Mladá pesničkárka Sima Martausová zaujala pred rokom poslucháčov i hudobných dramaturgov rádií svojím albumom Dobrý deň, to som ja. Piesne, ktoré idú zo srdca, jej zaručili úspech, a to považuje spievajúca vyštudovaná herečka za malý zázrak. Nielen o tom porozprávala Sima v rozhovore pre Hudba.sk.
Pamätám sa, bolo to v Námestove, v lete roku 2009.
Odvtedy si prešla už dlhú cestu, mohli by sme začať vymenovávať všetky tvoje úspechy. Na konte máš dvakrát platinový album, čo vravíš na tento úspech?
Dvakrát? Hej? Wow!
Tuším som ťa práve prekvapila...
No tak ja som nečakala, že bude jedenkrát platinový album a ak teda dvakrát, no tak to už mám dvojnásobné prekvapenie a zároveň cítim takú veľkú vďačnosť voči ľuďom, ktorí to kupovali. Lebo ono to nie je vďaka mne, ale vďaka tým, ktorí si ho kúpili. Cítim vďačnosť, prekvapenie a radosť.
Za sebou máš aj vypredané turné, ako sa naň pozeráš s odstupom času?
Z toho turné mám asi takú najlepšiu spomienku, že sme boli päť dní vkuse s kapelou, cestovali sme a zažila som si veľkú srandu, veľa pekných chvíľ. A vlastne vďaka tomu turné sme sa viacej zblížili aj s kapelou, aj s Jožkom (manažér Jozef Šebo, pozn. redakcie), že nám bolo všetkým dobre. Boli to prvýkrát v živote také moje vlastné samostatné koncerty, čiže som zažívala, ako to vôbec funguje, že ľudia si kúpia lístok a prídu. Bolo to pre mňa úplne nové a prišlo mi to ako malé zázraky.
Turné si odohrala v kluboch, máš ambície hrať koncerty aj vo väčších priestoroch?
Budeme hrať aj na nejakých festivaloch, to bude také väčšie. Čo príde, to príde. Koncerty budú aj v lete, napríklad na festivale vo Voderadoch a v Piešťanoch na festivale Lodenica.
Chodíš na takéto akcie aj ako fanúšik?
Chodievam rada. Nie nejako často, ale rada si chodím vypočuť aj iných umelcov. Bola som raz na festivale Colours of Ostrava, tam sa mi veľmi páčila speváčka ZAZ. To ma tak celkom láka, že tam bývajú takíto fajn hudobníci. Baví ma chodiť aj na samostatné koncerty, teraz mám kúpený lístok napríklad na Petera Gabriela.
Do tretice k tvojim úspechom, nedávno si vyhrala cenu ZAI ako Objav roka, nielen od členov ZAI ale aj od našich čitateľov, vďaka ktorým si získala aj cenu Album roka. Čo pre teba znamenajú takéto ocenenia?
Tak isto ako aj s tou platinovou platňou, bola som veľmi prekvapená, keď som toto ocenenie získala. A zároveň ma to aj veľmi povzbudilo do ďalšej tvorby a do ďalšieho fungovania, že od takýchto umelcov som takéto niečo dostala a, samozrejme, som to nečakala, ani takú podporu fanúšikov vo vašej ankete. Väčšinu vecí, čo sa mi teraz deje, neočakávam.
Prečítajte si: Ceny ZAI za rok 2013 dostali Richard Müller, Horkýže Slíže aj Sima Martausová
Nikdy som nesnívala o tom, robiť hudbu profesionálne
Má podľa teba na Slovensku priestor pesničkárstvo, folk, jazz? Na rozdiel napríklad od Českej republiky, kde má takýto štýl väčšiu tradíciu, či už Tomáš Klus, Xindl X, Jaromír Nohavica...
Ja sa v tom nejako nevyznám, či tu je pre to priestor. My ideme podľa toho, čo cítime, podľa toho, že tvorím takú hudbu, aká sa mi páči. A ono už záleží na ľuďoch a celkovo na poslucháčoch. Obecenstvo tu na takú hudbu je. Možno sú aj interpreti, len sa o nich nevie.
Myslíš, že keby nebolo tvojho víťazstva v Gospel Talente, dostala by si sa k profesionálnej tvorbe hudby ako teraz?
To je ťažká otázka. Je pravda, že mne táto súťaž pomohla k tomu, aby som viac tvorila a delila sa o svoje pesničky aj s inými ľuďmi, vďaka nej som začala aj viac koncertovať. Ale vôbec som to nerobila preto, že by som to chcela dať na nejakú profesionálnu úroveň. Skôr to bola radosť, že som sa mohla o piesne deliť. Ale až teraz, možno tak pred tým rokom, keď som sa presťahovala do Bratislavy, začala som po tej hudbe ešte viac túžiť, a potom sa jej aj viac venovať. Až vtedy to tak nejako prišlo, keď som sa zoznámila s Jožkom a kapelou. Ono to šlo neplánovane, prirodzene. Nikdy som o tom nejako nesnívala, že robiť to profesionálne. Ani teraz by som na seba nepovedala, že som profesionál.
Máš aj nejaké konkrétne ciele, čo sa hudby týka?
Máme také spoločné s kapelou, že by sme chceli vydať aj ďalšie CD. Koncertovať, tvoriť a takéto veci.
V akej fáze je nový album?
Akurát vyberáme pesničky, lebo tak nejako som ich vyhrabala viacej a neviem si vybrať. Ale sedem nových piesní už hrávame na koncertoch. A samotné CD je na pláne v septembri.
Keď píšeš pieseň, premýšľaš aj nad tým, ako ju prijme obecenstvo?
Nie, ja to väčšinou zložím skôr sama pre seba. Lebo väčšinou sú to také moje pocity, alebo niečo, čo zažijem. Až potom, už keď je na svete, rozmýšľam, či ju vôbec budeme hrať. Chalanom ju pošlem, a potom sa spolu rozhodujeme, či ju zaradíme do setlistu alebo nie. Takže väčšinou pri tvorbe nad tým nerozmýšľam. S výnimkou takých piesní, ktoré zložím špeciálne pre konkrétnych ľudí, ktorým ju idem hrať. Napríklad keď sme hrali v Žarnovici, akurát bol Valentín, tak som v to ráno zložila valentínsku pesničku pre Žarnovicu. Vtedy som rozmýšľala nad tým, aby ich to potešilo. Alebo ešte aj keď chcem nejakému kamarátovi niečo povedať, ale nedokážem to, tak to radšej zaspievam.
Ako veľmi si sebakritická?
Tak normálne. Ja som skôr rada, keď sú ku mne kritickí iní, napríklad keď zahrám niečo spolubývajúcej alebo chlapcom alebo Jožkovi. Ja mám na seba iný pohľad ako oni na mňa, napríklad niektoré texty, ktoré mám, tak si môžem myslieť, že to je v pohode, ale iní to môžu úplne inak pochopiť. Teda som rada, keď mi niekto iný na to niečo povie. Neviem, či mám sama voči sebe až taký nadhľad.
Podeľ sa o nejakú pikošku z procesu tvorby. Napríklad za aký najkratší čas sa ti podarilo niečo zložiť?
Fú. Tak takých piesní bolo viac, ja to nejako nemeriam, ale viem, že pieseň Že-na vznikla úplne rýchlo. Začala som písať, skončila som a bolo. To som bola ešte vo vlaku, tak som to písala veľmi rýchlo. A aj Normálny život vznikol veľmi rýchlo, asi za desať minút. Často cestujem vlakom, tak vtedy píšem, keď nemám čo robiť.
Pocítila si nejaké zvláštne reakcie okolia, odkedy si známa? Zistila si zrazu, že máš viac priateľov alebo niečo podobné?
Kamarátov naozajstných mám stále rovnako, lebo nie sú so mnou preto, že spievam, ale preto, že ma poznajú. Našťastie ma stále berú tak normálne.
Ako sa pozeráš na to, že speváčky na Slovensku dnes musia vymýšľať rôzny predajný marketing, aby sa presadili, zaujali a potom si tu ty, ktorá si vydobyla úspech bez zbytočného predvádzania sa, iba svojou hudbou?
Ja by som si to ani inak nevedela predstaviť ako cez hudbu. Nebolo by mi to ani iným spôsobom vlastné, lebo ja tú hudbu robím rada a neriešim iné formy prezentácie. To, že sa to podarilo, je taký malý zázrak.
Ako sa pozeráš na podporu domácej tvorby zo strany médií, na možnosti prezentácie svojich skladieb?
Myslím si, že tá hudba má podporu hlavne v publiku, že ľudia na Slovensku chodia radi na rôznych pesničkárov. Ale nedovolím si to inak hodnotiť, či je tu mediálna podpora. Ja som mala podporu aj od Slovenského rozhlasu, aj od vás ako Hudba.sk. Takže je to aj vec šťastia. Ale tá podpora sa nájde, keď to tak má byť, tak si to nájde svoju cestičku. My to hlavne až tak nerozoberáme, sme vďační aj za to málo.
Je nejaká osobnosť v tvojom okolí, od ktorej sa o hudbe, či jej pozadí učíš najviac?
S chlapcami z kapely aj s Jožkom máme taký zvyk, že keď sa nám nejaká hudba páči, tak si to posielame mailom. V tomto ma najviac inšpirujú oni. Prípadne aj v hraní na gitare, učím sa veci, ktoré som dovtedy nepoznala, nepoužívala. Všetka inšpirácia teda pochádza hlavne z tohto môjho blízkeho kruhu.
Najbližšie koncerty Simy Martausovej:
12. 3. - Nitra, Synagóga
23. 3. - Bratislava, Divadlo pod kostolom
15. 4. - Piešťany, Dom umenia
16. 4. - Trenčín, Piano klub
24. 4. - Žilina, Mestské divadlo
23. 5. - Nové Mesto nad Váhom, Blue Note
28. 5. - Bratislava, Ateliér Babylon
Autorka: Michaela Žureková
Foto: Veronika Valúchová
Súvisiaci interpreti: Sima Magušinová
