Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Mojím poslaním je búrať hranice na tomto svete, tvrdí Vojta Dyk

Mojím poslaním je búrať hranice na tomto svete, tvrdí Vojta Dyk

13.04.2015 - 13:00 | Michaela Žureková

S kapelou B-Side Band sa minulý týždeň predstavil v Bratislave, ktorú si dokonale podmanili. A hoci sa Vojta Dyk zvykne médiám skôr vyhýbať, ešte pred spomenutým koncertom si našiel čas a poskytol Hudba.sk srdečný a otvorený rozhovor.


Ako by ste popísali obdobie, ktoré práve prežívate?  

Popísal by som ho asi ako obdobie plodné. Keby sme to vzali na ročné obdobia, tak by to bola taká jeseň. Momentálne žneme, čo sme si s big bandom zasiali, a to je to naše CD-čko Deska. A tak žneme teraz na tých koncertoch to, čo sme si zasiali na jar. Hoci paradoxne to bolo na jeseň, keď sme to CD-čko zasievali. A inak v živote? To mám stále leto.  

Čo bolo na nahrávaní a príprave Vašej Dosky najkrajšie?  

Najkrajšie je všetko – keď dávate tú dosku dohromady, tak je to samo o sebe krásne. Keď vlastne máte tú možnosť, že ju dáte dokopy a ľudia si ju, teda našťastie aspoň v Čechách, kupujú, tak je to tiež krásne. A keď máte to šťastie, že to je ešte s big bandom, ktorý máte rád a robíte hudbu, ktorú milujete, tak na tom nie je nič nekrásne. Na tej doske je krásne všetko.  

Verejnosť Vás poznala ako hudobníka z Nightwork, ktorý potom prešiel na úplne opačný hudobný pól účinkovaním s B-Side Bandom. Baví vás striedať roly takýmto spôsobom alebo ste iba našli niečo, čo Vám sedí viac?  

Áno, baví ma striedanie rol. Myslím si, že moje poslanie je búrať hranice na tomto svete, pretože ich nemám rád ako v hudbe, tak v živote. A preto toto určite nie je moja posledná stanica a budem ešte skúšať niečo ďalej. Ale čo to bude, to vlastne teraz ešte sám neviem. Viem však, že by pri tom mali byť nejakí Slováci, bude sa to týkať nejakej kapely a hudby. No ešte nemôžem prezradiť ich mená, pretože je to ešte tak v plienkach, že nič „plienkovatejšie“ neexistuje.  

Má to súvis s vlastnou sólovou tvorbou? Keďže už v minulosti ste sa vyjadrili, že snívate o natočení vlastného albumu s vlastnými hudobnými nápadmi.  

Áno, presne tak. Toto by mal byť projekt, alebo teda kapela, kde by som mal tvoriť a dať na povrch všetky tie veci, ktoré sú zatiaľ iba niekde v hĺbke. A možno tam aj zostanú, zatiaľ ešte neviem. Skôr to bude taký pokus  urobiť kapelu z muzikantov, ktorých si vyberiem a budeme hrať moje veci. Ale zároveň to nie je tak, že by to bol projekt, kde ja napíšem všetko a ostatní to budú iba nútene hrať a budú sa pri tom nenútene usmievať. Mal by to byť projekt, kde sa stretnú tak silní muzikanti, že každý do toho prinesie kus svojho hudobného sveta.  

V akom hudobnom žánri by sa to malo pohybovať?  

To nikto nevie, pretože tie naše svety sa ešte nestretli, takže uvidíme, čo sa z toho vyvinie.  


Mám rád ticho

Máte pocit, že aj Vaše známe meno pomáha medzi ľuďmi rozširovať povedomie o jazze a priviesť ich k tomuto žánru?  

Stopercentne. Keby moje meno malo opačný problém, teda že vďaka nemu by na to ľudia nechodili, tak by som z toho bol asi v depresii. Ale zatiaľ to vyzerá, že i kvôli tomu na nás chodí dosť ľudí, no nielen preto. Ja si myslím, že ľudí už obecne nejako prestáva baviť pozerať sa na umelcov v televíziách, ktorí len otvárajú ústa a vlastne v ten daný okamih okrádajú o zážitok svojho hlasu, pretože spievajú na playback. Všetky tie produkcie sa tak zužovali, až to dopadlo tak, že ľudia naozaj spievajú na playback, sú tam len oni sami plus nejaké CD-čko. Predtým boli úplne bežné big bandy, bolo tam dvadsať ľudí na stagei a okolo toho sa motali ďalší. Z veľkej produkcie postupne, pravdepodobne z finančných dôvodov a z toho, že sa všetko i doba zrýchľuje, zostručňuje a zhesloviťuje, ostala malinká gulička – playback. A umelec sám nešťastný na pódiu otvára ústa ako cvičená opica.  

Asi práve to je dôvodom, prečo majú ľudia väčší zážitok z takých šou, aké robíte Vy s B-Side Bandom.  

Je to dosť možné, pretože je pravda, že vlastne taký hlavný leitmotív reakcií na naše vystúpenia je to, že ľudia obdivujú tú ohromnú energiu, ktorá z vystúpenia ide. Za čo sme radi, keďže aj nás to kurva stojí energiu (smiech).  

Je podľa Vás výhodou byť všestranným umelcom - divadelníkom, hercom, spevákom, teda môžete robiť všetko, alebo je to skôr vnútorná rozorvanosť, že neviete, pri čom vlastne nadobro zakotviť?  

No, to je dobrá otázka, ja totiž vôbec neviem. Je to asi dielom novinárov alebo tých ľudí, ktorí sa o to zaujímajú a majú pocit, že o tom musia písať, že vlastne musia človeka zaškatuľkovať. A ja som asi pojal tiež nejaký taký pocit, že by som sa mal zaškatuľkovať, ale teraz som si povedal, že to vlastne vôbec nie je treba. Nemusím byť viac herec alebo viac spevák, alebo či ma baví viac herectvo alebo spievanie, prosto robím to, čo robím. A či to bude práve teraz herectvo alebo spievanie, tak je to jedno. Ale výhodou to určite je, než keby som iba vedel hrať a neintonoval by som. Za prvé je to výhoda preto, že keby som nevedel intonovať, tak by som si tým spevom nevedel tak dobre zarobiť, čo našťastie môžem. Zase keby som nevedel úplne hrať, tak by som nemohol hrať v divadle, čo je ďalší svet, o ktorý by som sa ochudobnil.  

Ako to všetko vlastne stíhate?  

Úplne v pohode sa to dá stíhať. Nemám toho viac, než všetci ostatní, mám toho rovnako. Ešte keď k tomu máte aj rodinu, tak podriaďujete všetko rodine. Poznám aj extrémy – muzikantov, ktorí strávia 200 dní na cestách a ja taký prosto nie som. Ja potrebujem mať pocit, že je doma všetko v poriadku, a potom si vlastne môžem užívať koncerty a prácu.  

A ako si užívate práve ten voľný čas? Vypínate úplne od hudby a filmov?  

To sa mi bohužiaľ nedarí. Ale mám rád ticho, to je pravda. Dlho som nemal také obdobie, že by som napríklad stále niečo počúval, takže ticho mám rád. Mám rád čítanie, mám také nárazové obdobie, že veľa čítam a samozrejme v prvom rade sa snažím tráviť čas s deťmi a mojou priateľkou. A byť na chalupe, kde je raj. Ale poviem vám, čo nerobím a to je rybárčenie a vlastne som zistil, že to je škoda, pretože to je najväčší raj. To mi chýba.  


Určitý talent asi mám, ale neriešim to

Vo filme sa často stretávate so slovenskými hercami, čo však česko-slovenské hudobné projekty? Naspievali ste pesničku so Zdenkou Prednou aj s Katkou Koščovou... Je niečo ďalšie v pláne?  

Nie je, ale nie, že by som nechcel. Toto vzniklo tak, že napríklad s Katarínou Koščovou sme sa nikdy pred nahratím tej pesničky pre Michala Horáčka nevideli, pretože ona nahrávala ten svoj part tu v Bratislave a ja som ten svoj nahral v Prahe. A až potom sme sa spätne stretli na nejakej akcii, kde sme to spolu zaspievali. No so Zdenkou sme sa stretli v štúdiu, prišli do Prahy, čo bolo fajn. A nechystám nič podobné, lebo práve pripravujem skôr ten svoj projekt a momentálne sa snažím oprostiť od rôznych hosťovaní a spievaní jednej pesničky, pretože ma to vlastne len odvádza od toho, čo mám robiť.  

Ak sa teda niečo také udeje, v čom spočíva dôvod, že na spoluprácu pristúpite? Osloví Vás hudba alebo Vám musí imponovať samotný umelec?  

Presne tak. No s Michalom Davidom by som asi duet nenaspieval. Skôr ma baví robiť tie veci, keď majú zmysel a vidím ho nejaký hlbší než len naspievať pesničku. Napríklad keď ma s tým človekom spája nejaká história alebo ma baví sám o sebe.  

V Česku, ale vlastne už aj na Slovensku máte povesť ženského idolu, úžasného performera, dokonalého speváka... Ako sa Vám žije so všetkou tou dokonalosťou?  

Neviem, ja s tým vlastne nežijem, je mi to úplne jedno. Ja robím to, čo robím, robím to preto, že ma to baví a ak sa pri tom niekomu páčim, tak to je ešte lepšie. Pozrite, jazvu na tvári žiadnu nemám, čo sa týka toho fyzického vzhľadu a aj keby som mal, tak by som mohol byť krásny. Duševne som prosto nádherný človek, pretože som veľmi dobrý. Keby som spieval falošne a zle, tak by som tu napríklad dnes vôbec nemal ten koncert. Človek má nejaké signály, že to tak je, že určitý talent asi nejaký mám, ale nejako to neriešim.  

Máte ešte nejaký iný talent, o ktorom svet nevie?  

Nie. Nemám. No... Slováci napríklad nevedia o tom, že dobre hrám futbal. V Čechách už sa to trošku vie, hrávam s bývalými futbalistami. Takže som do toho veľmi zapálený, hrávame rôzne charitatívne zápasy.  

Band leader B-Side Bandu Josef Buchta o Vás povedal, že takých spevákov u nás za 50 rokov veľa nebolo. Od koho si najviac vezmete k srdcu pochvalu a od koho kritiku?  

Od neho nie. Ja si vlastne už tú kritiku ani pochvalu od nikoho veľmi neberiem. Sú to také impulzy, dajme tomu. Čo sa týka kritiky i pochvaly sa snažím byť silný „v kramflecích“, tak si to vlastne veľmi k srdcu neberiem, pretože ja sám veľmi dobre viem, čo som urobil blbo a čo nie. Niekedy, keď mám blbú náladu a mám napríklad nejakú depresiu, alebo sa to iba tvári ako depresia, a pritom som prosto iba smutný alebo prší, tak si to možno vezmem k srdcu, ale druhý deň už o tom neviem.  

Sme v šatni, krátko pred začiatkom Vášho veľkého bratislavského koncertu. Klasická otázka, mávate ešte pred vystúpeniami trému?  

Mávam.    

Ako sa s tým vyrovnávate?  

Minule, keď sme tu hrali, tak som tu napríklad ležal na zemi nahý, mal som zatvorené oči a meditoval som. Snažil som sa sústrediť na ľudí, ktorí prídu, v akej budú nálade a tak. Dnes sú pravdepodobne všetci v jarnej nálade. A do toho ešte premýšľam, ako hrá Slovan, tak uvidíme. (úsmev)

Prečítajte si: Strhujúci Vojta Dyk a B-Side Band: Toto je 5 dôvodov, prečo by ste ich mali vidieť

Autorka: Michaela Žureková
Foto: Marko Erd


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti