Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Vladimír Mišík: Nejde o to, riadiť sa podľa hitovosti

Vladimír Mišík: Nejde o to, riadiť sa podľa hitovosti

10.08.2018 - 16:00 | redakcia

Vladimír Mišík má talent tvoriť piesne, ktoré rezonujú v poslucháčoch takým spôsobom, že o mnohých z nich môžeme smelo vyhlásiť, že zľudoveli. Aktuálne to dokazuje aj kompilácia Životní režim - Bigbít 1976 - 2010, ktorú podobne jako před štyrmi rokmi Královský večer zostavil sám Mišík. Pri výbere piesní stavil na osobitosť, nie hitovosť.


Pri kompiláciách je vždy najzaujímavejší kľúč, podľa kterého sa skladby zaraďujú. Vám už navyše niekoľko výberov vyšlo. Podľa čoho ste vyberali tentokrát? 

Pravda je, že Supraphon už všetko vydal (smiech). A vďakabohu za to! Je skvelé, že znovu vyšlo Kuře v hodinkách na "elpéčku" alebo naozaj obsažné škatule DéjaVu 1976 - 1987 a 1989 - 1996. A pretože minule vyšli na výbere Královský večer balady, a tiž posledný radový album Ztracený podzim už je z roku 2010, tentokrát sme sa s Karlom Denišom dohodli, že vybereme tie "svižnejšie pecky". Chvíľu to celé nieslo i pracovný názov "Rock’n’Roll", ale potom sme sa zhodli, že to je predsalen u nás vnímané iba ako jeden zo štýlov rocku, a pokorne sme sa vrátili k staročeskému pojmu "bigbít".   

Pieseň Životní režim, ktorej názov nakoniec pomenoval celú kolekciu, však nepatrí práve k tým najväčším hitom. Prečo práve ona? 

Pretože som naopak uvažoval tak, že nejde o to, riadiť sa podľa hitovosti. Také kritérium ma nebaví. Zmysel mi dávalo to, že si stále myslím, že je v repertoári veľa zaujímavých skladieb, ktoré stojí za to pripomenúť. Teda nie tých, o ktorých platí, ako hovorieval Werich, "To je blbý, to se bude líbit".  Napokon, my sme sa v kapele nikdy nesnažili premýšľať o muzike týmto smerom. Ten výber je do značnej miery osobný, chcel som, aby tam boli aj skladby, ktoré mi konvenujú, trebárs dobrým textom, alebo svojou náladou, a pri tom spĺňajú tu prvotnú charakteristiku – teda, že sú svižné. Na hity alebo to, čo by si možno publikum prialo, som tentokrát, s prepáčením kašľal.   


Takže ani napríklad zastúpenie osvedčených autorov textov ako je Jiří Dědeček, od ktorého je ten titulný, nehralo rolu?

Nie, vôbec. S podobnými uhlami pohľadu som vôbec nekalkuloval, a ani mi nešlo o zastúpenie napríklad všetkých období. Je to čisto pocitové. Kedysi, keďv rádiách nebolo veľmi na výber a všetci sme mali "kazeťáky", robili sme si do auta vlastné výbery - tak aby aj dlhá cesta späť, ako je tá z Ostravy alebo z Bratislavy, ubehla rýchlejšie. Chcel som, aby toto bol podobný výber, ktorý sa bude príjemne počúvať napríklad v aute.     

Pamätáte si všetky svoje skladby? Predstavujem si, že prehrábať sa vo svojich starých pesničkách musí byť podobné ako listovanie vo fotoalbume...

Musím povedať, že občas som bol aj celkom prekvapený. Niektoré som predsalen nepočul dosť dlho.   

Návrat k starým nahrávkam prináša nové možnosti

Vždy stemali blízko k zhudobňovaniu básní. Objavili ste teraz v poslednej dobe nejakých pre vás zaujímavých nových autorov? Alebo sa držíte iba tých rokmi overených?

Priznám sa, že nie. Ale nie je to chyba tých mladých básnikov, to je skôr môj problém, že už nemám širší rozhľad a prehľad o tom, čo vychádza. Asi to trochu súviselo aj s mojimi zdravotnými problémami, kedy som nejaký čas mal trochu iné starosti. Ale na druhú stranu aj v tých skorších dobách som nemal potrebu niečo cielene vyhľadávať - vždy sa mi to dostalo do ruky skôr náhodou. A vždy som tiež mal okolo seba veľa ľudí, ktorých som považoval za básnikov už v dobe, kedy to ešte nebolo tak zdôrazňované - ako trebárs Vladimíra Mertu; ktorí mi ale zároveň dávali k dispozícii z osvojich textov, čokoľvek mi napadlo. Špeciálny prípad bol Josef Kainar - jeho verše boli natoľko melodické, že si zhudobnenie priam pýtali. A jeho prevody - pretože to zďaleka neboli iba preklady - starých bluesových textov, ma odjakživa fascinovali.  

Album dopĺňa naozaj úctyhodne rozsiahly 52-stránkový booklet. Dnes už skôrvšetci naopak volia opačnú cestu, a niekedy na booklete šetria. Je to rozhodnutie "navzdory dobe"?

Vďakabohu dlhodobo spolupracujeme s Karlom Halounom a Luďkom Kubíkom, a myslím, že aj preto tie albumy vždy boli i výtvarne výnimočné. Môže sa to javiť ako detail, ale tu Karel skutočne docielil po dohode s vydavateľom, že to už nie je len informačný zošitok, ale skrátka malá knižka. A veľmi sa mi páči aj to, ako texty doplnil grafikami, ktoré súvisia s ich náladou. Predstavujem si, ako ten album niekto bude počúvať, vytiahne si tú krásnu knižku a bude si čítať texty - pretože, priznajme si, nie vždy v speve všetkému rozumieme, a často nám obsah slov dôjde až v písanej forme, obzvlášť, ak interpret rôzne vykrikuje, tak ako ja (smiech) - tak dostane komplexne všetko naraz, vrátane toho grafického zážitku. Určite je to podarený artefakt. 


Nevyčerpali ste už týmto albumom všetky vaše archívy?

Naozaj si veľmi nedokážem predstaviť, keby ma teraz niekto oslovil s nejakým ďalším výberom, čo by sme naň dali... (smiech) Ale páči sa mi súčasná móda vinylových platní, kedy znovu môžu vychádzať na elpéčkach staršie albumy, tak ako vyšlo Kuře v hodinkách Jednička. Tam určite ešte je kam siahnuť. A je to dobrý dôvod pôvodnú nahrávku i zvukovo remastrovať a / alebo trebárs urobiť nanovo obal, ktorý napríklad mal byť vtedy iný, ale niekto ho nepovolil.

Keď ste sa tými, občas už mnohoročnými, skladbami prepočúvaval, nestalo sa vám, že byste si povdali "Prečo vlastne toto už tak dlho nehráme?" a rozhodli ste sa znovu niektoré zaradiť do koncertného playlistu? 

Áno! Predsalen, keď práve nepripravujeme nový album, máme ten svoj koncertný blok celkom zažitý. Čo je určite pozitívne - šľape to, je to vymyslené tak, aby to fungovalo, ľudia reagujú, a na jednotlivé miesta jazdíme zhruba raz za dva roky, kedy zostavu a poradie skladieb obmieňame, a ako pre kapelu, tak aj pre vyznenie koncertu je to tak dobré. Ale keď už dlho hráme rovnaký repertoár, vždy niekto z kapely príde s tým, že už by sme to mohli zmeniť. Potom obvykle vytiahneme niečo veľmi staré, čo sme už dávno zabudli, a tým je to pre nás ako nová skladba. Takže aby som odpovedal - áno, aj tentokrát som sa dosť inšpiroval, a našiel som tam pesničky, ktoré by sme zase mohli po dlhšej dobe zaradiť.   

A naopak? Že byste si povedali "Toto sme asi vôbec nemali nahrávať?"

Aj to sa pochopitelne stáva. Ja sa netajím tým, že nemám veľmi rád album Etc...4. A to tam sú trebárs Skoumalove Doteky, veľmi krásna pesnička. Skoumal bol génius, a ako s nami vtedy i jazdil na koncerty, tak to bolo pre mňa zaujímavé i ľudsky. A povahovo - on bol na rozdiel od nás ostatných "rockerov" taký seriózny intelektuál, takže dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu.   

Baví vás stále často koncertovať? Mám skúsenosť, že muzikanti s postupujúcim vekom dávajú manažérom podmienku "maximálne toľko a toľko koncertov mesačne, viac nie!"

Baví. Jazdíme stále. I keď sme to tiež trochu obmedzili, teraz máme tak päť koncertov za mesiac, ale ešte nedávno sme ich mávali aj dvanásť. A som za ne rád. Čo iného by som robil? Ako dôchodca chodil po Letnej? Parky tu síce máme pekné i krčmy... ale hranie ma stále teší viac.   


Zdroj: Supraphon
Foto: Ája Dvořáčková


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti