Melodramatická a nostalgická atmosféra, abstraktnejšia lyrika, reverbované gitarové vrstvy, existenčný, až na samotné jadro naliehajúci vokálny prejav a k tomu prekvapivo chytľavé akordové progresie. To je skratkovitá definícia zvuku dlho očakávaného druhého albumu pätice 52 Hertz Whale, ktorej intenzívny koncertný prejav už stihol zakliať každého, kto sa aspoň raz za čas vydá do alternatívnejších slovenských vôd.
S bubeníkom Tomášom Tabišom a spevákom Dominikom Prokom, prezývaným Proky, sme nad pivom v bratislavskej Starej Tržnici rozoberali procesy a motivácie stojace za novým albumom Present Sense Impression, ich prístup k vystúpeniam aj spoluprácu s producentmi Lazerom Vikingom a Jakubom Hribíkom. Dozviete sa tiež, či už niekedy Proky pri behaní po pódiu niekedy niekoho zranil, ako sa do piesne Argentina dostal cimbal a či zaznie sampel z legendárneho Lesného Ducha aj v novom koncertnom sete.
Zdroj: Karina GolisováHovorí sa o vás ako o jednej z najlepších slovenských koncertných kapiel. Na ktoré vystúpenie z tejto sezóny najradšej spomínate?
Proky: Najviac fungovala Pohoda. Napriek tomu, že sme hrali počas dňa a setting nebol ideálny pre Jožka Čaba, nášho šiesteho člena, ktorý sa stará o svetlo, vizuály a našu koncertnú vizuálnu identitu. Niekedy je príjemné hrať, keď ešte ľudia nie sú úplne unavení - mali sme plnú tisícku a hlavne sme cítili ten bájny pohodovský pattern, cítili sme sa proste fajn.
Ako liveact pôsobíte až hypnoticky, čerešničkou je emotívny, manický, možno až Curtisovský Prokyho prejav. Počas koncertov nabeháš na pódiu kilometre. Nezranil si niekedy seba alebo iného člena kapely?
Proky: (smiech) Lakte a podobne, to sa deje, nejaké malé zranenia tiež, ale u mňa skôr funguje zraniť sa niekde inde a potom prísť poškodený na stage (smiech). Teraz mám napríklad zlomený palec na nohe.
Tomáš: Cez týždeň sa mu to dá aspoň trochu dokopy a cez víkend si to na koncerte vždy nanovo zlomí.
Takže priamo počas koncertu sa vám podobná nepríjemnosť nestala.
Proky: Často si omylom vytiahneme káble alebo nesprávne prepneme krabičky. Používam pedálový vokálny procesor a stáva sa, že počas spievania zistím, že ho mám v inej polohe. Niekomu zrazu nehrá gitara, lebo som z nej omylom vytiahol kábel a podobne... V tom sme dobrí, toto si vieme navzájom spraviť (smiech).
Tomáš: Ja si bežne rozseknem počas hrania palec, ale to je pri bubnovaní asi normálne.
Predpokladám, že keď má kapela také časté hrania, nachádza sa v určitom flowe a vystúpenia má zautomatizované.
Tomáš: Ono to prichádza v určitých cykloch. Keď máme prázdnejšie obdobie a zrazu príde koncert, je to vždy akoby odznova, ale teraz na konci leta už to celkom sype.
Proky: Čo sa týky samotnej myšlienky našej šou, divadelnosti resp. ideológie, tak tento aspekt sa prirodzene formuje aj v rámci repetície koncertov. Každým opakovaním objavíš nejaký nový funkčný aspekt, ktorý sa stane súčasťou budúcich prevedení. Tomu asi nikto nemôže rozumieť (smiech).
Bude sa s vydaním nového albumu set meniť?
Proky: Nejaká identita sa určite zmení a celkovo je pre nás táto otázka veľkou výzvou, na ktorej pracujeme. Samozrejme sa tešíme na hranie novovydaných pesničiek. V rámci nadchádzajúcich koncertov budeme mať trošku iný prístup, pravdepodobne budeme využívať backing tracks, teda budeme hrať na klik, čo bude vyžadovať veľa prípravy.
Tomáš: Letné turné sa prirodzene preleje do jesenného a času na skúšanie nových skladieb je málo. Inak hrať na klik sme naposledy skúšali v Liverpoole, lenže Fabovi (Dominik Fabian, basgitarista) tam zachutila borovička a hral strašne rýchlo, takže som nakoniec musel metronóm vypnúť. Pred klikom máme veľký rešpekt (smiech). Každému je pravdepodobne jasné, že nikto z nás nie je študovaný muzikant.
V súčasnom sete máte zakomponovaný sampel z virálneho mysteriózneho videa Lesný duch. Dúfam, že tento úsmevný, možno trochu ironizujúci moment z nových verzií naživo nevymizne...
Proky: (Smiech) Niečo určite zostane. Inak, pred dvoma týždňami som zistil, že existuje reedícia Lesného ducha. Nejakí chalani sa znova stretli s hlavným protagonistom tohto príbehu a po rokoch sa na túto tému znovu porozprávali, takže existuje Lesný Duch dvojka. Rozhodne odporúčam. Možno by sme práve z dvojky mohli povyberať nejaké nové parádičky (smiech).
Pozn. redakcie: Proky zrejme myslel toto video: LFO žurnál: Lesný duch z Bukovca sa opäť objavil!
Proky, ty si niekedy ulietavaš aj na slovenských skladbách, zvykneš na koncertoch spievať skladbu Láska a stúpať od Kosy z Nosa a na covidovej verzii Flaamu si spieval nesmrteľnú Mám ťa rád od Karola Duchoňa. Máš blízko aj k slovenskému spevu?
Proky: V rámci svojho písania a vlastnej tvorby som si k slovenčine cestu nenašiel, aj keď pokusy samozrejme boli. Tiež o tom nikdy nebola v kapele reč. Ale konkrétne k týmto šlágrom, ktoré si spomenul, k tým určite vzťah mám.
Kapelne ste teda v rámci jazyka pevne etablovaní.
Proky: Do budúcnosti nevylučujem vôbec nič ani v nejakých iných formách, hypoteticky v rámci iného projektu - veľryby každopádne zostávajú anglických textoch. Snáď aj kvôli tomu, že máme exportné ambície a radi by sme sa stali slovenskou exportnou kapelou minimálne v návštevách iných krajín.
Asi každej často koncertujúcej ne-strednoprúdovej kapele príde Slovensko v určitom štádiu existencie malé. Aké máte ďalšie plány so zahraničím?
Proky: Na začiatku septembra hráme vo Varšave, Vroclave, Poznani aj v Litve, hráme veľa Česka a budeme aj na showcase festivale BUSH v Budapešti. Viac na západ sa chystáme na jar 2023, v pláne je Nemecko, Holandsko a Francúzsko - potrebujeme predať platne (smiech).
Do akého nákladu ste sa pustili?
Tomáš: Máme ružovú limitku 100 kusov, ktorá je už skoro vypredaná, a ďalšie dve stovky pridáme. Uvidíme, ako to pôjde potom, veríme, že platne pôjdu hlavne na koncertoch.
Kto robil front cover?
Proky: Front cover tejto platne, podobne ako aj predchádzajúceho albumu a našu ďalšiu vizuálnu identitu na webe, sociálnych sieťach a podobne, robil náš dobrý kamoš Martin Mesároš, Mako, z Prahy. Bavili sme sa spolu o pesničkách a textoch, následne dostal voľnú ruku. Napísal nám k tomu doslova toto:
"Je to vlastne taký mix odkazov na vaše staršie veci a texty. Opakujú sa motívy z minulých 52 Hertz vizuálov a trochu asi aj uzatvárajú cestu k tomuto albumu. Nemé tváre, ktoré nevedia komunikovať, ale snažia sa chápať. Prázdny, letargický pohľad sochy (stone cold) a ruka, ktorá sa napriek všetkému snaží situáciu trochu ohmatať. Rezignovaná túžba. Súčasnosť nepraje, ale ľúbiť treba."
To základné stotožnenie prebehlo?
Tomáš: Mne sa to spočiatku nepáčilo, až keď nám k tomu Mako poslal stanovisko, pozrel som sa na to z iného uhla. V tom momente mi to prišlo OK.
