Hoci ich ostatný album s názvom Sedem vyšiel pred rokom, ešte stále s ním obiehajú Slovensko i Českú republiku. Jarnú koncertnú šnúru s 15 zastávkami nazvali podľa posledného klipu a singlu Anjeli spia. V poradí druhý koncert v Košiciach sme využili na rozhovor s frontmanom Igorom Belajom, ktorý nám o svojej kapele prezradil viac.
V Mikuláši to dopadlo celkom dobre, akurát sme čakali vyššiu návštevnosť. Pre náš žáner ide o také "mŕtve mesto", tak sme ho chceli trochu vyskúšať. Dnes čakáme okolo 400-500 ľudí (nakoniec bolo v Košiciach na The Paranoid zvedavých 400 návštevníkov, pozn. autora), chceli by sme pokoriť náš košický rekord z minulého roka, kedy sme hrali v Spoločenskom pavilóne a tam to bolo asi do 400 fanúšikov.
Minulý rok ste už absolvovali turné k novému albumu. V čom sa od neho líši tohtoročné turné a prečo je nazvané práve podľa skladby Anjeli spia?
Anjeli spia je posledný singel a klip, ktorým uzatvárame propagáciu albumu Sedem. Rozhodli sme sa, že teraz na jar prinesieme ľuďom úplne nový koncertný program, kde budú počuť skladby, ktoré naživo nehráme nikdy, ani na šnúrach ani na letných festivaloch. Pritom fanúšikovia sa na kusy ako Neotočím sa alebo Záblesky rán dlhšie pýtali a žiadali si ich vidieť na koncertoch. Akurát dnes (rozhovor vznikol 7. marca.) ubehol presne rok od vydania albumu a zdalo sa nám príliš skoro vydávať nový. Pridanou hodnotou k nikdy nehraným skladbám sú i odlišné efekty, logo a vizuálna šou.
Kto prišiel s nápadom usporiadať súťaž pre školské triedy, ktoré vám mali poslať svoje originálne fotografie?
Ten nápad so školami som dostal ja, ale nevychytali sme to ideálne, pretože jarné prázdniny boli vo všetkých regiónoch odlišne. Nabudúce to už urobíme lepšie, lebo dokopy sa prihlásilo len päť tried. Zmenili sme teda podmienky tak, že lístky na koncert vyhrali všetky triedy, ktorých fotografie dostali na našej stránke viac než 400 like-ov. Čiže vyhrali všetci.
Hľadanie nadčasového a odlišného
Ako veľmi ste sa od roku 2007 dokázali posunúť inštrumentálne a skladateľsky?
Nechcem teraz rozmýšľať v intenciách skromne-neskromne, pretože to, ako to vnímam ja a ľudia, je podstatný rozdiel, a hlavne to v konečnom dôsledku záleží od nich. Za seba hovorím, že sme sa posunuli po technickej stránke. Ak si vypočujem prvú platňu Posledný nádych a minuloročný počin Sedem, vidím veľký rozdiel v mojom speve. Cítim, že texty sú oveľa vyzretejšie než kedysi, keď som mal 17-18 rokov. A hlavne po hudobnej stránke majú skladby úplne inú konštrukciu a aranžmány. No o správnosti smeru môžeme usudzovať aj podľa fanúšikov, či podľa nich rastieme alebo máme klesajúcu tendenciu.
Aké teda boli ohlasy fanúšikov na vašu hudbu v minulosti a aké sú v súčasnosti?
Keď sme vydali Sedem, ešte pol roka sme počúvali reakcie typu "váš nový album je super, teraz som ho počul a páči sa mi", a podobne. No teraz je album starší a ten odstup bol potrebný, pretože to chvíľu trvá, kým sa nová hudba do ľudí dostane. Čiže aktuálne majú ohlasy "napočúvanejší", vyzretejší charakter. Čiže počujeme aj názory, že náš predošlý počin z roku 2012 Dva svety bol lepší. No nechceli sme už pokračovať v jeho smere, chceli sme niečo iné, aby tam bolo cítiť zmenu. Ďalší album sa ponesie znovu v inom duchu.
V čom by tá zmena mala spočívať? Nechcete napríklad rozšíriť nástrojové obsadenie o ďalšiu gitaru?
Vôbec nie. U nás prázdne miesto vykryje sampler, kde sú nejaké elektronické a klávesové vsuvky a keď Roman hrá v štúdiu sólo, dá tam niekedy sprievodnú gitaru pre plnší zvuk. Myslím, že je ťažké mať kapelu, kde fungujú štyria–piati ľudia a všetci musia so všetkými vychádzať a navyše aj tvoriť. My sme si už na seba tak nejako zvykli a nájsť vhodného piateho člena nemusí byť ľahké. Museli by sme si padnúť do noty, čo by na začiatku možno ani nebol problém, ale ktovie ako by sa to vyvíjalo o ďalší mesiac. Takže zatiaľ v tomto duchu neuvažujeme.
Na Facebooku máte už vyše 40-tisíc fanúšikov. Ako sa vám podarilo s hudbou, ktorá nie je práve mainstreamová, pokoriť takú vysokú hranicu?
Bolo to veľmi ťažké (smiech). Pamätám si, ako sme tam dosiahli prvých 100 like-ov a veľmi sme sa z toho tešili. Tisícka už bola niečo úplne super, každá ďalšia bola pre nás rovnako pamätná a dôležitá. S debutom sme strašne veľa koncertovali a nazbierali sme tam do 10-tisíc ľudí. No úplný prelom prišiel s albumom Dva svety. Texty predstavovali pre ľudí čosi osobné, nachádzali sa v nich, pesničky a melódie boli pre nich spevnejšie. Vtedy sa nám nazbieralo najviac fanúšikov a ponúk. Bolo úžasné sledovať nárast záujmu a bolo už len na nás, ako si zmanažujeme koncertovanie, aby sme nezabudli na žiadnu časť Čiech a Slovenska, točenie klipov, atď. Album Sedem má tiež svoje opodstatnenie, ale Dva svety boli úplnou zmenou.
Existuje asi 20 dôvodov, prečo má tretí album pomenovanie Sedem. Je teda vaša tvorba konceptuálne prepojená?
Nie, každý album je osobitý. Náš budúci počin bude tiež "solitérom". Ešte nemám jeho myšlienku tak celkom dotiahnutú, ale podľa mňa sa na nič z našej tvorby nenapojí a pôjde si svojou cestou.
Je na Slovensku niekto, kto sa vám žánrovo podobá?
Nemyslím si to. Sú tu kapely, ktoré hrajú tvrdšiu hudbu, no keďže u nás nenájdeš punk, ťažko nás prirovnať k punkovým kapelám. Preberáme skôr novšie prvky z rocku a metalu, tým sme charakteristickí a dá sa povedať aj originálni na slovenské pomery. No môžem sa pokojne mýliť.
Priznám sa, že ani ja neviem nájsť - medzi známejšími slovenskými kapelami - nič žánrovo podobné...
V konečnom dôsledku nie som škatuľkovací typ, hovorím, že sme rockeri a hráme rock. Všímam si však takú vec, že pomaly každá mladá kapela chce teraz silou mocou "screamovať". Počuli sme pár kapiel, ktoré dali von pesničku a pritom ide o druhý Paranoid... Je to tam silno počuť, ale s tým nič nenarobíme. My máme svoju inšpiráciu a každým albumom resp. piesňou chceme preskočiť dobu. Dobre, screamovali sme, ale nebudeme screamovať celý život. Chceme nájsť nadčasovejší prvok, odlišný od iných, aby si ľudia lámali hlavu s tým, ako sme to spravili.
Texty o realite neznamenajú depresiu
Je v zahraničí niekto, kto na vás vplýva?
Určite. Počúvame veľa zahraničných vecí, úplným základom je pre nás Metallica, tú sme kedysi najviac zbožňovali. No asi ju u nás už veľmi nepočuť. Je to prekryté inšpiráciou - nie vykrádaním - modernejšími kapelami typu Avenged Sevenfold, Bring Me the Horizon, Architects, Papa Roach, a podobne.
Mnoho ľudí si screamo mýli s emom. No predpokladám, že z toho druhého ste nikdy nevychádzali...
Máš pravdu, také niečo ani nepočúvame. Niekto sa nás minule pýtal, či poznáme Black Veil Brides, ale bohužiaľ, museli sme ho sklamať. Mne naše texty ani nepripadajú deštruktívne. Niekedy mi kladú ľudia otázku, prečo píšem tak depresívne. Musím ich vyviesť z omylu, že píšem texty o realite, čiže ak sa niekomu realita nepáči, už ide podľa neho o depresiu. Mám pocit, že to beriem skôr optimisticky, že z každého problému sa dá vykľučkovať.
Premieta sa do tvojich textov politika alebo zostávaš radšej v rovine vzťahov a osobných reflexií?
Väčšinou je to v rovine vzťahov a osobných reflexií. Ak politiku, tak len veľmi okrajovo. Napríklad pieseň Anjeli spia je o tom, ako je krajina rozkradnutá a ľudia sú na seba zlí, lenže nespomínam to konkrétne, lebo keď sa rozprávam s ľuďmi, vidím na nich, že sú už z toho tak či tak unavení. Radšej používam takéto odkazy vo forme metafor. Nech si ľudia pri hudbe radšej oddýchnu.
A kde nachádzaš pozitívne myšlienky pre texty? Vaša hudba je skôr temnejšieho charakteru...
Áno, mňa nebaví robiť veselú hudbu s veselými textami. Možno by sa sem-tam hodilo niečo crazy, ale crazy neznamená veselo. Tých veselších hudobníkov je tu veľmi veľa a mňa viac bavia vážnejšie témy. Pozitivizmus mám v sebe, nikdy si nepoviem, že sa niečo nedá, skôr hľadám spôsob, ako by to šlo. Nie som síce vyložený optimista, no už vôbec nie pesimista, skôr realista.
Dodržíte váš ustálený dvojročný interval vo vydávaní albumov?
Budeme sa snažiť ho dodržať. Novinku by sme mali pustiť do sveta v budúcom roku. Problém je, že sme malá krajina a nedá sa tu veľmi kam chodiť. Urobíš šnúru po slovenských mestách, potom po českých a čo ďalej? Musíš ísť znovu do tých istých. Čiže dva albumy za rok, to by bolo pre nás veľmi veľa (smiech).
Ako to vidíš s koncertmi v zahraničných mestách pre slovenské komunity fanúšikov (Írsko, Británia, a pod.)?
Veľmi by sme si tam chceli ísť zahrať, len nás tam ešte nikto nezobral. Ešte nemáme také meno, aby sme zahrali pre Slovákov v Londýne. Tam pracujú skôr ľudia po tridsiatke a nás počúvajú hlavne tínedžeri, resp. máme teraz fanúšikov i na vysokých školách. Čiže musíme si ešte chvíľu počkať, kým táto generácia okúsi zahraničnú pôdu a pôjdeme si zahrať pre nich aj vonku.
No vaša hudba nie je explicitne určená tínedžerom...
Nie je. Keď niečo píšem, nepoviem si, že toto bude pre tínedžerov. Píšem ich skôr zložitejšie. A napríklad na koncertoch niekedy stretnem aj partiu 50-ročných ľudí a rozprávajú mi, že im moje texty niečo dávajú. Sú síce v menšine, ale beriem to tak, že tínedžeri sú presne v tom veku, keď môžu kapelu podporovať. Zober si, že aj my ako násťroční sme boli fanatikmi do kapiel a do hudby všeobecne. Čiže keby sme nemali tínedžerov, strašne by ma hnevalo, že nemáme ich podporu. Sú najširšou kategóriou, aká sa do hudby môže zažrať.
Chcete si vychovať generáciu, ktorá s vami poputuje ďalších 10 rokov?
Veru áno, aj keď je celkom ťažké stále oslovovať ľudí, ktorí na tvojej hudbe vyrastali a pritom priberať do tábora nových fanúšikov v tínedžerskom veku. No nie je to pre nás len výzva, ale aj radosť.
Zostávajúce termíny Anjeli spia tour 2015:
(hosť: From Our Hands)
13. marca - Praha
14. marca - Prostějov
20. marca - Trenčín
21. marca - Nitra
27. marca - Ostrava
28. marca - Žilina
10. apríla - Trebišov
11. apríla - Banská Bystrica
16. apríla - Brno
17. apríla - Zlín
18. apríla - České Budějovice
24. apríla - Šurany
25. apríla - Bratislava
Vstupenky:
Počúvajte album Sedem na Deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Braňo Gza Wáclav
Súvisiaci interpreti: The Paranoid
