takéto tri mená. So všetkými tromi som sa stretol osobne. Na to stretnutie bol najviac a najlepšie pripravený Greg Haver. Veľmi si ma získal. On jediný si zistil všetko o mne. Poznal každú jednu moju nahrávku, ktorú som mal na všetkých mojich profiloch. Či už to bol Myspace, Facebook, Reverb nation alebo neviem, kde ešte. Poznal ich názvy, detaily a rozprával o nich. Ja som len pozeral, ako to má neuveriteľne naštudované. Išiel na to veľmi dobrým štýlom, ktorý ma presvedčil. Ostatní dvaja rozprávali len o sebe. On rozprával o mne, a to bola veľmi dobrá taktika. Nepredvádzal sa a nerozprával o sebe, aký je on macher. Hovoril prevažne o mne akoby si ma chytal na udicu a podarilo sa mu to.
Nemáš obavy, že kvôli spievaniu v angličtine, nebudeš mať na Slovensku dostatok fanúšikov?
Ja som nad týmto nerozmýšľal. Veľmi rád by som mal fanúšikov aj na Slovensku, ale ja to vidím v širších súvislostiach. Vnímam to ako svetový projekt. Vôbec nebudem smutný, ak sa to nechytí v Anglicku alebo Nemecku, ak si nájdem fanúšikov v Indii alebo v Číne. Ak si budú album kupovať a chodiť na koncerty, budem veľmi rád. Rozhodol som sa, že pri tomto albume nebudem robiť kompromisy s tým, čo chce trh. Budem robiť to, čo sa mi páči a ako to cítim ja a buď sa to niekomu zapáči, alebo nie.
Autor: Marek Majzon
Foto: Facebook.com/peteraristonemusic