Úvodný singel albumu, Phil, je zloženinou úryvkov z nahrávky Song Islands projektu The Microphones, ktorého frontmanom je človek menom Phil Elverum…
Proky: Je to jeden z mojich vôbec najobľúbenejších projektov a Phil Elverum je, hlavne čo sa týka lyriky, môj idol a vzor, jeden z mojich najobľúbenejších hudobných spisovateľov - textárov.
Phil je relatívne stará skladba - vznikla počas pandémie v roku 2020. Vzniklo vtedy aj ostatných šesť skladieb, alebo aká je ich chronológia?
Tomáš: Námet na skladbu Meda mal Proky hotový dávnejšie, Phil začal vznikať ešte pred lockdownom, neskôr sa na chate počas pandémie načrtli ďalšie skladby. Zvyšok sa tvoril v skúšobni počas covidových dní, keď veľmi nebolo čo iné na práci. Spočiatku sme dávali dokopy kostry spoločne s Aďom (Adrián Kriššák, gitarista), neskôr celé aranže aj s chalanmi.
Čo to bolo za chatu?
Proky: Mali sme zopár kreatívnych dní na chate požičanej od rodičov mojej frajerky, neďaleko od Trenčína, na českej strane. Nie je tam signál ani iné rušivé prvky, teda ideálne miesto k tomu sústrediť sa na tvorbu. A na pitie (smiech).
Ako u vás funguje konštrukčný proces, ako vznikajú pesničky - máte vyvinutý nejaký osvedčený postup?
Proky: Posledný album vznikal z obrysov načrtnutých Aďom a Tomášom, ja som väčšinou prirodzene nadviazal na naznačenú melódiu. Buď prídem s už napísaným textom, ktorý do nejakej časti zapadne, alebo začne text vznikať spontánne, z konkrétneho momentu, z myšlienky či frázy, ktorá sa objaví pri nachádzaní melódie. Prístupov je veľa.
Tomáš: Ešte sme ale nezistili, ktorý je ten správny. Skúšame všetko možné, vždy funguje niečo iné, podľa toho, ako sa komu chce hrať, kto príde v akej nálade, kto má aké kreatívne obdobie.
Proky je jediný textár 52 Hertz Whale?
Proky: Áno, a určite to súvisí aj s tým, že ešte nikoho nikdy nenapadlo mi do toho kecať. Akoby všetci pochopili, že lyrika je prepojená so živou performance - nie je ľahké vcítiť sa na pódiu do iného než vlastného textu.
Posledný viacpesničkový release I've Met a Lot of People vám vyšiel v roku 2017. V čom spočíva rozdiel medzi tvorbou tamtoho albumu a nového? Ako ste uplatnili skúsenosti nabraté počas piatich rokov?
Proky: Zmenila sa zostava, naše životy, to, ako trávime voľný čas, a v neposlednom rade priebeh aj podobu našich stretnutí narušila pandémia. Väčšinou sme tvorili spolu priamo na mieste, z čoho vznikla iphonovská nahrávka, ktorá sa položila do stredu, a od ktorej sme sa odvíjali na ďalšej skúške. Teraz sme pracovali z nášho neprofesionálneho štúdia, z takej akoby demo miestnosti v Istrocheme. Niektoré časti sme robili doma. No a samozrejme, finálne verzie boli nahrávané v profesionálnom štúdiu, ktoré je technicky vybavené omnoho lepšie, ako bolo to predchádzajúce. Toto bude zásadný rozdiel.
Tomáš: V minulosti sme nahrávali veci, ktoré nejak povznikali a potom sa hrávali na koncertoch, teraz sme nahrali skladby, ktoré vznikli akoby umelo, aj boli umelo zlepené dokopy vyslovene pre album. K tomuto všetkému sa potom dostal Lazer Viking, ktorý to celé zmenil a rozbil (smiech).
Takže ste do Pulpu prišli už z nahratými partami, ktoré ste tam následne rozvádzali?
Tomáš: Pôvodne sme plánovali nahrať niektoré časti sami a použiť niektoré už nahraté, ale nakoniec sa všetko v takej miere prekopalo, že sme 100% nahrali nanovo počas hlavných desiatich dní v Pulpe, plus počas ďalších dvoch dolaďovacích víkendov. Vo výsledku sa na albume nenachádza žiadna pôvodná nahrávka aj napriek tomu, že v niektorých formách boli nahraté špecifické momenty. Určite za to môže aj spomínaný Lazer Viking.
Lazer Viking má produktívne obdobie nielen ako producent, ale aj ako autor a tvorca. Ako hodnotíte jeho prístup?
Proky: Celé to bolo pre nás nové. V počiatku sme sa trochu báli, pretože do tvorby zasiahol rázne, ani sme si nemysleli, že si to vôbec niekto až v takej miere môže dovoliť (smiech), v určitom zmysle to bol aj zásah do našej identity a ega - pod jeho dozorom začali napríklad vznikať refrény. Super bolo, že sme sa o piesňach celý čas bavili a rozoberali ich, prirdzene sme v nich nechávali náš vlastný rukopis, len akoby s dohľadom pána učiteľa. Urobil mi aj edity niektorých textových fráz z pozície angličtinára, čo ma veľmi bavilo napriek tomu, že spievanie bolo náročnejšie z hľadiska výslovnosti. Ak ale môžeš mať v nahrávkach menej chorú angličtinu, tak skrátka chceš mať menej chorú angličtinu. Nakoniec hodnotíme celú spoluprácu iba pozitívne.
Ako ste sa s ním dali dokopy?
Tomáš: Navrhol to Marek (Marek Mikič, manažér) a nám to vlastne dalo zmysel, povedali sme si, že toto môže byť fakt divná kombinácia.
Proky: Páči sa nám aj jeho hudba, obzvlášť posledná doska je super - spolupráca sa nám pozdávala aj kvôli tomu, že sme tiež uvažovali nad 80-tkovým zvukom a Lazer Viking je vo zvuku 80. rokov varený-pečený. Nakoniec sme ale do nahrávok tohto zvuku až tak veľa nedali.
Dve skladby producentsky zastrešoval Jakub Hríbik, ako sa pracovalo s ním?
Proky: Obaja producenti majú svoje know-how, rukopis aj spôsob komunikácie. Jakub bol menej násilný, do formy nám nekecal, skôr chcel, aby sme skladby nahrali čo možno s najlepším zvukom a následne upravoval detaily.
Chýry o cimbale su pravdivé?
Tomáš: Áno - bol to spontánny nápad Lazer Vikinga počas počúvania demonahrávky. Išli sme zo skúšobne na benzínku a Jakub povedal, že by bola sranda, keby sa v skladbe Argentina objavil cimbal. Táto finálna verzia znie dosť klavírne a treba dosť pozorne počúvať - pohrávali sme sa aj s tradičnejšími cimbálovejšími behmi, ale nakoniec sme sa rozhodli urobiť to takto. Za samotný part a spoluprácu ďakujeme Marcelovi Comendantovi.
Vaše texty aj prejav bývajú spojené s melanchóliou, smútkom, hnevom či osamelosťou. Sú aj tentokrát toto hlavné témy?
Proky: Určite je z toho cítiť väčšia zmierenosť, skladby menej plačú. Textár by sa mal vyvíjať a vo svojej predchádzajúcej tvorbe často narazí na miesta, ktoré chce v budúcnosti eliminovať, predchádzať im, alebo sa mu na vlastnom štýle niečo prestane páčiť. Ja som tentokrát použil viac abstraktnosti a poslucháčovi dávam možnosť voľnejšej interpretácie. Tiež sa snažím o menej pátosu a násilnosti. Veď už mám 30 rokov. (smiech)
Vypočujte si album Present Sense Impression na Bandcampe:
52 Hertz Whale najbližšie vystúpia:
14. 9. - Brno, Kabinet múz
17. 9. - Trebíč, Mesto fsem
7. 10. - Bytča, Ľadovňa
8. 10. - Bratislava, Nová Cvernovka
14. 10. - Praha, MeetFactory
19. - 21. 10. - Budapešť, BUSH festival
22. 10. - Košice, Tabačka
More TBA
Novinky kapely môžete sledovať na oficiálnych stránkach 52hertzwhaleband.com a www.facebook.com/52hertzwhaleband.
Autor: Matej Kráľ
