V roku 2012 mu vyšiel prvý album Blízke stretnutie, jeho ďalšia nahrávka Ariesynth bola nominovaná na Album roka v Radio_Head Awards 2016. Tento rok producent Pkrek vydal vo vydavateľstve ajlavmjuzik svoj tretí sólový počin +-, na ktorom spolupracovali aj Monika Načeva, Barbora Bloom, Jerguš Oravec a Tammy z The Youniverse, Gulos Potrok, Reset či Tom "Skywalker".
Je to už veľmi dávno. Môže to byť viac ako 18 rokov. Moje občianske meno je Juraj Marek a jeden kamoš raz zahlásil na "stretku" s partiou, že: "Ahoj, Krek". Spustil sa smiech. Rýmovalo sa to. Nejako mi to prischlo a oslovujú ma tak ľudia dodnes. Prvý sólový album som vydal pod alter egom ProjektkreK. Pri ďalších projektoch som meno skrátil na Pkrek a to používam dodnes. Malo to taký prirodzený priebeh.
Pred pár mesiacmi ti vo vydavateľstve ajlavmjuzik vyšiel album s minimalistickým názvom +-. Je v tom nejaká symbolika? Možno hľadanie rovnováhy?
Myslím, že s tou rovnováhou si celkom blízko. Tvorba mi veľa dala, ale aj vzala. Spoznal som vďaka nej veľa ľudí a sám seba, ale taktiež mi s každým projektom zobrala veľa voľného času a paradoxne aj niektoré priateľstvá. Všetko má svoje pre aj proti. Pozitíva a negatíva. Ak by som nad tým filozofoval, tak to môže znázorňovať čokoľvek.
Dobro a zlo, deň a noc, lásku a nenávisť, život a smrť. Vlastne tie témy, ktoré sú použité na aktuálnom albume. Skladbám som dal názvy, ktoré v tej chvíli vystihovali moje pocity. Spočiatku som si nebol istý, ako album nazvať. Pohrával som sa so slovom "vzájomnosť". Nechcel som však, aby bol samotný názov albumu veľkou indíciou jeho obsahu. Mám rád, keď sú niektoré veci trochu nejasné. Je to taký malý podnet pre predstavivosť.
Aké sú zatiaľ ohlasy na album zo strany tvojich priateľov a fanúšikov?
Priatelia niektoré skladby chválili. Keď som mal koncert v Pohoda_FM, tak pri rozhovore Paľo Hubinák povedal, že to znie celkom svetovo. Fanúšikov veľa asi nebude. Mám pocit, že sú ľudia iba zvedaví, aké som spravil nové skladby. Nemyslím, že je moja hudba určená na každodenné počúvanie. Nerobím bangre na parket. Skôr si treba sadnúť do kresla, nasadiť si slúchadlá, zavrieť oči a vnímať. A to sa nedá každý deň. Na moju tvorbu musíš mať práve náladu. Podobnú, akú som mal ja, keď tie skladby vznikali.
Smútok ako živná pôda pre tvorbu
Povedal si, že tvoríš pri rôznych zásadných životných situáciách. Aké udalostí boli podnetom pre vznik skladieb z nového albumu?
Pred nejakou dobou som sa zamýšľal nad tým, ako a prečo robím hudbu. Vlastne skladám väčšinou iba vtedy, keď sa necítim práve dobre. Čiže je to pre mňa určitý ventil pocitov. Potom sa to aj odráža v celkovej nálade a rukopise skladieb. V minulosti mi bolo vyčítané, že tvorím iba temné a melancholické veci. Ale ja to vôbec nepovažujem za mínus. Interpreti ako Deftones, alebo Cage vo svojej kariére nikdy nespravili vyslovene pozitívne songy. Takže je podľa mňa prirodzené robiť to tak, ako to cítim a netlačiť to do neprirodzenej polohy. Myslím, že už si na to ľudia zvykli a vedia, čo môžu odo mňa čakať.
Boli nejaké konkrétne situácie, ktoré sa odzrkadlili na tvojom albume?
Najviac ma zasiahli rodinné problémy a rozpadnuté vzťahy. Za posledné dva roky si dvaja starí kamaráti siahli na život. Tiež aj politická situácia. V čase pochodov Za slušné Slovensko som nahral skladbu Outcry, ktorá znázorňuje protest, krik, nesúhlas a podobne. Skit s názvom Bloody Heat vznikol v čase masovej migrácie. V predstave som mal horiacu budovu, z ktorej sa ľudia nemohli dostať von. Exit bol určitá hranica, ktorú nemohli prekročiť, lebo im to nebolo umožnené. Zvuk je podobný hlasu plameňov a náreku ľudí. Mohol by som ku každej skladbe povedať veľa, ale to by už bolo na samostatný článok.
Koncept albumu bol postavený na téme vzťahy. Si skôr introvert, vystačíš si sám, alebo sa rád obklopuješ ľuďmi?
Kedysi, za čias strednej školy a krátko po nej, som bol extrovertný typ. Bolo to divoké obdobie večierkov. Nevydržal som tráviť čas zavretý doma. Neskôr, keď som začal produkovať, viac som sa ukľudnil a uzavrel do seba. Produkcia a štúdiová práca je osamelá činnosť, teda pokiaľ nemáš kapelu, s ktorou tvoríš v skúšobni. Celkovo mám rád svoj kľud a malomestský život.
Nedokázal by som žiť v Prahe, alebo väčšom meste. Keď mám chuť niekam ísť, tak sadnem do auta a idem napríklad na koncert. Ale nemám tú potrebu každý víkend. Potrebujem hlavne tvoriť. Bavia má rôzne zvukotvoriče, pri ktorých zabudnem na bežné starosti. Veľa ľudí príde z práce domov, zapne televízor a nadáva na celý svet. Chcem, aby tu po mne niečo zostalo, takže čas strávený v štúdiu beriem ako veľké plus.
V čom je projekt +- iný ako predchádzajúci album Ariesynth, ktorý si vydal pred dvoma rokmi? Kam si sa za tú dobu posunul?
Ariesynth bol tematicky zameraný na syntetizátory. Po dobu niekoľkých rokov som obmieňal synťáky, s ktorými som robil audio nahrávky bez editácie v DAW. 90% nahrávok na tomto albume vzniklo takto. Album +- je osobnejší počin, v ktorom som životné situácie preniesol do hudby a dal im v tej chvíli aj názvy podľa nálady. Na Ariesynth bolo 11 tráčkov a iba jedna naspievaná skladba. +- má 9 trackov a štyri otextované skladby. Myslím, že niektoré témy potrebovali aj hlasový prejav. Preto som podklady ponúkol aj spevákom a raperom.
Čo sa týka technickej stránky, prešiel som z PC na Mac a začal som používať nový DAW od Ableton Live. Preto som bol nútený úplne zmeniť workflow a učiť sa pracovať v novom programe, s ktorým môžem skladby odohrať aj naživo. Pri každom novom projekte obmieňam štúdiovú techniku, takže akoby som vždy išiel odznova s trochu iným zvukom.
Album vyšiel aj v limitovanej edícii 100 kusov na vinyle. Aký máš vzťah k platniam?
Už ako dieťa som si rád púšťal platne a MC kazety, ktoré som doma našiel. Počas strednej školy som väčšinu peňazí investoval do platní, z ktorých som hrával. Dnes si rád kúpim albumy, ktoré sa mi páčia. Je to finančne náročný koníček, takže kupujem iba dosky, ktoré nutne potrebujem. Musím tomu albumu stopercentne veriť, aby som objednal 2LP. Prípadne si kúpim albumy, ktoré som si ako teenager nemohol dovoliť, alebo sa nedali v tom čase kazety, či CD zohnať. Tak si dnes v reedícii doprajem kvôli nostalgii aj staršie albumy z vinylu.
Album s množstvom spoluprác
Ako vznikla tvoja spolupráca s uznávanou speváčkou Monikou Načevou? Čím to je, že spojenie jej spevu a tvojej hudby tak funguje?
Spoznali sme sa na festivale Hip Hop Kemp, kde sme mali s rapovou kapelou koncert. Bol to tuším rok 2008. Mala po nás koncert, tak sa prišla pozrieť. Vedela, že máme blízko ku Karaoke Tundrovi, s ktorým už spolupracovala. Po festivale som ju kontaktoval a poslal hudbu. Spravili sme vtedy skladbu Poznáš jen, ktorú som zaradil na môj prvý sólo album. Hosťovala mi na každej doske. Plus sme spravili aj pesničky na iné projekty.
Funguje to asi preto, lebo máme svojský pohľad na hudbu a podobne to cítime. Keď sa spoja interpreti, ktorí robia podivné skladby, tak z toho vznikajú celkom zvláštne diela. Neviem o nikom, komu by nahrala vokály na každý album. Veľmi si to vážim, pretože je veľký profík a fajn človek. Je medzi nami skoro 20-ročný rozdiel, ale vždy, keď sa stretneme, dokážeme pri poháriku prebrať rôzne témy.
Súčasťou albumu je aj podmanivá skladba Sirens s temnou atmosférou a melancholickým spevom speváčky Barbory Bloom. Ako track vznikal?
Prvýkrát som Barboru uvidel v relácii Hudba made in Slovakia. Vedel som, že to meno figurovalo vo vydavateľstve Slnko Records. Nesledujem, aké albumy u nás vychádzajú, takže som si jej skladby pustil až po tejto epizóde. V relácii na mňa zapôsobila. Pripadala mi empatická a pokorná. Možno trochu nesmelá. V jej hlase je cítiť krehkosť, ale aj sila. Oslovil som ju. Dodal som hudbu, oboznámil ju s témou projektu a kam by sa asi mala skladba uberať. Napísala text a nahrala doma demo. Keď mi poslala prvú verziu, hneď som vedel, že to bude singel k albumu, na ktorý spravíme aj videoklip.
Stretli sme sa u Gulosa Potroka v štúdiu. V tom období už čakala dcérku, takže som rád, že sme skladbu stihli nahrať, dá sa povedať, na poslednú chvíľu. Nahrávanie v štúdiu bolo pre ňu o to náročnejšie. Dopadlo to myslím veľmi dobre, aj čo sa ohlasov týka. Ajlavmjuzik následne dohodilo spoluprácu so Slavom Turancom a vznikol na tento môj prvý slaďák aj animovaný videoklip.
Spolupracujš s MCs, ktorí rapujú v záhoráčtine. Ako vnímaš vstup dialektov do jazyka rapu?
Nárečie alebo slang pre danú oblasť vnímam prirodzene. Nikdy mi nepríde čudné, že sa niekde hovorí inak ako spisovne a uhladene po slovensky. Pochádzam z myjavských kopaníc a u nás sa skoro vôbec nepoužívajú mäkčene. To si už možno viacerí všimli z mojich rozhlasových rozhovorov napríklad v Rádiu_FM. Ak chcem mäkčiť, musím sa veľmi snažiť. Je to pre mňa neprirodzené a mäkčím nasilu. Mám taký pocit, že som písmeno ľ nikdy nevyslovil.
To, že raperi zo Záhoria píšu texty v záhoráčtine, je prirodzené. Malo by to tak byť, ak chcú byť autentickí. Napríklad s Resetom máme spolu album Minúta ticha, ktorý už dnes mnohí považujú za legendárny. Bola to doba, kedy do hip-hopu začal zasahovať disco rap a auto-tune. Tuzemskí raperi kopírovali MCs z USA a Nemecka. My sme prišli s temnou, koncepčnou doskou, ktorá si odniesla dobré ohlasy ako niečo, čo tu do tej doby nebolo.
Si známy aj ako filmový fanúšik, vlastníš rozsiahlu zbierku VHS kaziet. Tvoril si niekedy filmovú hudbu?
Filmová hudba je pre hudobného producenta asi najvyššia méta. Určite by som sa rád k takému niečomu dopracoval. U nás sa filmom až tak nedarí. Teda žánrom, do ktorých by som sa v tejto oblasti pustil. Viem si predstaviť zložiť zlovestnú hudbu pre horor, alebo temné sci-fi. No do iných žánrov by môj melodický vkus asi nesadol. V zahraničí vzniká veľké množstvo krátkometrážnych snímkov, ktoré majú efektami a maskami veľmi blízko k vysokorozpočtovým filmom. Možno tam by bola cesta, no zatiaľ som sa nad tým viac nezamýšľal
Aký máš vzťah k starým filmom a starej hudbe? Čítaš knihy?
Veľmi rád by som zbieral a čítal knihy. No mám iné zberateľské záujmy a popri tvorbe mi už na knihu čas neostáva. Ale ak sa niekto zamýšľa nad tým, či zbierať knihy, alebo filmy, tak určite odporúčam práve čítanie. Pre predstavivosť a slovnú zásobu nič lepšie neexistuje. Spomenula si, že vlastním zbierku VHS kaziet, takže k starším filmom mám dobrý vzťah. Vyhľadávam najmä horory a sci-fi zo sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Preto aj soundtracky z nich mám veľmi rád. Pred pár rokmi som bol aj na koncerte Johna Carpentera, ktorý je môj obľúbený režisér a skladateľ filmovej hudby.
Aké je to byť producentom na Slovensku, ktorého hudba neživí?
Je to záľuba a práca, ako ktorákoľvek iná. Prídeš zo zamestnania, zavrieš sa v štúdiu a tvoríš. Neviem, akým spôsobom by ma moja hudba mohla živiť. Ľudia hudbu nekupujú. Stačí im, že si ju stiahnu zadarmo. Platne dávame vyrobiť ako bonus k albumu, ktorý je zadarmo na stiahnutie. Nedávno som dostal ponuku vyrobiť hudbu do reklamy, no odmietol som ju. Neviem si predstaviť, že by som mal tvoriť na zákazku niečo tak osobné, ako je hudba. Nedokážem sa odosobniť a skladať niečo na želanie a predať to ako produkt. Radšej budem robiť hudbu bez toho, aby som z nej mal príjem, než aby som spadolk tvorbe niečoho, ako je napríklad znelka v reklame na piškóty.
Na čom teraz pracuješ a aké sú tvoje plány do ďalšieho obdobia?
Som krátko po vydaní môjho tretieho sólového albumu, takže ťažko teraz povedať. Dostal sa mi pod ruku sampler a plánujem vzorkovať nejaké zvuky zo spomínaných filmov z VHS kaziet. Bude to zdĺhavá a náročná práca, ale spojím dve záľuby do jednej a o to to bude pre mňa hodnotnejšie. Tiež mám nový workstation. Po desiatich rokoch som si opäť zaobstaral MPCečko, takže workflowa zvuk sa opäť trochu zmení. Mám niekoľko rozpracovaných skladieb, ale nezamýšľal som sa ešte nad konceptom. To príde postupne samo.
Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: Gulos Potrok
