Napriek tomu, že post-rockoví The Ills fungujú iba šesť rokov, na konte majú už tri dlhohrajúce platne. Svoju ostatnú nahrávku Zoya natáčali v dánskom meste Haderslev a investícia sa im vyplatila. Ide o hudobne a zvukovo zatiaľ najprepracovanejší kus, aký sa v ich diskografii objavil. Bližšie informácie k dianiu v kapele nám poskytol gitarista Martin "Isobutane" Krajčír.

Skupina momentálne propaguje svoju tvorbu prostredníctvom koncertov, sociálnych sietí a iných promo akcií. V Košiciach som mal možnosť navštíviť ich akustický i klasický koncert a v obidvoch prípadoch išlo o veľmi kvalitný výkon. Hudobníci vedia podať výbušné skladby v zaujímavých aranžmánoch aj bez elektriny, čo je devíza, akou sa nemôže pochváliť každá post-rocková kapela. Tento žáner zažil svoj vrchol približne pred piatimi rokmi, napriek tomu sa v súčasnosti o ňom určite nedá hovoriť, že je vyčerpaný alebo že sa stal paródiou samého seba (a už vôbec sa jeho názov v roku 2015 nedá komoliť štýlom "post-post-rock").

Vo svete je stále obľúbený a vyhľadáva ho i množstvo slovenských fanúšikov. Nájdu si v tom mori kapiel priestor a čas aj pre The Ills? "To záleží samozrejme na nich. Kapely môžu plniť len úlohu, povedzme, pestrého výberu. To finálne rozhodnutie je na poslucháčovi. Ale myslím si, že sme sa albumom Zoya trochu odklonili od toho štandardného a najznámejšieho post-rocku. To by mohlo slúžiť ako lákadlo, aj ako 'odpudzovadlo'," zamýšľa sa Martin.


Na ceste k profesionalite

Prvý album To Wish Impossible Things z roku 2010 ešte trpel viacerými neduhmi ako naivita či inštrumentálne nedostatky, ale nezaprel v sebe entuziazmus a snahu o tvorivosť. Platňa sa tvárila ako odpoveď na práve prebiehajúcu post-rockovú horúčku a v tomto smere sa jej cieľ neminul účinkom. Veľkou devízou bolo to, že formácia do tvorby vkusne zapracovala prvky shoegaze. Tie na nasledujúcom epose Splendor (2012) trochu ustúpili do úzadia, no výsledok pôsobil profesionálnejšie – po zvukovej, kompozičnej a inštrumentálnej stránke sa kapela posunula o malý kus vpred.

Ako ukázal rok 2014, The Ills zostali verní dvojročnému intervalu vydávania albumov, no nebolo možné nevšimnúť si drobné zmeny v niečom inom. Hudobníci spustili medzi fanúšikmi crowdfundingovú kampaň (zbierka finančných príspevkov na vydanie CD), presunuli sa do dánskeho štúdia v Hadersleve a zjavne popracovali na inštrumentálnych zručnostiach. Tou hlavnou novinkou však bolo skomponovanie ôsmich skladieb, ktoré svojou časomierou, prepracovanými nápadmi a skvelými motívmi rozhodne nešetria a do drážok nosičov sa dostali pod súhrnným menom Zoya.

Kde tkvie podľa Martina najpodstatnejší rozdiel medzi Splendor a ich aktuálnou platňou? "Osobne vidím rozdiely v harmonickej zložke, ale každý z kapely asi vníma najmä tú svoju stranu. Zoya je temnejšia, krajšia, ťažšia a tentokrát sa na nej autorsky podieľal aj náš dlhodobý a práve odchádzajúci gitarista Adam Kobyda (skladby Scent of Rain a Merry-Go-Round). Okrem toho je to náš prvý album s basákom Peťom Berákom – je tam toho viac. Nie je to také "teenage spomínanie na krásne, ale nešťastne skončené leto" zo Splendoru."

Sú progresívni, ale zostávajú verní koreňom

Hudba The Ills už nie je len o obligátnom striedaní výbušných a tichých pasáží. Skupina sa vydala progresívnou cestou, takže je teraz oveľa ťažšie predvídať, čo sa v nasledujúcich minútach skladieb stane. Oproti minulej tvorbe je tá aktuálna variabilnejšia v striedaní epických nálad, melódie už nie sú prvoplánové ako kedysi, naopak sú ťažšie uchopiteľné. A dobrou správou je, že to všetko sa odohráva len v rámci ich vymedzeného žánru a kapela do svojej tvorby zatiaľ neimplementovala prvky dnes veľmi obľúbeného, no citovo plytkého math-rocku. "Nevieme to tak hrať. Nie, nie, k tomuto sa asi skôr môže vyjadriť Ľubo, ale myslím, že math-rock je veľmi čistý žáner a The Ills majú veľmi v láske distortion. Potom je tu ešte ten emocionálny level..."

Keďže Martin uviedol ako odborníka svojho spoluhráča, prenechali sme slovo bubeníkovi Ľubošovi Hodásovi. "Ja mám s math-rockom osobný emocionálny problém. Mne ten žáner príde taký studený, bez emócií. Viem, že množstvo ľudí mi môže oponovať, ale mňa osobne ten žáner veľmi obchádza, lebo mám pocit, že príliš veľa kapiel z tohto žánru sa sústredí viac na technickú stránku hudby a mne sa tam stráca hudba samotná. A tento pocit ma tlačí preč od toho, aby sme do našej hudby implementovali väčšie množstvo týchto prvkov."


Raz príde aj zaslúžený úspech

V decembri minulého roka sa mi dostalo cti porovnať výkon poľských susedov Tides from Nebula s hrou The Ills. Tí prví hrali dobre, no predsa len skôr na (hlasný) efekt. Bratislavčania naopak vložili do vystúpenia menej sily, no viac pocitov, čím u mňa o chlp zvíťazili. Tento jav sa bohužiaľ nepremieta do predajných čísel. Nemajú The Ills tendenciu spopularizovať a zefektívniť sa? "Myslím, že im veľmi pomáha profesionálna práca so svetlami, vizuálna atmosféra a naozaj dobre nastavený zvuk. Nehovorím, že Tides from Nebula je ten prípad, ale obsahovo potom samotná hudba nemusí byť až taká bohatá. Atmosféra sa s veľkými epickými plochami tvorí pomerne ľahko, aj keď sa to možno mnohým nezdá. Pokiaľ ide o tie naše tendencie, tak áno, chceli by sme decentné svetlá a skvelý zvuk, ale sme možno príliš... pohodlní."

A možno ani nejde o pohodlie, ale o nedostatok času. Je potrebné si uvedomiť, že hudobníci sú pracovne vyťažení v iných zamestnaniach. Koniec koncov, ani väčšina pop-rockových formácií sa dnes u nás len hudbou neuživí a pre alternatívnu kapelu je tento problém dvojnásobný. "Ide o skvelú, súkromie rozorvávajúcu otázku (smiech). Peťo, nový gitarista Miro a ja sme kolegovia. Pracujeme v oblasti distribúcie a predaja hudobných nástrojov. Každý má inú pozíciu, ale každý deň sa vidíme. Ľubo pracuje ako šéfredaktor jedného informačného portálu."

Nástrahám každodenného stretávania našťastie odolávajú, takže ponorková choroba zatiaľ neprepukla. A dúfajme, že i s ďalším opusom sa The Ills posunú smerom k väčšej variabilite a bohatšej atmosfére hudby. Zatiaľ sa im rásť darí, hoci spĺňať náročné požiadavky publika je čím ďalej tým viac náročnejšie. "Môj názor s tvojimi myšlienkami nesúvisí, naša snaha áno. Ak si si to všimol, veľmi nás to teší a trochu možno napovedá o tom, že sme stále neostali na mieste. Našťastie."

Rok 2015 je už v plnom prúde, takže sme sa pokúsili vydolovať z Martina veštby pre rok 2016 na témy The Ills a post-rock. "The Ills vidím tourovať s novým albumom. Dúfajme. Ten by som chcel trošku dynamickejší, ale neviem, čo z nás v tejto zostave vylezie. Post-rock? Podľa mňa to, čo s každým nafúknutým žánrom. Spadne a pád vytriedi to dobré, ostatok bude horieť na kompost(rock)ovej kope."

Pozrite si záznam z decembrového koncertu The Ills v Košiciach:


Autor: Marek Danko
Foto: Zuzana Ďuricová

Súvisiaci interpreti: The Ills