V jej očiach žiari nadšenie a spokojnosť z čerstvo vydaného albumu, ktorý si prvýkrát aj sama produkovala. Napriek tomu stojí s nohami pevne na zemi a nemyslí si, že je "majsterka sveta". V rozhovore, ktorý vydávame v deň jej narodenín, sa dočítate nielen o tvorbe v jej vlastnej réžii, ale aj o tom, ako vníma aktuálnu hudobnú scénu na Slovensku.
"Cesta na Kriváň bola pre mňa veľmi náročná. Symbolizuje to aj cestu, ktorú som prešla pri nahrávaní. Nebolo to vždy jednoduché. Tam hore som zrazu cítila nadhľad nad tým všetkým, čo sa okolo mňa deje. Chcela som sa vykričať a vybiť bičom všetky tie emócie, ktoré som v sebe nosila. Echo je vlastne odraz všetkého, čo sa okolo mňa dialo, a odráža sa to aj v pesničkách," hovorí o symbolike spojenej s fotografiou na albume.
Zdroj: artworkNajdlhšie čakanie na album
Dvojalbum Echo, na ktorý sme čakali dlhých sedem rokov, si vydala bez veľkého vydavateľstva a nahrala si ho sama bez producenta. Nemala si trochu strach?
Ja by som to strachom nenazvala, vnímala som to ako veľkú výzvu. Vedela som, že ma čaká strašne veľa práce, a že to dokážem len vtedy, keď si na to vyhradím svoj maximálny čas. To, že som sa na dva roky vytratila z médií, sociálnych sietí, to bol pre mňa najdôležitejší krok. Musela som sústrediť svoju energiu na album a niečoho sa vzdať, aby som to nakoniec dokázala. Som na to tak skromne hrdá, že som to dala bez akýchkoľvek sponzorov. Bola to veľká fuška.
Toto všetko riskuje asi len človek, ktorý svojej tvorbe a vnútornému hlasu absolútne verí.
Musí to tak byť, preto som si povedala, že musím odísť od tých všetkých vecí, do ktorých som bola tak zvláštne zamotaná a ktoré mi odoberali energiu. Cez Vianoce v roku 2014 som vypla telefón a začala som si zapisovať všetko, čo mi išlo hlavou. To bolo obdobie, kedy ma to opäť začalo baviť a v priebehu dvoch mesiacov som mala desať hotových pesničiek. Bol to taký veľký emocionálny výbuch, opäť som si začala veriť a tešiť sa z muziky. Vtedy som si povedala, že si to idem produkovať sama.
Trošku potom nerozumiem informáciám, ktoré vychádzajú v médiách, že si sa celé roky skrývala a mala tvorivú pauzu.
To je nezmysel, vydala som výberovku hitov, robila pesničku pre film Miluj ma alebo odíď, pesničku Ženy aj muži, single V dobrom aj v zlom a Horou, videoklipy k nim, mala som aj turné a odohrala množstvo ďalších koncertov.
Napriek tomu sedemročný odstup od posledného albumu je u teba neobvykle dlhý. Nikdy si nemala nutkanie povedať si: "Teraz nech mi napíše pesničky niekto iný a ja ich budem len interpretovať"?
Nie, ja som v prvom rade skladateľ a svojej tvorby sa nikdy nevzdám. Potrebovala som čas na nové texty a hudbu, dúfala som, že ďalší album príde, ale dva roky od predošlého albumu bola príliš krátka doba, aby som napísala ďalší materiál a aby som vedela, kam sa chcem svojou tvorbou posúvať. V tom čase sa už niečo dialo a mala som obavu povedať, že už niečo tvorím. Som asi trochu poverčivá a nechcela som to zakríknuť.
Maroš Kachút bol tvojím producentom v prvej dekáde, potom prišiel Marek Rakovický. Máš od nich nejakú spätnú väzbu na tvoju novú tvorbu?
Zatiaľ nie, nie som s nimi veľmi v kontakte. S Marošom som robila desať rokov, veľa ma naučil a som mu zato vďačná, rovnako tak za dve spolupráce s Marekom.
Ak by si to mala s odstupom času zhodnotiť, robila si veci výrazne inak oproti spolupráci s producentom? Snažila si sa zmeniť niečo, čo sa ti vtedy nepáčilo?
Robila som si veci hlavne po svojom, zrazu som na to konečné slovo bola sama. Vtedy sme na to boli dvaja, ktorí rozhodovali, ako bude pieseň vyzerať. Chcela som si to skúsiť bez vplyvu iného hudobníka. Nechcela som sa radiť a o to viac ma lákalo byť tvorivejšia. Producent vždy aranžami podporí emóciu piesne a pridá jej niečo, čo dotvorí výslednú podobu. Predsa len, svoje piesne poznám najlepšie a sama som už vedela, ako majú nakoniec znieť.
S finálnym zvukom skladieb ti pomáhal zvukár Ivan Jombík. Kde a ako ste sa spoznali?
Prvýkrát to bolo v roku 2013 pri nahrávaní piesne Pískaná so skupinou Polemic. Ivan je štúdiová legenda a je pre mňa veľká česť, že sa dal so mnou na toto dlhé nahrávanie. Táto intenzívna spolupráca náš dobrý vzťah iba utužila, veľmi veľa ma naučil. V budúcnosti, ak budem chystať niečo nové, bude medzi moje prvé voľby na spoluprácu patriť práve on.
V dokumente, ktorý sa nachádza na slovenskom disku, je zachytený priebeh nahrávania. Orchester, nahrávanie zvuku reálneho biču, množstvo nových ľudí... Nebolo by ľahšie nahrávať a tvoriť všetko cez počítač, akoby umelo, ako je to už bežné v tejto digitálnej dobe?
Určite by to bolo ľahšie, neodsudzujem to, ale nahrávanie tohto albumu bola pre mňa fantastická hra a výzva pracovať inak. Zrazu som nepovažovala nič za nereálne a všetko, čo som si vymyslela, sme s Ivanom Jombíkom okamžite realizovali, či už nahrávanie živých slákov, biča, trombitov alebo mužských zborov. Ivan ma vyzval, aby som v pesničke The Story of a Salmon hrala na bicie ja, tak som sa na to dala. Bola to zábava a to bolo pre mňa v tej chvíli to najpodstatnejšie.
Raz si povedala, že speváčkou si sa stať nechcela. Ak by prišli časom ponuky na spoluprácu na produkcii, bola by si ochotná toto remeslo zavesiť na klinec?
Vďaka písaniu pesničiek som sa stala speváčkou, ak by som s tým nezačala, určite by ste o mne nikdy nepočuli. Hudobná produkcia ma baví a viem si predstaviť, že by som robila produkciu aj iným, len neviem, či by som si potom našla čas na seba. Čas ukáže, ale baví ma to tak, ako to je teraz.
Trojicou singlov Miesta, Horou a V dobrom aj v zlom si latku nasadila veľmi vysoko. Nebála si sa, že fanúšikovia budú zvyšné piesne na albume brať ako do počtu? Si pripravená na kritiku?
S touto myšlienkou do toho nemôžem ísť ako tvorca, píšem predsa skladby na album a nie každá musí byť rádiový hit. Nemôžem prvoplánovo myslieť na to, či sa to ľudom bude páčiť, to by som sa úplne opustila. Pravý fanúšik rastie s interpretom a rešpektuje to, čo ako umelec vytvorí. Je jasné, že sa mu to môže alebo aj nemusí páčiť. Verila som tomu, čo robím, dala som do toho maximum a už je len na ľuďoch, ako sa s tým stotožnia, každý má svoj slobodný názor.
Spomienky, ktoré neblednú
Album si venovala mame. Je ona tvoj najväčší kritik alebo ťa vo všetkom podporí?
Mama mi dala fantastický priestor, aby som sa týmto smerom realizovala. Ona bola prvá, komu som o tomto projekte povedala a hneď ma podporila. Bolo mnoho ľudí, čo ma od dvojalbumu odhováralo, ale aj napriek tomu som od svojho plánu neupustila. Mama najlepšie vie, koľko energie a času ma to stálo, preto som jej ho venovala.
Hovorí sa, že spomienky časom blednú. Ty si na nový album napísala druhú pieseň otcovi, ktoré je rovnako silná ako tá prvá z albumu Dvere. Je to spôsob ako na neho, resp. veci s ním prežité, nezabudnúť?
V tej prvej, Zostalo ticho, to bolo veľmi čerstvé, vtedy vo mne zostalo veľké prázdno. Teraz spievam: "Nech je to dávno, aj tak mi chýbaš a tak to navždy zostane...". Už to je skôr nostalgické konštatovanie, no aj napriek toľkým rokom sú situácie, kedy mi veľmi chýba.
Tvoji rodičia ťa viedli k hudbe, podporili na ceste stať sa speváčkou. Ty si si to prežila, ako sa k tomu postavíš, keď prídu tvoje deti?
Ak by prišli, prirodzene by som im ponúkla túto možnosť, naučiť sa hrať na hudobný nástroj. Chcela by som, aby to záviselo od dieťaťa, či k hudbe prirodzene inklinuje a či sa tomu chce venovať, tak, ako som to mala ja. Nech si s tým všetkým prejde a vyskúša si to. Ak by k tomu neinklinovalo, určite by som z toho nebola nešťastná.
Tvojou záľubou je cestovanie, mesto Bergen v Nórsku ťa zaujalo natoľko, že si o ňom zložila pieseň. Môžeš nám odporučiť tri miesta, ktoré tam musíme navštíviť?
To, že tam stále prší a je tam zima, ti tak zvláštne rýchlo prestane vadiť. Čerstvý vzduch, ľudia v pršiplášťoch a vždy úsmev na tvári. To mesto ma úplne dostalo, pocit zostal, a preto som napísala pesničku. Top bol pre mňa Fish-market, miesto plné rýb a morských živočíchov, ktoré boli vylovené iba pred polhodinou, úžasná atmosféra a vône. Lanovka, kde máš zrazu celé mesto na dlani, a prístav. To sa skrátka musí zažiť.
Emócie sa nedajú oklamať
Dvojalbum Gemini z roku 2009 bol rozdelený žánrovo, Echo je skôr zmesou rôznych žánrov. Pieseň Zamútená voda v sebe nesie trošku alternatívy a folklóru, ale má silný melodický refré. Trúfaš si ju pustiť ako singel?
Neviem, nechcem robiť veľké plány a unáhlené závery. Chcem, aby si nové pesničky žili svojím životom. Zamútená voda má nádych folklóru a je to vlastne moja prvá pieseň s ľudovým motívom. Uvidíme, čo čas prinesie, ale už teraz je súčasťou môjho koncertného playlistu.
O komerčných interpretoch sa hovorí, že úspech im zaručí vydavateľ, ktorý má vplyv v rádiách. No tvoje posledné single sú v rádiách úspešné, aj keď si už v podstate nezávislá umelkyňa, produkuješ si nahrávky sama a neprispôsobuješ sa trendom. Aké máš na to "know-how"?
Nemyslím si, že je to tak. Ak je pieseň svetového zvuku, ale chýba jej emócia, alebo aspoň niečo, čo ľudí osloví, nič jej nepomôže. Know-how nemám, riadim sa s vlastnou intuíciou a pocitom. Nikdy som do žiadnej piesne nešla s kalkulom, vždy idem s vlastnou emóciou a tú človek nikdy neoklame.
Speváčky ako Jana Kirschner alebo Katka Koščová sa po odchode z veľkého vydavateľstva zamerali na menšinové žánre a stali sa súčasťou nezávislej scény, v rámci ktorej patria k najúspešnejším umelcom. Ty si sa nikdy nezahrávala s myšlienkou, že by si išla viac týmto smerom? Spomínaná Zamútená voda alebo piesne z druhého disku, ku ktorým sa bežný mainstreamový poslucháč nedostane, by mohli fungovať práve u alternatívnejšieho publika.
Takto neuvažujem. Ak raz má pieseň potenciál, tak sa dostane na správne miesta úplne prirodzene. Nechcem robiť dva ostrovy, ktoré žiaľ na Slovensku sú - alternatívna scéna a komerčná scéna. Síce to funguje aj vo svete, ale tam sú si navzájom viac otvorené. Pesničky na druhom disku sú pridaným bonusom pre mojich fanúšikov, ktorí čakali na nový album sedem rokov. Čo s nimi bude a kam ma to zase vďaka nim ako umelca posunie, na to si rada počkám.
Ty si vystúpila aj na Szigete, tam všetci - komerční aj alternatívni - fungujú spolu a tešia sa z toho. Na Slovensku to tak nie je a tieto scény fungujú viacmenej oddelene, je len veľmi málo umelcov, ktorí sú takpovediac doma v oboch týchto "táboroch". Myslíš, že sa to raz aj na Slovensku prestane deliť?
Dúfam, že sa to raz stane, na druhej strane, neriešim to. Každý si predsa nájde takú hudbu, aká ho baví. Dá sa zmeniť iba pohľad na vec a vedieť druhým dopriať, s tým majú ľudia veľký problém. Kto nedopraje, ani jemu nebude dopriate.
Skúsme ich aspoň na diaľku spriateliť... Komu zo slovenského mainstreamu a komu z alternatívy by si dopriala viac priestoru?
Úspech by som dopriala Bystríkovi, je to skvelý chalan a pesničkár, zaslúžil by si viac pozornosti. Z alternatívy kapele Fresh Out Of The Bus, aj keď si myslím, že sú na svojej pôde spokojní a úspešní. S lídrom kapely Tomášom Löbbom som sa spoznala pri nahrávaní pesničky Miesta, programoval tiež pre mňa zvuky na môj dvojalbum Echo, je šikovný, držím jeho kapele palce. Dokonale to funguje pri Pare, tá má na oboch frontoch veľký úspech. Vedú si v tom výborne.
A vieš čo ťa spája s Laskym?
Dnes oslavujeme (smiech).
Mám pocit, že prišla doba, kedy je každým rokom menej festivalov, a zároveň ľudia sa ako keby na koncertoch prestali baviť - s telefónmi v rukách zabudli prežívať okamih. Pre umelcov je ťažšie vytvoriť dobrú atmosféru, ako tomu bolo trebárs desať rokov dozadu.
Áno, prišla doba, keď je festivalov čoraz menej, zrejme organizátorom chýbajú veľkí sponzori. Naopak, pribudlo viac jednodňových akcií, obecných a mestských slávnosti, ja myslím, že je to správne vyvážené, stále je kde hrať a to je dobre. Mobily vytvorili v ľuďoch ignoráciu prítomného času, presne ako hovoríš, prestali sme prežívať daný okamih. Stačí si pozrieť video, kedy Justin Timberlake na Super Bowle vyšiel na tribúnu do davu ľudí a mladý chlapec, namiesto toho, aby si užil vedľa neho spievajúceho Timberlakea, hľadal a nastavoval si telefón, aby si stihol spraviť fotku na Instagram. Je to smutný obraz dnešnej doby.
Ty si nikdy nespievala pre politikov, v tomto si držíš čistý štít, aj vo vyjadrovaní sa k politike si oproti mnohým iným umelcom omnoho zdržanlivejšia. Na jar si však vystúpila na spomienkovom koncerte pre Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú. Čo ťa presvedčilo?
Umelec má krásnu možnosť ovplyvňovať ľudí a to si cením. No narábam s tým opatrne, pretože tento pomyselný mostík je veľmi krehký. Nikdy som pre politické kampane nehrala, z vlastného presvedčenia. Mám svoj názor, za ktorým si stojím, ale nechcem presviedčať ľudí, že ten môj názor je ten najsprávnejší.
Ján Kuciak je rodák z môjho okresu. Išla som tam v prvom rade preto, aby som si uctila tohto človeka a jeho snúbenicu. On otvoril oči úplne všetkým, už to nie je len zákulisie, ale opona sa otvorila a vidíme, čoho všetko sú ľudia a politici schopní. Táto situácia na Slovensku je zrkadlom nášho národa, ale stále verím v to, že sa niečo zmení a že to bude lepšie.
Svoje súkromie si strážiš a veľa v tomto smere o tebe nevieme. Hovoria za teba tvoje piesne plné lásky, radosti zo života aj smútku, no aj tie smutnejšie sú plné nádeje. Je všetko v tvojom živote tak, ako má byť?
Teším sa z toho, že mám pekný život a moje súkromie mám krásne harmonické a spokojné. Cítim lásku, podporu, mám okolo seba ľudí, ktorí mi rozumejú a ktorým nemusím nič vysvetľovať. Našťastie, nie je moja povinnosť o súkromí hovoriť, svoju kariéru som si nevybudovala cez bulvár, škandály a predstavovanie svojich partnerov verejnosti. Som, a chcem byť umelec, ktorý rád tvorí, toto je pre mňa dôležitejšie. V pesničkách mám všetko, čo som chcela ľuďom povedať. Kto je zvedavý, stačí sa len započúvať.
Tip redakcie: Zuzana predstaví fanúšikom nový album osobne na autogramiádach v Košiciach (17.6.), Banskej Bystrici (18.6.) a Bratislave (19.6.). V hlavnom meste sa okrem toho uskutoční aj verejný krst 28. júna o 18:30 v kníhkupectve Martinus na Obchodnej ulici, ktorého súčasťou bude aj rozhovor/diskusia s Romanom Bombošom a krátky koncert. "A v novembri sa teším na turné k dvojalbumu Echo, ktorým tiež oslávim tohtoročných pätnásť rokov na hudobnej scéne," dodáva dnešná oslávenkyňa, ktorej touto cestou prajeme všetko najlepšie. Darček však máme pre vás, podpísané dvoj-CD Zuzany Smatanovej môžete vyhrať v súťaži na našom Facebooku.
Autor: Roman Kubovics
Foto: Jakub Gulyáš
Súvisiaci interpreti: Zuzana Smatanová
