Slovensko-česká zostava Genuine Jacks brázdi so svojím opulentným gitarovým zvukom klubové a festivalové pódiá už vyše desať rokov. Za túto dobu stihla vymeniť romantické slovenské malomesto za podnetmi pulzujúcu českú metropolu, rozšíriť sa o jedného člena a na konto si pripísať viaceré rezonujúce úspechy a vydania.
Tým posledným je priamočiare energické päťskladbové EP Care, v ktorom sa láme garážový gitarový zvuk s mileniálskou nostalgiou 90. rokov.
S gitaristom a spevákom Jurajom Ondrejkom, basákom Jakubom Blokšom (prezývaným Blokša) a gitaristom Ondřejom Blažekom sme pri pive na pražských Vinohradoch rozoberali okolnosti vzniku nového EP a spoluprácu s producentom Kubom Kaifoszom (Lazer Viking), ich koncert na prestížnom showcaseovom festivale Eurosonic v roku 2020 ale aj to, ako sa podľa nich za poslednú dekádu zmenila gitarová scéna.
Rád by som otvoril rozhovor vaším vystúpením na Eurosonicu, aj keď odvtedy ubehli už vyše dva roky. Pre kapelu z našich končín je hranie na tomto festivale obrovská vec, vo vašom prípade však hype okolo toho vystúpenia utlmila pandémia. Ako si na to s odstupom času spomínate?
Juraj: Ako na jeden z najlepších zážitkov, ktoré sme ako kapela mali. Dostali sme pozitívne bezprostredné ohlasy od ľudí, ktorí tam boli - a nemyslím len slovenskú výpravu a kamošov. V tomto období sme mali našliapnuté, existoval určitý všeobecný pocit, že sa to už-už ide zlomiť, a potom prišla pandémia. Celkovo to ale bola skvelá skúsenosť. Keď si pozerám štatistiky počúvanosti, tak doteraz tam máme pár desiatok ľudí z Holandska a Nemecka, čo je super (smiech).
Blokša: Vďaka Eurosonicu sme mali hrať napr. v Talline, to žiaľ padlo. Tešili sme sa, že bude konečne prvý koncert, na ktorý pôjdeme lietadlom (smiech). Eurosonic nám vygeneroval aj koncerty, ktoré sa úspešne presunuli a budú sa konať - okrem iného Rock for People a Colours of Ostrava.
Takže to má zmysel? Showcaseové podujatia bývajú kritizované za nízke alebo žiadne honoráre.
Juraj: Má to zmysel. Vždy záleží, aké má od toho kapela očakávania. Sú aj takí, čo si myslia, že po odohratí koncertu na Eurosonicu budú do mesiaca hrať Saturday Night Live. My sme kapela, ktorá očakávania radšej nemá v snahe vyhnúť sa sklamaniu.
Ondřej: Na showcase hráš pre publikum, ktoré ťa veľmi nepozná, nikdy ťa nevidelo, nie je z tvojho okruhu, nie ako v Česku, ktoré sa niekedy javí ako jedno väčšie mesto. To dáva človeku na chvíľu pocit, že to robí naozaj (smiech).
Mal som to šťastie ten koncert vidieť a zažiť, a musím priznať, že ma milo prekvapilo, akú ste mali v klube plnku. Čakali ste to?
Juraj: Ako som spomenul, nemali sme žiadne očakávania. V jeden moment tá venue doslova skandovala, to bol nádherný zážitok. Tu ide obrovský kredit našej manažérke Katji (Katja Thalerová), ktorá tam robila nadľudskú prácu, naháňala promotérov a ďalších zaujímavých ľudí. Mega k úspechu nášho koncertu prispela, za čo jej patrí obrovská vďaka.
Novinkou je čerstvo vydané EP Care. V tlačovke k jej vydaniu som čítal, že vzniklo kooperáciou medzi Jurajom a Ondřejom.
Ondřej: Nie je to len o nás dvoch, je to vyložene kapelná vec. Ja som na rozdiel od predchádzajúceho albumu Turning Monochrome vôbec prvýkrát vstúpil do kreatívneho procesu kapely, prvýkrát som v tom mohol nechať nejakú stopu. V kapelnom procese je skvelé, že môžeš na veciach spolupracovať a zo spolupráce vždy vzídu prirodzené prvky, na ktoré neprídeš sám. Ja si občas pripadám hráčsky obmedzený. V tomto rozpoložení input ostatných veľmi vítam.
Juraj: Naša hudba doposiaľ vznikala tak, že som priniesol nejaký prvý nápad a potom sme ho spolu ladili ako kapela. Tentokrát prichádzali prvotné impulzy od Ondřeja a Jakuba, až potom sme na nich kolaborovali. Pre mňa to bola príjemná zmena, lebo veci treba priebežne obmieňať.
Je to takzvaná pandemická nahrávka?
Juraj: Stretávali sme sa, ale samozrejme pri dodržiavaní všetkých opatrení. Počas pandémie som dostal aj asi najhoršiu otázku, ktorú môže člen kapely dostať - že či ešte fungujeme (smiech). Počas pandémie sme sa stiahli a dali sme si oddych od riešenia koncertov a ďalších vecí, ale zdá sa, že už sa všetko začína obracať k lepšiemu. Čo sa týka textov, tak keď už na to prišlo, mal som pocit úplnej prázdnoty. Vonkajšie podnety sú pre mňa strašne dôležité, pretože odtiaľ pochádzajú nápady pre texty.
Producentsky sa na EP znova podieľal Kuba Kaifosz alias Lazer Viking. Kde sa pretli vaše cesty?
Juraj: Keď sme sa spoznali, tak Kuba mal práve vrchol svojho rebelského obdobia, vtedy sme si fakt nesadli. Keby mi vtedy niekto povedal, že tento človek raz bude jeden z mojich najväčších kamošov a jedna z najväčších hudobných inšpirácií, tak by som tomu neveril. My sme sa neskôr s Blokšom presťahovali do Prahy a s Kubom sme sa skrz to, že hrávame podobné žánre, začali viac stretávať. O pár rokov neskôr ma zavolal do svojej kapely Lazer Viking, kde hrám na gitare.
Ako by ste popísali jeho producentský rukopis?
Blokša: Dokáže pragmaticky povedať, kde ubrať, kde toho dať viac, učesať vec a posadiť na ňu čerešničku. Dokáže vytiahnuť z nápadu potenciál.
Ondřej: Má tiež obrovský prehľad a dobrý vkus, čo sú zásadné veci. Vďaka skúsenostiam má obrovský nadhľad a dokáže orientovať.
Juraj: Ja by som ho prirovnal k prísnemu basketbalovému koučovi z amerických filmov (smiech). Ľudia, ktorí nie sú zvyknutí počuť úprimný názor na svoju hudbu, by asi mali s touto spoluprácou problém, ale keď človek dokáže prijať kritiku a vie sa od nej odraziť, Kuba dokáže vyčarovať neskutočne kvalitné veci.
Všimol som si, že v skladbe Feel má aj priamy featuring.
Juraj: Nebolo to plánované, no osobne si myslím, že sa mu tá skladba páčila. Je to kvôli vokálnemu hooku, ktorý je v skladbe v každom refréne. Ja nemám v hlase basy, no chceli sme to položiť nízko. Kuba bol jediný v štúdiu, kto to dokázal "nasázet". Potom vzal do ruky stylofón a dal do toho svoje šialené signature Lazer Viking zvuky - v tom momente bolo jasné, že na skladbe musí mať featuring.
EP ste nahrávali v štúdiu Atomino v nemeckom Erfurte. Prečo práve tam?
Blokša: To štúdio má všetku techniku, akú si len človek dokáže predstaviť, čo v praxi znamená, že čo si zmyslíš, to tam je možné uskutočniť. Zároveň sa tam cítime ako doma. Ide o bývalú škôlku prerobenú na štúdio, s nahrávacou miestnosťou umiestnenou v bývalej kotolni. Je to na dedine, má to záhradu aj saunu (smiech), behajú tam psy a mačky, random ľudia prichádzajú a odchádzajú - skrátka taký kultúrny hub, kde to žije, kreatívny priestor, ktorý motivuje k tvorbe.
Juraj: Nahrávali sme tam už predchádzajúci album Turning Monochrome a s Frithjofom (Frithjof Rödel) sme si brutálne sadli. Teraz sme dobrí kamoši a bol ma dokonca pozrieť sj na Slovensku. Priateľstvo prirodzene celému procesu nahráva.
K Frithjofovi sme sa dostali opäť cez Kubu Kaifosza. Je to muzikant hrajúci na gitaru v legendárnej nemeckej undergroundovej kapele The World Domination. V minulosti narazili na Lazer Vikinga a sami Kubu oslovili, či by s nimi nešiel na nemecké turné. Kuba do toho išiel, zistil, že chlapík má úžasné štúdio a nahral tam s kapelou Wild Tides album Sbohem & šáteček. Keď sme potom v rámci produkcie Kubu oslovili, súhlasil, no s podmienkou nahrávania v tomto štúdiu, pretože je to podľa neho najlepšia voľba. Úplne súhlasíme.
Z EPčka výraznejšie počuť deväťdesiatkový rock.
Juraj: Inšpiruje nás veľa vecí, nielen hudba. Zvuk samotného EPčka ale určite možno prirovnať k deväťdesiatkovým gitarám. Dosť sme túto éru počúvali, keď sme skladby písali, ale ide len o jeden z faktorov.
Ondřej: Určite nechceme byť žiaden revival, skôr mi príde prirodzené, že naša hudba znie podobne, ako znela, keď sme boli malí, že sa do našej tvorby premietne trochu nostalgie. Na jednoduchosti sa mi páči, že je úprimná a svojim spôsobom detská, nie je za tým žiaden kalkul.
Ste na scéne už desať rokov, Blokša s Jurajom, teda pôvodní členovia sa počas tohto obdobia presunuli zo Slovenska do Prahy. Keď sa obzriete späť, ako vás ovplyvnila táto zmena?
Juraj: Presťahovať sa z Nového Mesta nad Váhom do Prahy pre mňa bolo určitým kultúrnym šokom. V Novom Meste som pomerne skoro narazil na limity objavovania novej kultúry a hudby, čo je prirodzené, keďže ide o 20-tisícové mestečko. Presun nám otvoril nespočetné množstvo dverí, spoluprácu s Kubom Kaifoszom, atď. Je tu obrovské množstvo ľudí, ktorí sa venujú hudbe a kultúre, a som vďačný, že som mohol kopec z nich stretnúť a inšpirovať sa nimi. To je strašne dôležité pre kohokoľvek, kto niečo tvorí.
Súvisí s tým aj fakt, že ste začínali v trojici, s príchodom Ondřeja ste štyria. Ako sa to premietlo do praxe?
Juraj: Ja si trochu viac oddýchnem na koncertoch (smiech). Nabrali sme ho preto, že po nahraní albumu Turning Monochrome skrátka nebolo možné zahrať na koncertoch všetky party na jednej gitare. Zmenila sa celková dynamika zvuku. Vždy je to úplne iné, keď na stagei stoja štyria ľudia namiesto troch. V rámci prakticko-technických vecí je trošku ťažšie podohadovať sa, ale stojí to za to, pretože v konečnom dôsledku je zvuk plnší a má väčšie grády.
Ondřej: Ja som nikdy predtým nehral v kapele, pre mňa je všetko nové a baví ma to. Som šťastný, že mi chlapci dali možnosť vložiť do hudby moje nápady.
Videl som ťa videl hrať naživo a rozhodne si nevyzeral ako človek, ktorý nemá s hraním skúsenosti.
Ondřej: Tomu, čo si videl, sa hovorí cheerleader efekt (smiech). V gangu sa proste uvoľníš. Nepovažujem sa za výborného gitaristu, skôr ide o to, že naživo sa odviažeš, necháš sa unášať transferom energie. Predtým som sa na kapely vždy pozeral len spod pódia, teraz už chápem, aké to je byť hore, zažiť, keď na tebou hranú hudbu ľudia skáču, blbnú, užívajú si ju. Je to strašne super, jeden z najlepších pocitov.
Juraj: Či je niekto dobrý gitarista alebo nie, je veľmi subjektívne. Podľa mňa je Ondra dobrý gitarista, ale je dôležité mať osobný odstup. Keď si o sebe niekto začne myslieť, že je najlepší ever, tak to je cesta do "pekel" a stane sa z teba čurák (smiech). Je dobré mať zdravé sebavedomie, zároveň je super uvedomovať si svoje nedostatky.
V dobe, keď ste začínali bol okolo indie-rocku hype, vznikalo veľa gitarových kapiel, zahraničné indie kapely plnili lineupy domácich festivalov. Teraz je na výslní rap, techno, nové žánre ako hyperpop, a pod. Vnímate to?
Blokša: Mne sa zdá, že sa to znova vracia. Mám pocit, že teraz je v Československu omnoho viac gitarových kapiel, ako ich bolo v dobe nášho vzniku. Samozrejme, že tiež žijeme v určitej bubline, pretože sa skrátka pohybujeme na gitarovej scéne, nie na rapovej alebo akejkoľvek inej. Pamätám si, že keď sme chceli zorganizovať dvojkoncert v časoch nášho vzniku, tak bolo ťažké nájsť kapelu, s ktorou by sme sa žánrovo stretli. Jasné, že sa scéna mení a obľúbenosť žánrov silnie a slabne, ale nemyslím, že je to nejaké dramatické.
Ondřej: Podľa mňa bola rocková hudba veľmi dlho v popredí a ľudí hrozne dlho zaujímala gitara ako nástroj, bolo cool pozerať sa na ňu v telke a počúvať ju v rádiu. Ale generácia sa mení a malé decká vyrastajú na niečom úplne inom, gitara ich už zas až tak moc nezaujíma. Na druhej strane niekoľko z nich k nej znova našlo cestu a máme aj komerčné prípady raperov, ktorí robia rock, napodobňujú nu-metalový sound.
Juraj: Sú aj prípady umelcov, ktorí od punku prešli k rapu a robia iné žánrové projekty, Denis Bango alias Fvck_Kvlt z The Wilderness, alebo Edúv syn, ktorý spieval a hral v kapele Erika je moja na basu. Je to super a vnímam aj pragmatický aspekt veci, že nemusíš organizovať skupinu ľudí, nosiť na koncerty kopec vecí, je to jednoduchšie a zároveň efektné. Keby som mal robiť ďalší projekt, pravdepodobne by som šiel v tejto rovine.
Na čo sa ďalej môžu tešiť vaši fans, aké máte plány po vydaní EP?
Juraj: Cítime, že kultúra sa znova rozbieha, čo je fajn, no priznám sa, že nemáme plán nalinkovaný na dva roky dopredu. K EPčku chystáme v najbližších mesiacoch klubové koncerty, viaceré sú v štádiu riešenia. Najskôr nás bude možné vidieť 18. mája v brnianskom Kabinete Múz spolu s Fvck_Kvlt a Small Town Life. A potom na už spomenutých českých festivaloch Rock for People či Colours of Ostrava. Teraz vlastne ideme robiť to, čo malo nastať po Eurosonicu, ak by neprišla pandémia.
Aktuálne potvrdené koncerty Genuine Jacks:
18. 5. - Brno, Kabinet Múz + Fvck_Kvlt, Small Town Life
20. 5. - Příbram, Junior Klub + Lazer Viking
15. 6. - Rock for People
18. 6. - Bratislava, Nová Cvernovka + Nov, The Ills
24. 6. - Nové Mesto nad Váhom, Zelená Voda + Billy Barman, FVLCRVM, Korben Dallas
30. 6. - Třebíč, Na Hradbách + Mr. Pink And The Bad Thoughts
3. 7. - Karlovy Vary
13. 7. - Colours of Ostrava
+ viac TBA
Autor: Matej Kráľ
