Toello, predtým známy ako Brains for Sale, je slovenský spevák a producent, ktorý vo svojej tvorbe mixuje viacero žánrov a neznáša škatuľkovanie. Jeho prejav dostáva rokmi čoraz jasnejšie črty, z neposedného tínedžera sa zmenil na svedomitého hudobníka, ktorý vždy dokončí, čo začne, a dáva si záležať na každom detaile.


Jeho posledný album Bats & Butterflies (2020) priniesol do jeho tvorby nový, svieži vzduch, pozitívnejšiu atmosféru a tanečnejšie skladby. V rozhovore, ktorý pre Hudba.sk pripravil Norbert Skoupa, sa dozviete, aké má plány na rok 2022, ako s odstupom času vníma svoj predošlý pseudonym, no aj to, čo ho najviac ovplyvňuje pri tvorbe.

Od vydania albumu Bats & Butterflies ubehli dva roky. Ako s odstupom času vnímaš tento projekt? 

Zväčša ako tréning, alebo nejaký warm-up. Mám k tomu albumu pozitívny vzťah a vidím, že poslucháči tiež, no ako je to už zvykom, človek sa vyvíja a môj vkus je o čosi pozmenený časom a novými skúsenosťami. Taktiež mierim na vyššiu zvukovú kvalitu. Bats & Butterflies má silný DIY zvuk, haha. Myslím si, že to bol správny krok v správny čas a tracky doteraz rád hrávam.

Zatiaľ každý tvoj release pod menom Toello vyšiel vždy v 22. deň v mesiaci. Má číslo dva v tvojom živote nejaký špeciálny význam? 

Ďakujem, že si si to všimol, fakt ma to potešilo. Ja vydávam na dvojky odkedy som začal s hudbou. 22 je proste krása, ale stačí mi, ak má v sebe dátum dvojku. Nie som príliš poverčivý, ale číslo dva ma samo sprevádza životom a robí mi taký ten nevysvetliteľný pocit na temene. Jednoducho a slepo mu verím.


Tvoje predošlé umelecké meno bolo Brains for Sale. Ako by si opísal rozdiel medzi Toellom a "Brainsom", a čo ťa viedlo k tomu zmeniť si meno?

Ja vidím projekt Brains for Sale ako moju pubertu. V puberte sa človek najviac vyvíja a každá bunka v jeho tele zdanlivo zápasí a kladie odpor voči svetu. V puberte sa avšak stávajú aj veľmi krásne veci, no väčšinou sú nevyzreté. "BFS" mi dalo veľmi veľa. Hlavne to bol pre mňa hlavný kanál, kade som filtroval všetky pocity, ktoré som mal.

Niektoré pesničky nezostarli dobre, iné ma časom prekvapili pre svoju vyspelosť. Celú "BFS" diskografiu som však už stiahol z obehu, keďže mám pocit, že svoj účel splnila. Už nezdieľam podobný vkus či názory na svet ako 16-17 ročný ja. Nerezonuje to so mnou tak, ako vtedy a celkovo som mal vždy pocit, že som v kabáte niekoho iného. Toello som ja. Už mám dosť rozumu aj skúseností robiť hudbu, za ktorú sa postavím aj o pár rokov.

Brains for Sale vystupoval s dídžejom, zatiaľ čo Toello má živú kapelu. Ovplyvnil ťa tento krok aj v tvojej tvorbe? Dalo by sa povedať, že viac "precítiš" hudbu?

Živé vystúpenia sú mojou Achillovou pätou a musím priznať, že stále nie som 100% spokojný s momentálnym formátom. Chce to čas, peniaze a kontakty. Mal som kapelu a potom som ju opäť zredukoval na gitaru, dídžeja a mňa. Je to jednoduchý setup, ktorý vyhovuje mojim okolnostiam. Zo skúsenosti však viem, že akonáhle je všetko unplugged a hrám s ľuďmi, mám pocit, že tak to má byť. Do budúcnosti chcem ale zapojiť viac ľudí na pódiu. Zatiaľ pracujem s tým, čo mám. Koniec koncov, ide o to vidieť poslucháčov, mať s nimi kontakt a odovzdať im to, čo tvorím. Čo sa týka mojej tvorby, posledné dva roky boli pre mňa veľmi silné a mám pocit, že sa stále posúvam správnym smerom.


V roku 2020 nás zasiahla pandémia a tým pádom sme museli ostať doma, hlavne interpreti zostali bez koncertov. Ako táto situácia ovplyvnila teba?

Jedným slovom "au". Zo začiatku to bolo nepríjemné a mal som pocit, akoby všetky moje snahy vyšli navnivoč. Nebol som zvyknutý povoliť tesný opasok pracovitosti a nerobilo mi dobre nemať kontrolu nad situáciou. Akonáhle som prestal bojovať a nechal všetko prirodzene plynúť, veci sa začali zlepšovať.

Za rok 2020 som napísal zhruba 30-40 jednoduchých pesničiek, iba aby som nevyšiel z cviku. Bol som zavretý v jednoizbáku s priateľkou a najväčšia zábava bola robiť palacinky. Myslím, že som jej už potom s mojou gitarou liezol pekne na nervy. Ale musím uznať, že som si to užil. Prospelo mi vypnúť a nájsť cestu späť k môjmu detskému ja, ktoré bolo zvyknuté hrať sa s ničím. Vždy som si musel nejakú hru alebo zábavu vymyslieť, len aby som porazil nudu. Môžem hrdo povedať, že som túto superschopnosť získal späť a keby som mohol zabrániť lockdownu, tak to nespravím. Myslím, že to prospelo každému. Niekedy je najlepší liek na slzy facka.

Ktoré štýly alebo interpreti ťa najviac ovplyvnili počas tvojho hudobného dospievania?

Len ťažko uvediem žánrové príklady, pretože pre mňa sú žánre tak nepodstatné ako rasa. Ale môžem sa pokúsiť priblížiť typ umelcov, ktorí sú pre mňa najpodstatnejší. Najviac ma inšpirujú ľudia, ktorí robia veci po svojom. Jednoducho. Mám rád, keď sú ľudia autentickí a na nič sa nehrajú. Mám rád, keď dokonale ovládajú to, ako sa majú veci robiť, len preto, aby ich urobili úplne naopak. Moja mama ma navždy ovplyvnila tým, ako nemá rada autority a zásady a robí veci vždy po svojom. To sa snažím aplikovať aj do toho, čo robím.

Čo sa týka hudby, veľa inšpirácie nachádzam hlavne v rokoch minulého storočia. To je umenie, ktoré niečo zjavne robí dobre, pretože prekonalo skúšku času. Tá je zo všetkých najťažšia, pretože ak človek robí to, čo je trendy, nikdy nedosiahne nadčasovosť. Ak človek čerpá zo svojho vnútra, umenie, ktoré vytvára, nestarne, rovnako ako jeho duša. Musím priznať, že hudba ma neinšpiruje k tvorbe hudby v takej miere ako napríklad filmy, knihy, móda, architektúra, filozofia či spritualita a realita. Málokedy hľadám inšpiráciu na tvorbu hudby v niekoho iného hudbe. Väčšinou sa pozerám skôr na prístup a princíp vytvoreného diela ako na finálny produkt. Keď počúvam hudbu, snažím sa zavrieť oči a vychutnať si ju.

Ako by si opísal hudbu, ktorú produkuješ?

Keď hudbu produkujem, tiež sa snažím zavrieť oči a počuť ju skôr, ako ju vytvorím. Veľmi rád produkujem hudbu pre iných ľudí, keďže často začíname iba s drobným nápadom, ktorý si oni predstavujú inak ako ja. Keď im prezentujem, ako to vnímam ja, a čo som vytvoril, vzniká často krásny a jedinečný stret dvoch svetov. Keď produkujem alebo píšem pre seba, chcem, aby to vo mne vyvolalo pocit zadosťučinenia alebo uspokojenia. Tak, ako majú ľudia niekedy chuť na sladké a inokedy na slané, rovnako mám ja chuť niekedy na jazz a inokedy na techno. Snažím sa byť otvorený všetkým umeleckým odvetviam a čerpať z nich rovnako. Čím viac viem, tým väčší mám arzenál.


Na produkcii a zvuku pracuješ sám alebo máš okolo seba ľudí, ktorí ti pomáhajú?

Na produkcii pracujem sám, no stalo sa mi, že som sa ocitol v sedačke koproducenta a nebolo to vôbec zlé. Podobá sa to kapele. Je to len o kompromise. Čo sa týka finalizácie zvuku, teda mix a master, to prenechávam profesionálom, ktorých to baví rozhodne viac ako mňa. Ja mám rád kreatívu. Singel, ktorý vydám 12. marca s názvom Sad Poems, som produkoval ja, ale mix a master mi urobil šikovný Maťo Turcer z Pulp Studio v Bratislave. Nemôžem byť spokojnejší.

V roku 2022 plánuješ vydať album. Čo by si nám o ňom prezradil? Aký koncept pripravuješ?

Album je veľmi ťažké priviesť na svet, pretože je pomerne nákladný, no verím, že tie ťažkosti stoja za to. Má nádherný, unikátny zvuk a plne si stojím za tým, že akonáhle sa dostane za hranice, nájde si priaznivcov aj vo svete. Dôkladne odráža moju terajšiu mentalitu a má nostalgický názov "Memoir". Vo svojej podstate je ten album mojím zápisníkom, alebo memorabíliou, ktorá zaznamenala môj život za posledné roky.

Máš na tento rok naplánované aj koncerty? Kde by ťa fanúšikovia mohli vidieť naživo?

Jasné, už sa teším. Mám dva dátumy, ktoré sú zverejnené aj na mojej oficiálnej stránke. Dúfam, že ich pribudne viac. Zatiaľ sa vidíme v lete, 2. júla v Rimavskej Sobote na Fraj Sessions a 26. augusta na festivale Skaly v Rajeckých Tepliciach. 

Kto alebo čo ťa najviac ovplyvňuje, či už v hudobnej kariére alebo aj v osobnom živote?

Jednoduchá odpoveď by bola ľudia, ktorých poznám a veci, čo sa mi dejú. No skutočnosť je taká, že veľa ma ovplyvňujú práve ľudia, o ktorých neviem, a veci, čo sa mi nestali. 

Ná záver máš priestor na odkázanie čohokoľvek do sveta a týmto ti aj ďakujem za tento rozhovor. Veľa šťastia!

V prvom rade by som sa chcel taktiež poďakovať za super otázky a priestor, ktorý mi bol poskytnutý. V druhom rade by som chcel ľuďom, ktorí toto dočítali, poďakovať za čas, ktorý pri článku strávili a dúfam, že sa niečo zaujímavé dozvedeli. Osobne sa mi oveľa viac páči deliť sa o moje novinky a myšlienky týmto smerom, než sociálnymi sieťami. Ospravedlňujem sa svojím fanúšikom za moju neaktivitu v digitálnom vesmíre, no vec sa má tak, že ma to jednoducho nefascinuje a oveľa radšej sa otvorím a podelím o novinky v takýchto príjemných rozhovoroch alebo podcastoch, atď. Instagram je presaturovaný informáciami a reklamami, a degraduje tvorcov, ktorí to myslia vážne. Ešte raz díky a sľubujem čoskoro novú, cool hudbu.


Autor: Norbert Skoupa