Napriek tomu, že už viac než päť rokov bez veľkých prestávok koncertuje, stále je plný energie, lebo turné pre neho znamená oddych. Na svoje elektronické začiatky spomína ako na euforické obdobie a aj keď ho naživo v poslednom čase zažívame viac v šansoniérskej polohe, on sám nepovažuje za podstatné, ako ho kto zadefinuje.
Na začiatku sa vráťme do dávnejšej minulosti, keď si začínal. V prvej polovici 80. rokov na slovenskej scéne pokračoval boom pôvodnej tvorby a záujmu verejnosti o domácich spevákov a skupiny. A práve vtedy sa objavil aj Richard Müller so skupinou Banket. Pre moju generáciu to boli euforické a úžasné časy. Ako si spomínaš na to obdobie?
Mám na to obdobie úplne identický názor, presne tak, ako si to charakterizoval, som to prežíval aj ja, lebo naozaj to tak aj bolo.
Týmto vyjadrením si, myslím, potešil mnohých priaznivcov, ktorí na hudbe Banketu vyrastali a privítali by preto viac pesničiek z tvojej ranej tvorby na koncertoch.
Niekomu sa môže zdať, že sa na koncertoch nevraciam do tejto etapy svojej tvorby, ale zase to môže byť len jeden názor, chcem však počúvať všetky názory. Nemôžem si dovoliť nezahrať tie pesničky, na ktoré ľudia čakajú, lebo si to zaslúžia. Milujem svojich fanúšikov, lebo mi dávajú stále najavo, že majú o mňa záujem a chodia na moje koncerty. Preto sa aj staršie veci, ktoré - možno trochu prehnane povedané - zľudoveli, na mojom koncerte vždy objavujú.
Stotožňuješ sa s názorom, podľa ktorého ťa hudobné encyklopédie označujú ako priekopníka elektronického popu na Slovensku?
Áno, a veľmi rád! Bol som v tých časoch veľmi silne inšpirovaný skupinou Depeche Mode, ale odvážim sa tvrdiť, že to bola inšpirácia len alebo až do tej miery, že sa týkala nástrojového zloženia kapely Banket. V mojom repertoári nenájdeš pesničku, ktorá by evokovala hudbu Depeche Mode. Pesničky, ktoré sme v tom čase hrali, boli prezentované s podobným nástrojovým obsadením a na základe toho si to niekto takto odvodil.
Obdobie Banketu sa skončilo po vydaní tretieho albumu s takmer vizionárskym názvom Vpred? v roku 1990. S rozpustením skupiny sa skončila aj elektronická etapa v tvojej kariére. Kam a prečo sa z tvojej tvorby vytratila "elektronika"?
Už počas existencie Banketu vo mne stále viac a viac narastal pocit priblížiť sa štandardnej forme interpretácie, a tak sa postupne do tvorby Banketu dostávali aj klasické nástroje a mňa to zase tiež posúvalo vpred.
Debutový album Banketu Bioeletrovízia má tento rok 30 rokov, vlani vydal Opus reedíciu všetkých troch albumov Banketu. Neuvažoval si pri tejto príležitosti nad koncertným pripomenutím tejto éry?
Ak by k tomu prišlo, tak najradšej by som to spravil tak, že by som tento repertoár zahral pôvodným spôsobom. Ale zatiaľ je to len hudba budúcnosti.
Zdroj: Marko Erd To najlepšie nadviaže na Potichu Tour
V poslednej dobe sa o tebe často píše ako o šansoniérovi, napokon, aj na pripravovanom turné ponúkneš svoje najväčšie hity v šansónovom prevedení. Čo pre teba znamená šansón? Stotožňuješ sa s tým, že si dnes viac šansoniérom ako popovým spevákom?
V prvom rade sa cítim ako interpret a túto svoju rolu beriem ako svoje vnútorné presvedčenie a poslanie, takže pre mňa nie je podstatné, ako ma niekto zadefinuje. Jednoducho do svojho repertoáru zaraďujem tie pesničky, ktoré sa v minulosti na koncertoch menej hrali, a teraz ich môžem v novej, resp. staronovej podobe prezentovať publiku.
Komorné akustické aranžmány svojich skladieb ste s kapelou hrali už aj na sériách koncertov Potichu Tour v rokoch 2010 až 2012. Mám správny pocit, že aktuálne pripravované turné obsahovo nadväzuje práve na tento projekt?
Áno, takýto charakter by koncerty mali mať aj tentoraz.
V čom bude toto turné iné ako Potichu Tour?
Jedine v repertoári. Na chystaných koncertoch budeme napríklad hrať aj piesne, ktoré sme na Potichu Tour nehrali.
A čo hostia?
S hosťami zatiaľ nepočítame.
90. roky boli pre teba umelecky veľmi plodným obdobím. Okrem vydania siedmich albumov si bol činný ako spisovateľ a fotograf a moderoval si vlastné televízne talkshow. Aj tieto aktivity mali pozitívny ohlas u fanúšikov, preto je na mieste otázka, či ťa takéto alebo podobné "úlety" znovu nelákajú?
Aktuálne s niečím takým nepočítam. Odkedy mi vyšla kniha fotografií, už som nefotil, čo však neznamená, že sa k tomu niekedy nevrátim, ale zatiaľ je to tak.
Minulý rok si prekvapil účinkovaním vo videoklipe Zbojník Majka Spirita. Ako k tomu prišlo? Aké sú reakcie na tvoje účinkovanie?
Majk sa mi ozval a spýtal sa ma, či by som bol ochotný vystúpiť v jeho klipe, no a ja som bol ochotný, lebo jeho hudba mi je sympatická, a tak to celé vzniklo. Pokiaľ ide o reakcie, zatiaľ nemám žiadne.
Súčasťou tvojej diskografie sú aj albumy so symbolickými číslami v názve, vyjadrujúcimi vek, pri dovŕšení ktorého si príslušný album nahral - 33 (1994) a 44 (2005). Tento rok je v tomto zmysle podobne symbolický. Dočkáme sa teda ďalšieho albumu do tejto série?
Budem rád, ak vznikne album 55. Je otázne, či potom v budúcnosti ešte niečo podobné vznikne. Momentálne sa tým vôbec nezaoberám, lebo nový album je pre mňa najdôležitejší a keďže je ešte len v ranom štádiu prípravy, predbehnúť toto štádium úvahou o ďalšom albume by bolo príliš predčasné.
Vlani vyšiel album Sociální síť, ktorý si nahral v spolupráci s Michalom Horáčkom a Michalom Pavlíčkom. Je škoda, že ste ho zatiaľ neodprezentovali naživo, myslíš, že k tomu ešte dôjde?
Zatiaľ som o tom nerozmýšľal, ale všetko je možné.
Vypočujte si album Sociální síť na Deezeri:
Prakticky od roku 2010 až doteraz si na permanentnom turné (Potichu Tour, Potichu Tour 2, Potichu Tour 2½, Hlasy, Hlasy 2, 15 rokov bez Filipa) prerušovanom prípravou alebo prípadným nahrávaním v štúdiu. Dnes si v situácii, keď máš stabilnú fanúšikovskú základňu, nemusíš dokazovať, že to vieš robiť, máš na konte desiatky hitov, môžeš si vyberať najkvalitnejších spolupracovníkov... Napriek tomu "neobsedíš" a koncertuješ. Odkiaľ berieš toľko energie?
Nevyžaduje si to až toľko energie, ako sa na prvý pohľad zdá. Ak poviem, že sme s Fragile odohrali 101 koncertov, tak každý je z toho šokovaný, lebo to je obrovské číslo, ale ja si skôr myslím, že si na turné väčšinou oddýchnem, lebo okrem dvadsiatich dvoch hodín, ktoré treba v rámci dňa nejako vyplniť, ostávajú práve tie dve, kvôli ktorým sme za fanúšikmi prišli a odohrali pre nich čo najlepší koncert.
Mnoho hudobníkov z tvojej generácie dodnes pôsobiacich na scéne prichádza v poslednom období s koncertnými šnúrami, ktorých leitmotívom je retrospektíva toho najlepšieho z ich kariéry, a často deklarujú, že ide o "posledné" alebo "rozlúčkové" turné. Ako možno v tejto súvislosti chápať tvoju aktuálnu To najlepšie Tour?
Možno sme nie úplne šťastne vybrali názov turné, ale chceli ho sme ho pomenovať čo najvýstižnejšie, a tak sa aj stalo. Na turné ideme hrať veci, ktoré mám najradšej, ale zároveň chcem, aby sme na koncertoch zahrali veci, ktoré si žiada publikum, lebo to je najdôležitejšie.
Zaznie špeciálne na pripravovaných koncertoch skladba, ktorú doteraz publikum ešte naživo nevidelo, alebo taká, ktorá nezaznela už veľmi dlho na pódiu?
V tomto okamihu to ešte neviem. Sme práve v štádiu prípravy playlistu, takže je to stále otvorená otázka.
Osobitnou témou tvojho hudobného pôsobenia je spolupráca s českými umelcami. Hapka, Horáček, Bitová, Bárta, Pavlíček, to sú len niektoré významné mená, ktoré nemožno nespomenúť. Čeština, české prostredie a české publikum ti očividne dobre sedia. Je to v Čechách v niečom iné ako na Slovensku? A čo osobitne ti u našich západných bratov robí dobre?
Mám rád české publikum tak, ako si mnohí moji českí kolegovia nemôžu vynachváliť slovenské publikum, argumentujúc pritom tým, že je oveľa viac spontánne a dynamickejšie, čo je v prípade českého publika trochu inak. Mne však veľmi vyhovuje model, ktorý funguje v Čechách, a to v tom, že ľudia sú tam, myslím, vnímavejší. Sú trochu iní ako Slováci, ale to je prirodzené.
V minulosti si navštevoval koncerty zahraničných hviezd doma i v zahraničí. Bol si videný aj na koncerte symbolu novoromantickej hudby 80. rokov Duran Duran v Bratislave v roku 2012...
Áno, spomínam si na ten koncert, predkapelou bola Lavagance. Bolo to fajn, akurát ten čas beží šialeným tempom.
Nedá mi nespomenúť si na neuveriteľnú náhodu, keď sme sa v septembri 1989 ocitli vedľa seba v 80-tisícovom dave divákov na budapeštianskom Népstadióne na megakoncerte, na ktorom vystúpili také hviezdy ako Bruce Springsteen, Peter Gabriel, Sting a Tracy Chapman. Keď som ťa požiadal o autogram a po mne sa osmelili ďalší z našej partie, vzbudilo to pozornosť okolitých divákov z iných krajín. Na otázku v angličtine, že kto je ten vysoký muž, ktorý sa nám podpisuje, som hrdo odvetil: "This is Czechoslovak pop star!", na čo reagovali uznanlivým pokyvovaním hlavy. Ako si na obdobie cestovania za hviezdami do okolitých krajín spomínaš, máš nejaké podobné príhody?
Pamätám si na to, bol to koncert za ľudské práva, ktorý sa konal v rámci celosvetovej šnúry. Podobných situácií som zažil relatívne veľa. Rovnaký zážitok mám napríklad z prvého koncertu Depeche Mode v Budapešti niekedy v lete 1985. Tam to bolo okorenené ešte tým, že sediac v deň koncertu na ulici Váci a lízajúc zmrzlinu som zrazu zazrel Davea Gahana. V tom čase som ešte nemal také detailné informácie o kapele, vedel som, že je to jej člen, ale nevedel som, že ktorý. A potom, počas koncertu, na ktorom som mal pocit, že bolo pomaly viac Slovákov ako miestnych, ma ľudia začali oslovovať a pýtať si autogram. Takéto situácie sú milé.
Na ktoré koncerty zahraničných hviezd si ešte spomínaš?
Bolo ich veľa. Z tých relatívne nedávnych Rolling Stones, Red Hot Chili Peppers... Možno to ide aj vekom, ale napriek tomu, že mám oproti iným určité výhody vyplývajúce z mojej výšky, ktorá mi umožňuje registrovať veci, ktoré iní nemôžu vidieť, radšej si vyberám najlepšie miesta na sedenie než státie pod pódiom. Často hovorím, že by som dal hoci aj päť tisíc libier za koncert Erica Claptona v menšom klube, kde by som mohol sedieť pri stolíku, objednať si kolu a pár metrov predo mnou by vystupoval Eric Clapton. Niečo podobné som už zažil v Royal Albert Hall v Londýne, kde som mal miesto na sedenie veľmi blízko pódia. Preferujem dobrý výhľad a posluch pred tým, že by som sa predieral niekde v dave.
Pokiaľ ide o kolegov z hudobnej branže na Slovensku, prípadne v Čechách, navštevuješ ich koncerty alebo sleduješ ich pôsobenie na hudobnej scéne?
Nebol som už dávno na žiadnom domácom koncerte. Výnimkou bol nedávny koncert Stromboli v Bratislave vzhľadom na to, že s pánom Pavlíčkom sme spolupracovali na mojom poslednom albume. Bol to naozaj dobrý koncert!
Na záver sa vrátim k pripravovanému turné. Tentokrát plánuješ koncerty v menších mestách, čo určite ocenia tvoji fanúšikovia, ktorí majú menej príležitostí vidieť tvoje vystúpenia. Neuvažuješ nad tým, že by si natiahol šnúru o ďalšie koncerty vo veľkých mestách, kde máš nepochybne veľkú fanúšikovskú základňu?
Uvidíme, aký bude dopyt, a podľa toho nevylučujem pokračovanie turné.
Ďakujem za rozhovor a želám veľa zdaru pri príprave turné a spokojných fanúšikov!
Ďakujem aj ja a pozdravujem vašich čitateľov.
Šnúra koncertov To najlepšie Tour 2016 štartuje už o mesiac - 15. mája v Levoči a momentálne zahŕňa takmer 30 zastávok po celom Slovensku. Lístky sú už v predaji v sieti Predpredaj.sk.
Autor: Ivan Straka
Foto: Marko Erd - archív Hudba.sk
Súvisiaci interpreti: Richard Müller
