Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Gladiator: Riešiť konkurenciu je hlúposť. Buď sa vaša hudba ľuďom páči alebo nie

Gladiator: Riešiť konkurenciu je hlúposť. Buď sa vaša hudba ľuďom páči alebo nie

14.10.2020 - 12:00 | Danka Šoporová

Tvrdia, že za 30 rokov existencie zažili úžasné veci a aj kvôli nim nedokážu prestať. Hudba je pre nich láska na celý život a kontakt s fanúšikmi im už veľmi chýba. Pri príležitosti ich nedávneho jubilea a vydania nového výberového albumu sme sa rozprávali so zakladajúcim členmi kapely Gladiator, Mikom Hladkým a Georgiom Babulicom.


Nová troj-CD kompilácia, ktorá mapuje 30 rokov vašej kariéry od úplných začiatkov až dodnes, je doslova na spadnutie. Poďme teda aj my na úplný úvod. Dva roky predtým, než prišla v roku 1991 ponuka zo strany vydavateľstva nahrať prvý album, ste vystupovali na rôznych amatérskych koncertoch a festivaloch. Čím ste už v tom čase zaujali publikum?

Miko: Fúha, to ideme až takto ďaleko? (smiech). Ja som mal vtedy 17 rokov, Georgio o dva menej. Boli sme mladí chalani, ktorých strhol drsnejší hudobný štýl a chceli sme hrať razantnú muziku. Fungovalo nám to výborne a ľudí to dostalo. Nebol v tom žiadny kalkul a snaha zapáčiť sa. Iba spontánna chuť hrať a koncertovať.

Keby ste už v tom čase nedostávali pozitívnu spätnú väzbu od ľudí, sedeli by sme tu dnes? Nevykašľali by ste sa na to?

Georgio: Ťažko povedať. Robili sme len to, čo nás baví, a na tom sa nič nezmenilo. Nemali sme žiadne konkrétne plány, netušili sme, že sa nám už po pár koncertoch podarí nahrať vinyl. Tešili sme sa z každého hudobného zážitku, dňa, koncertu.

Miko: Ak má naša tvorba pozitívnu odozvu u ľudí, čo, chvalabohu, má, veľmi sa tešíme. Čím sme starší, tým viac si takéto reakcie vážime. Počas tridsiatich rokov bolo na scéne veľa kapiel. Ako prišli, tak odišli. No my sme zostali. 

Dokážu vás rozhodiť vlažné reakcie publika? 

Georgio: V tomto máme šťastie. Strašne by ma ubíjalo, ak by sme publikum nezaujali. Nám sa už od začiatku stávalo, že hoci sme boli neznámi, ľudí počas koncertov neustále pribúdalo. Nejakým spôsobom sme ich upútali a pritiahli ich. Veď Miko má silné vyžarovanie. (smiech) Bol by som sklamaný, keby sme mali na začiatku koncertu 600 ľudí a po pár pesničkách už iba 200. Hneď by som premýšľal, v čom je problém.

Gladiator, 2020Foto: Laco Rychtárik

Profitable Losses - to je prvý slovenský hudobný videoklip vysielaný v programoch americkej hudobnej stanice MTV. Mega úspech po tak krátkom čase. Ako ste ho oslávili? 

Georgio: V tom čase nemal nik z nás doma MTV, takže iba z médií sme sa dozvedeli, že sa niečo také udialo. Že skladba z našich končín sa objavila na MTV. Faktom je, že tento úspech nám otvoril dvere do domácich a zahraničných klubov. Začali sa nám ozývať promotéri z Nemecka, Francúzska, Anglicka. Určite to bol jeden z našich pomyselných míľnikov, pretože vďaka tejto pesničke sme začali cestovať, koncertovať, zarábať a užívať si. 

Miko: My sme prvých desať rokov hrali za 100 korún. Fakt sme si všetko platili. 

Georgio: To boli časy. Pamätám si, ako sme vláčili aparatúru, stáli v uličke vo vlaku, kde sme boli natlačení ako sardinky.  

Miko: To čo tu vyťahuješ? (smiech)

Georgio: Tak, keď sa povie zaspomínať si, mne nie je viac treba. Jéjda, a keď sme zarobili 500 korún, to bol nový život.

Celú noc ste žúrovali?

Georgio: Nie, po ceste vlakom späť sme si kúpili aj bagetu. (smiech)


Späť k míľnikom. Ktoré sú tie ďalšie?

Miko: Prechod na slovenskú tvorbu. Rok 1997 a prvá slovenská skladba. Nazvali sme ju príznačne - Slovenská.

Georgio: Nemali sme od nej žiadne extra očakávania. Jednoducho sme ju zahrali s tým, že uvidíme, ako na ňu fanúšikovia zareagujú. Na naše prekvapenie reakcie boli až také pozitívne, že pesnička získala ocenenie Skladba roka. To bol naozaj silný moment, ktorý nás nakopol nahrať celý slovenský album. 

Ako ste sa s tým zžili?

Miko: Urobiť slovenský album nie je jednoduché. Pre nás bola slovenčina, ako jazyk našej tvorby, dlhodobo nemysliteľná. Všetky kapely, ku ktorým sme vzhliadali, boli totiž anglické. Metallica, Sepultura, Nirvana. 

Georgio: Miko však vyskúšal napísať prvý slovenský text a hneď mal úspech nielen u publika ale i u kritikov. To nás presvedčilo pokračovať v tejto ceste. Zrazu sme aj na koncertoch zažívali celkom nový pocit. Ľudia nám rozumeli, spievali si spolu s nami, pesničky vďaka slovenskému textu viac precítili.


V rámci angličtiny ste boli samoukmi?

Georgio: Jasné, s Mikom sme chodili na rovnaký gympel, kde sme sa začali (konečne) seriózne učiť po anglicky, dovtedy sme mali všetko skôr odpozorované.

Miko: Inak sranda, že sa na to pýtaš. Mám takú milú spomienku. Nejaký čas sme robili také "laické" texty a dávali ich kontrolovať našej angličtinárke, či to dáva aspoň trošku zmysel. Profesorka bola zhrozená. My sme boli tvrdá kapela, spievali sme napríklad o tom, ako všade vybuchujú jadrové míny a neviem čo. Vtedy som sa čudoval, prečo sa učiteľka tak divne tvári, ale s odstupom rokov jej dokonale rozumiem a v mene celej kapely sa dodatočne ospravedlňujem.

Nemáte odložené aj nejaké rukopisy z tohto obdobia? 

Georgio: Pamätám si, že raz som pri upratovaní izby našiel LP k prvému albumu. Bolo to dávno. A hoci som ho skladoval nejakých päť rokov, neskôr som ho nekompromisne hodil do koša. Tak mi treba. Dnes by sa takáto rarita na e-bayi možno celkom slušne predala. (smiech)

Vy ale nie ste úplne pôvodná zostava. Myslíte si, že zmena členov, počas vašej histórie hneď dvojitá, výraznejšie ovplyvnila vašu tvorbu?

Miko: Začínali sme ako traja bratia a Georgio. Dušan neskôr odišiel pracovať do zahraničia. Ťažko povedať, aký vplyv mal jeho odchod na smerovanie kapely, hudbu a piesne sme vždy robili s Georgiom. Posledná zmena sa udiala v roku 2000, odvtedy sme stabilnou zostavou... Čiže už viac ako dvadsať rokov.


Zjemnil vašu tvorbu rodinný život? Predsa len Keď som s ňou alebo Nechcem o teba prísť sú veľmi emotívne záležitosti.

Miko: Láska je idea, ktorá sa dotýka priamo ľudí. Nájde sa v nej každý. A s nami, ako téma, bola od samého začiatku. Nehovorím, že každá naša pesnička je o láske, ale asi tak každá druhá. (smiech) Okrem toho, my si nevyberáme single podľa toho, že táto pesnička bude určite hit. A žiadny recept na hit ani neexistuje. Sedieť doma alebo vlastne kdekoľvek s hudobným nástrojom v ruke a premýšľať, čo sa asi bude páčiť ľuďom, je nezmysel. 

Georgio: Rádio si samo začne hrať, čo sa mu do vysielania hodí, s tým, že téma lásky je vždy aktuálna, akási istota, ktorá hýbe aj šoubiznisom. Napríklad skladba Sweet Little Mouse je celá o láske, žene, sexe. No predstavte si, že by sa volala Sladká, malá myška. V angličtine to znie predsa len inak a v tom čase refrénu nerozumel takmer nik, čiže ju ani nikto neriešil.

Okrem zmeny zostavy ste počas svojho fungovania pomerne rázne zmenili hudobný štýl. Z metalu ste najskôr presedlali na grunge a potom na pop-rockový mainstream. Nevyčítali vám to fanúšikovia?

Miko: Jasné, stretávame sa s tým ešte aj teraz. Zarytí metalisti dodnes tvrdia, že hráme príliš sladkú muziku. Nemáme na to ale žiadne vysvetlenie. Jednoducho vždy sme robili to, čo sme chceli a každá zmena prišla spontánne.

Georgio: Odkedy v roku 1997 vznikla naša prvá slovenská pesnička a následne celý album, ideme plus-mínus rovnakým štýlom. Predtým sme preferovali tvrdšiu hudbu a kopírovali naše vzory. Sepultura, Nirvana a podobne. Stále máme to obdobie radi, no našli sme sa v slovenskej polohe. V novších skladbách naďalej používame ten istý rukopis, no slovenčina skladby zjemňuje. Dosť to cítiť a pre niekoho to môže byť mätúce.


Chceli by ste začínať s hudbou v týchto časoch? Nemáme na mysli koronu, ale dajme tomu posledné roky.

Miko: Ťažko povedať, či to majú dnes začínajúci umelci ťažšie alebo ľahšie. Každá doba mala a aj má svoje klady i zápory. Vtedy bolo menej koncertov, akcií. O nás si ľudia dlho mysleli, že sme česká kapela. Na Slovensku nebolo pomaly kde hrať a počuť sa z rádia, nebodaj z TV, bolo pre mnohé kapely niečo nepredstaviteľné. Keď ste aj nahrali skvelú pesničku, nebolo kde ju odprezentovať. 

Georgio: Poznám veľa mladých kapiel, ktoré sa neustále sťažujú. Ale otázka znie, prečo?! V dnešnej dobe majú všetko k dispozícii. Čo dnes napíšete, môže byť na druhý deň vonku. Na konci je ale vždy poslucháč. Buď si to vyberie alebo nie. Vyhovárať sa na konkurenciu je hlúposť. Buď sa ľuďom vaša hudba páči alebo nie. A ak nie, môžete pokračovať ďalej, makať na sebe alebo si hrať len tak pre radosť. Konkurencia je normálna vec.

Čiže sa jej nebojíte?

Georgio: Nebojím sa konkurencie, práve naopak, ženie ma vpred štýlom: Kurnik, aká parádna vec sa opäť podarila dajme tomu IMT Smile. Aj ja chcem zložiť takú novinku. Takéto "hecovanie" je pre kapelu veľmi dôležité a má určite väčší význam než nadávky a strápňovanie sa.

Čo hovoríte na ženské elementy v kapele? Nepremýšľali ste nad nimi? Možno v ďalšej tridsaťročnici...

Miko: Duety so speváčkami máme za sebou a dopadli super. Spoločné skladby s Katkou Korček či Darou Rolins sú nezabudnuteľné. Práve druhý spomínaný, pesnička sa volá Perfektný svet, je výborná. Bohužiaľ sa nám nepodarilo ju viac presadiť.

A ženy bubeníčky? Väčšina hudobníkov má na ne slabosť... 

Georgio: Smashing Pumpkins, Lenny Kravitz, aj Prince mali ženy bubeníčky... V rámci našej kapely niečo nepredstaviteľné, vo všeobecnosti paráda! 

Podľa čoho ste vyberali tridsiatku piesní (29 + 1 novinka) na výberovku k jubileu? Bola to jednoznačná voľba alebo prišlo aj k hádkam?

Miko: Georgio dal prvý nástrel, pekne to na seba nadväzuje od začiatkov, prvého Gladiatoru, strednej vlny až po súčasný, slovenský zvuk. V prvom rade je pre nás toto troj-CD super spomienka. Rozvidnilo sa nám, zaspomínali sme si na množstvo vecí, ktoré nám počas tých rokov takmer vypadli z hlavy.

Georgio: A skladba Nechcem o teba prísť, bonus na CD, je venovaná mojej manželke. Vznikla počas korony a je zaujímavé, že som mal pri nej rovnaké chvenie v bruchu ako v čase, keď som zložil Lásku.

Ako to bude s tridsiatkou koncertov, ktoré plánujete? Viem, že v ostatnom období si vás opäť získala klubová atmosféra.

Miko: Nikto nevie povedať, ako sa situácia v nasledujúcich mesiacoch vyvinie. Radi by sme urobili prienik našou tvorbou, naplánované koncerty sústredili do klubov i amfíkov, no všetko závisí od príkazov a aktuálnych nariadení vlády. V hlave máme určité predstavy, no necháme sa prekvapiť. Nič iné sa momentálne nedá robiť. No aj táto, pre mnohých zvláštna doba, pominie a opäť bude dobre. Veríme...


Autorka: Danka Šoporová
Foto: Dita Fiebigová - Leada PhotoStudio


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 31 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti