Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Celeste Buckingham: Môj stav vyhorenia trval dlhšie, než som bola ochotná priznať si

Celeste Buckingham: Môj stav vyhorenia trval dlhšie, než som bola ochotná priznať si

08.12.2021 - 13:00 | Danka Šoporová

Už viac ako jeden a pol roka je domovom speváčky a skladateľky Celeste Buckingham portugalská Madeira. Nádherné súostrovie v Atlantickom oceáne jej prinieslo nielen pokoj na duši, ale i množstvo hudobných impulzov. Výsledkom je, podľa speváčkiných slov, jej doposiaľ najlepší album.


Ten má byť veselší, tanečnejší a inšpirovaný aj muzikou destinácie, kde Celeste momentálne žije, hoci jej vplyv je zatiaľ badať iba okrajovo. „Nie som ešte príliš implementovaná do tamojšej kultúry, no určite moju tvorbu ovplyvnila," tvrdí 26-ročná umelkyňa a dodáva: "Prvýkrát v živote nemám od nového albumu žiadne očakávania. A práve preto si myslím, že bude tým doteraz najlepším."

V rozhovore sa dozviete aj to:

•  čo na jej náhly odchod povedali členovia kapely King Shaolin, ktorí ju oslovujú "sestra",
•  akým spôsobom prejavila spontánnu radosť po prílete na viedenské letisko,
•  prečo je podľa nej umelecká duša taká zraniteľná,
•  s akými otázkami sa na ňu najčastejšie obracajú fanúšikovia,
•  z čoho sa potrebovala vyslobodiť a prečo jej pandémia v istom smere pomohla,
•  čím si ju získali muži na Madeire,
•  aké krásne slová adresovala Matějovi Vávrovi,
•  kedy sa rozhodla odstrániť zo svojho života ľudí, ktorí z nej vysávali energiu,
•  aký to bol pocit byť po rokoch tvrdej práce iba sama so sebou,
•  prečo si myslí, že nahrala najlepší album svojho života?

Celeste Buckingham, nakrúcanie videoklipu FeelFoto: DoubleJ

Po dlhšej dobe si sa vrátila späť na Slovensko, síce iba na pár týždňov, ale predsa. Čo myslíš, akým otázkam budeš najčastejšie čeliť zo strany médií?

Ako je na Madeire? To je prvá. (smiech) Ale ja sa tomu ani nečudujem, mnohých ľudí moje rozhodnutie prekvapilo. Zdvihla som sa na odchod typickým Buckinghamským spôsobom. Rozhodla som sa a o tri týždne neskôr som už sedela v lietadle. A druhá otázka, hm, či som single. Vtedy si veľakrát poviem: "Sakra, veď ja som speváčka, čo to s tým má spoločné?" Ale mne tie otázky vlastne ani nevadia. Najmä po takom dlhom čase, ktorý som strávila v zahraničí. Zopár telefonických rozhovorov som síce poskytla na diaľku, ale to sa nedá porovnať.

S akými pocitmi si pred pár týždňami cestovala na Slovensko?

Nevedela som sa dočkať. Keď som po prílete nastupovala na viedenskom letisku do taxíka, až som poskočila radosťou. Tešila som sa na kamarátov a blízkych, ktorých som viac ako rok a pol nevidela. No zároveň som sa vnútorne nastavila na scenár, že nebude to všetko len ružové, pretože ma čaká veľa povinností, natáčaní, rozhovorov.

Púšťaš si novinárov do súkromia?

Som zvyknutá odpovedať aj na otázky, ktoré by mohli byť pre niekoho protivné. A hlavne som sa naučila z menej príjemných otázok vykorčuľovať. Napríklad na otázku, či som zadaná, rada odpovedám štýlom, že je dobré vedieť byť samostatná, ľúbiť sa, no a keď už môj monológ trvá dlhšie, novinár sa začne nudiť a ideme ďalej. 

A si single?

Som. (úsmev)

Akí sú muži na Madeire?

Zlatí! No žije tam veľa cudzincov. Našla som si troch veľmi dobrých kamarátov, sú narodení priamo na Madeire. Páči sa mi na nich, že neriešia taký ten slovenský machizmus. Mám pocit, že tu sú muži ako keby nútení spoločnosťou, aby boli pravými chlapmi a nejaké prílišné emocionálne prejavy sú im skôr na škodu. Na Madeire sa deje pravý opak, necítiť tam žiadny spoločenský tlak a je príjemné vidieť, že aj muž má citlivejšie stránky a mnoho vecí sa ho bytostne dotýka.

Čo oceňujú oni na tebe?

Úprimnosť. Som za každých okolností úprimná a je to o mne koniec koncov známe. No tým, že som akýsi mix rôznych kultúr, spočiatku boli priatelia na Madeire zmätení, čo som vlastne zač. (smiech) Imponuje im, že sa nehrám na hviezdu, nevymýšľam si, nemám maniere a vždy poviem pravdu. No presne takto mám zafixované aj ďalšie slovenské ženy, ktoré sa nehanbia prezentovať vlastný názor. 

Bol to v tvojom prípade proces?

Určite. A ešte stále je, ani zďaleka nie som na konci. Učila som sa to ale tým náročnejším spôsobom - to znamená, že som si musela zažiť pár nemilých situácií. Situácií, kde mi strach či hanba nedovolili povedať NIE a v konečnom dôsledku mi participovanie na danej veci uškodilo viac, než by urobilo striktné odmietnutie hneď v začiatku. Už si viem dupnúť, pretože sama sebe oveľa viac verím.

Do akej miery sú pre teba dôležité názory a odporúčania ľudí, ktorými si obklopená?

Vždy zohľadňujem názor minimálne štyroch-piatich ďalších spolupracovníkov. Som otvorená debate a zaujímajú ma aj iné pohľady na vec. Ale na konci dňa to má byť moje rozhodnutie. Vezmem do úvahy prípadné výčitky, poznámky či odporúčania. Niektoré zohľadním, iné zas nie, ale kým zaspím, musím to byť ja. Pretože ide o moju tvorbu, ktorou sa chcem prezentovať.

Na novej skladbe Feel, ktorú si zverejnila v novembri pár dní po príchode na Slovensko, sa podieľal i Matěj Vávra. V minulosti ste tvorili pár, to nie je tajomstvo. Ako sa vám po rokoch v partnerskom vzťahu spolupracuje?

My sme neskutočne rýchlo prešli zo statusu rozídený pár do kamarátskej roviny, a čo je najdôležitejšie, ten prechod bol úplne prirodzený. Odjakživa sme si výborne rozumeli, ako kamaráti úplne najviac, preto aj keď sa nás ľudia pýtajú, ako je možné, že naďalej vynikajúco vychádzame, odpovedáme, že pre nás je to spontánna púť. Nemám k tomu viac čo dodať. My sme sa navzájom podporovali aj v čase, keď sme obaja boli v iných vzťahoch, nikdy sme neprestali byť v kontakte, nahrávali sme spolu pesničky, vystupovali, a keď Matěj začal pracovať ako producent, povedali sme si, že vyskúšame jednu skladbu – práve Feel. Výsledok dopadol na jednotku, takže sme sa dohodli, že vyskúšame nahrať rovno celý album.


Máš pocit, že je Matěj Vávra v našich končinách nedocenený?

Jednoznačne! Matěj je nesmierne talentovaný a naozaj nedocenený. Fakt čakám na moment, keď si Slovensko a Česko uvedomí, aký poklad tu má. A to nehovorím ako niekto, kto ho chce kamsi pretlačiť. On je mega! Rada by som upozornila na jeho pripravovaný album, pretože práve ten bude podľa mňa jeho prelomovým. Matěj je muzikant, spevák, skladateľ, pesničkár a ešte aj producent. Raritná kombinácia. Spieva po česky i anglicky. Má za sebou roky driny, čakania, váhania, obety, odriekania a zaslúži si všetok úspech sveta. Jeho nový album som počula a poviem vám, nespomínam si, že by vo mne v ostatnom období niečo tak silne zarezonovalo.

Blízko máš tiež ku kapele King Shaolin. Dokonca ste mali po tvojom návrate na Slovensko naplánované i koncerty.

Áno, spolupracujeme roky, hoci prvá spoločná práca bola skôr náhodná, rovnako ako stretnutie, ktoré jej predchádzalo. Vždy sme si ale zachovali svoju samostatnosť. Som na nich hrdá a celkovo vďačná, že som pri práci mohla spoznať aj takýchto nesmierne šikovných a nadaných ľudí, ktorí sa neboja tvrdej driny, makajú, makajú a makajú. Makajú, aby kultúra v tejto nepriaznivej situácii prežila a oni do nej mohli prispieť aj svojou troškou.

Pamätáš si na ich reakciu, keď si im povedala, že odchádzaš?

Boli prekvapení, rovnako ako aj ďalší ľudia, no akonáhle túto informáciu vstrebali, úplne ma pochopili. Jeden z chalanov mi povedal, že sa čuduje, že som to neurobila už dávno. Tým, že sa poznáme dlho a trávili sme spolu veľa času, videli vo mne tú vyhorenosť a únavu. 

Pandémia ti teda prišla tak trošku vhod.

Dala mi predovšetkým výhovorku, ako aj podstatný stimul odísť. Tým, že nebola práca, alebo iba minimum pracovnej zodpovednosti, bolo to pre mňa o to jednoduchšie, keďže som veľký workoholik.

Hudbou môžete vyjadriť všetko. No stále je to iba vyjadrenie, nie riešenie

Pretriedil tvoj odchod aj zoznam kamarátov, ktorí už z teba na diaľku nemohli nič "vyťažiť"?

Takýchto ľudí sa mi podarilo zbaviť už predtým. Asi rok pred pandémiou som mala obdobie, keď som si uvedomila, aká bývam unavená a vyčerpaná napriek tomu, že všetko mi po súkromnej aj pracovnej stránke funguje. Následne som si uvedomila, že v mojom okruhu sa vyskytujú ľudia, ktorí zo mňa sústavne vyciciavajú energiu. Veľmi slušným a jemným spôsobom som ich odstránila zo svojho života. Krátko na to som sa rozišla s vtedajším priateľom, s ktorým nám to takisto neklapalo, a zrazu som sa oslobodila. Paralelne s týmto pocitom prišla pandémia a prvý raz v živote som mala celý mesiac iba pre seba. Okolo mňa neboli žiadni ľudia, ktorí by vyžadovali moju pozornosť, žiadne pracovné povinnosti, ktoré bolo nutné akútne splniť.

Čo si celý ten mesiac robila?

Varila, adoptovala som si mačku, začala písať knihu, usporiadala som si byt a mala konečne čas na bežné veci. 

Ale vo vnútri si sa trápila. Prečo je umelecká duša taká zraniteľná?

To značne súvisí s povahou. Každý človek má svoj limit – čo zvládne, a čo už je nad jeho možnosti. Ja som bola vždy nesmierne citlivá, prehnane si pripúšťam veci, ktoré sa mi dejú, a som taktiež empatická voči druhým ľuďom. Keď sú v mojej prítomnosti, dokážem vycítiť, či sú v poriadku, prípadne ich niečo trápi. Myslím si, že presne takíto ľudia bývajú citlivejší vo vnímaní okolitého sveta. Keď sa k tomu pridá fakt, že nedokážete odpočívať, problém je na svete.

Ako som už spomínala, patrím k workholikom. Desať rokov vkuse som si nedopriala ročne viac ako tri týždne voľna. Aj keď som cestovala povedzme za rodičmi na Vianoce, mnohí fanúšikovia si mysleli, že dva mesiace nič nerobím. Opak je pravdou. Bola som zacyklená v akomsi kolotoči neustálych povinností a úloh, pričom dnes už viem, že môj stav vyhorenia trval dlhšie, než som si bola ochotná priznať.

Kedy nastáva moment, že nestačí filtrovať emócie prostredníctvom hudby, ale je lepšie vyhľadať pomoc odborníka?

Človek sa musí starať o svoje fyzické, ale i duševné zdravie. Hudba je skvelá, ale uvediem príklad. Keď sa pes poraní, začne si oblizovať ranu. No to mu reálne nepomôže, ak je rana prihlboká. Treba zájsť k veterinárovi. Hudba je formou výpovede, umelec môže cez ňu poňať vlastnú frustráciu, bolesť, trápenie, ale samozrejme aj veselosť či povedzme lásku. Hudbou môžete vyjadriť všetko. No stále je to iba vyjadrenie, nie riešenie.

Madeira bola pre mňa od začiatku miestom, kde ma všetci mali v paži a neboli tam ani žiadne lákadlá, ktoré by potenciálne odlákali moju pozornosť inde. Mohla som sa venovať sebe, mojou jedinou zodpovednosťou som bola ja sama a zvieratá. To, že som vyhľadala odbornú pomoc, bolo logické rozhodnutie, ktoré som urobila sama. Veď terapia nemá byť nútenou záležitosťou. Človek musí chcieť, inak to nemá význam. Zároveň sa treba pripraviť, že nie vždy je to príjemné a jednoduché. Človek sa dostáva hlboko do vlastného vnútra, oživia sa mu mnohé spomienky a traumy, no vrelo ju odporúčam všetkým, ktorí nad ňou uvažujú.

Čo sa dialo po pravidelných sedeniach?

Pochopila som, že som skvelý človek a som rada sama so sebou. Nechcem, aby to vyznelo arogantne, no ako môže niekto chcieť, aby ho iní ľudia milovali, keď mu chýba sebaláska? Kto bude chcieť so mnou žiť a fungovať, keď neviem byť so sebou ani ja sama? Terapia mi dala kľúčik, ktorý otvoril dvere do pre mňa lepšieho a zdravšieho spôsobu rozmýšľania. Aj mojim fanúšikom sa snažím odkomunikovať, že preč sú časy, keď sme sa hanbili požiadať o pomoc. Každý človek bez rozdielu si prechádza ťažkým obdobím.

Dala si si v tom čase pauzu aj od sociálnych sietí?

Mávala som i dlhšie prestávky, keď som pokojne dva mesiace neuverejnila žiadny príspevok. Samozrejme, nie je to úplne najlepší marketingový ťah, no pre moje zdravie bol nevyhnutný.

Celeste Buckingham, nakrúcanie videoklipu FeelFoto: DoubleJ

S čím sa na teba teraz ľudia najčastejšie obracajú? Pripadá mi, že kým v minulosti to boli hlavne hudobné rady, dnes sú to prevažne psychologické témy.

To máš pravdu. Denne mi píše veľa dievčat a pýtajú sa ma, ako je možné zmeniť definíciu krásy v hlave, ako sa cítiť výnimočná, ako riešiť traumu či šikanu. Chápem, že mnohým dievčatám je jednoduchšie zdôveriť sa radšej mne než vlastnému rodičovi, ale pri vážnejších témach jednoznačne zdôrazňujem potrebu komunikovať s rodinnými príslušníkmi, dospelými blízkymi alebo kontaktovať priamo odborníka. 

Tu sa ale vráťme na začiatok. Nevyciciava ťa absorbovanie problémov cudzích ľudí z energie? V minulosti si sa tomu bránila.

Neodpisujem na správy každý deň, to je prvá vec. A neodpisujem ani na úplne každú správu. Vo všeobecnosti ale platí, že oveľa radšej budem sedieť a chatovať s fanúšikmi, než hovieť u stylistu a nechávať sa skrášľovať, aby som sa následne ocitla niekde na webe alebo v časopise v módnej polícii.

Sledovala si, respektíve sleduješ aj príbehy zahraničných hviezd, ktorých sláva zrazila na kolená?

Vnímam tieto smutné osudy, videla som aj pár dokumentov a čítala niekoľko kníh. Keď som bola mladšia, mama mi raz povedala: "Ty takto neskončíš." Preto som mala i dosť vecí zakázaných a skutočne sa jej podarilo uchrániť ma od nástrah, ktorým tak často podliehajú mladé hviezdy. Pretože nemajú nikoho, kto by ich usmernil či chránil. Sem patrí i spoločenské či finančné využívanie rôznymi "pijavicami".

Moja mama ma naučila chrániť samú seba. A hoci som na jej dobre mienené rady na istý čas pozabudla, dnes viem lepšie ako nikdy predtým, že žiadna sláva, peniaze či úspech nie sú dôležitejšie ako moje zdravie a spokojnosť. Som vyrovnaná a pokojná, čo sa odráža aj na mojom albume. Netlačili ma termíny, nesúrili ma nespočetné telefonáty, s kľudným svedomím som sa po mesiaci mohla vrátiť k nejakej veci a prerobiť ju, ak sa mi zachcelo. To som predtým nepoznala.

Keď vravíš, že tvoja mama ti v tomto ohľade pomohla, akú radu by si ty dala rodičom, ktorí majú doma vychádzajúcu hudobnú hviezdu?

Prečítať si každú zmluvu aspoň dvadsať miliónov krát. To je základ. No a to, či je dieťa pripravené, už najlepšie vedia samotní rodičia. Moja mamina by ma do hudobného kolotoča nepustila, keby si myslela, že na to nemám a stratím sa. Nie v zmysle, či mám alebo nemám dostatočné nadanie. Ona však vedela, že som psychicky potrebne silná na to, aby som to zvládla. A zvládla som to, mohla som dopadnúť aj horšie. (úsmev) A ešte mám jedno odporúčanie. Kým to nesúri, počkajte aspoň do osemnástich. Netreba skôr. Aj ja by som počkala, keby som mohla vrátiť čas.

Vianoce osláviš vo dvojici so sestrou Carmel, s ktorou opäť plánujete spoločný duet, no potom sa vraciaš na Madeiru. Na záver, čo by sa muselo stať, aby si si pobyt na Slovensku predĺžila?

Jedine zákaz cestovania kvôli koronavírusu. 

A čo tak zaujímavá pracovná ponuka alebo nový muž?

To asi nie. To by musel byť neviem aký muž, a najmä, on by mal potom odísť so mnou. Ak by som bola na jeho mieste, určite si predsa vyberiem more a pláž. (úsmev)

Autorka: Danka Šoporová
Foto: Kristy Mohr (titulná fotografia), Ján "DoubleJ" Jančok (fotografie v článku)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti