Najnovší album Pozemskí astronauti sa nedá označiť ako comeback, keďže košická kapela funguje celý čas kontinuálne. No viaže sa k nemu viacero prvenstiev a iných aspektov, o ktorých nám vyčerpávajúco porozprával spevák Rasťo Kopina. Sympatický textár a skladateľ ho zároveň považuje za najlepší počin, pod aký sa formácia podpísala.
V podstate tomu nepredchádzalo nič. Dohodli sme sa s Universalom, že zmluva s nimi sa naplnila a že máme slobodnú voľbu, pokiaľ ide o našu budúcnosť. Takže Pozemských astronautov sme si nahrali sami a núkali ho vydavateľstvám. Nakoniec vyšiel v licencii Warner Music. Už od debutu sme vychádzali u veľkých firiem, ale vždy sa to dialo s veľkou dávkou slobody. Nechceme si nechať hovoriť do hudby a v podstate po takej dlhej dobe ti vlastne do toho ani nikto hovoriť nemôže.
Mám tomu rozumieť tak, že ste kapela, ktorá je už "za vodou"?
Na Slovensku si nikto nemôže povedať, že je za vodou. Tu človek stále bojuje. Niekedy ti to ide lepšie, niekedy horšie. Podmienky u nás sú hlavne o tom, že musíš mať obrovskú dávku trpezlivosti a sebazaprenia. Veľakrát do toho musíš dať svoje peniaze, inak to vlastne ani nejde.
Aký pocit ste mali zo spolupráce so svetoznámym zvukárom Vladom Mellerom?
Keď sme mu posielali nahrávky, netušili sme, ako zareaguje. Našťastie reagoval úplne úžasne, naša hudba ho oslovila, preto aj dohoda s ním prebiehala jednoduchšie. Nebral to ako kšeft, ale ako niečo, na čom chce robiť, a myslím, že si dal záležať, pretože zvuk na platni je naozaj úžasný. On nám vlastne ako prvý zmastroval album tak, ako sme to chceli už dávno. Navyše Vlado s nami chce spolupracovať naďalej. Ak by sme robili niečo nové, zase by išlo o spoločný projekt. A totálnym highlightom je pre nás to, že si nás Vlado zaradil na webstránku, kde má uvedený úzky výber ľudí, s ktorými robil. Ocitli sme sa medzi Red Hot Chili Peppers, Kanye Westom, Michaelom Jacksonom, atď. Pre nás je to obrovská pocta.
Bolo to finančne náročné?
Túto tému by som nechcel veľmi rozoberať, ale naša taktika bola jasná - poslali sme mu nahrávky a až potom sme sa bavili o cene. Ak chce byť niekto v obraze, jedna pesnička štandardne stojí okolo 500 dolárov.
Tie roky sme držali v napätí hlavne seba
Do akej miery sa vám osvedčila počas uplynuvších siedmich rokov taktika vydávania singlov? Mohlo by to fungovať aj v prípade ďalšieho albumu?
To teraz neviem povedať. Tým, že sme prešvihli normálny časový odstup vo vydávaní albumov, potrebovali sme chvíľku na zorientovanie. Medzitým sme improvizovali, pretože sme nemali ujasnené, ako to budeme robiť. Na druhej strane by som už nerád dospel do štádia, že ďalší album vyjde až o sedem rokov. Ak už, tak radšej v nejakom normálnom termíne. Aj s chlapcami sme sa bavili, že ďalšiu takúto skupinovú polosamovraždu by sme na sebe už páchať nechceli.
Fanúšikov ste držali dlhý čas v napätí, na druhej strane single vypovedali o tom, že ste sa nerozpadli, len možno potrebujete viac času na nájdenie správnej formy a výrazu...
My sme držali v napätí nielen ich, ale hlavne seba, pretože sme naozaj nevedeli, kedy sa nám podarí dokončiť album. V istom momente, keď už normálny termín (dva-tri roky) na vydanie prešiel, sme si povedali, že už keď má raz prísť, musí byť v každom ohľade dokonalý. Pracovali sme na pesničkách samostatne a keď bola niektorá skladba dokončená, začali sme robiť na ďalšej, čiže sa išlo po etapách.
Medzi albumom Ikony a novinkou Pozemskí astronauti ste oslávili 15. výročie kapely vypredaným koncertom v Štátnom divadle v Košiciach. Ako s odstupom času spomínaš na tento míľnik v histórii vašich živých vystúpení?
Prvá vec, čo mi napadne, je to, že sa tam preinvestovalo strašne veľa peňazí. Na druhej strane, týmto koncertom sa nám podarilo naplniť to, čo sme mali v pláne - ukázať, že aj v regionálnych podmienkach je možné zrealizovať šou, ktorá aspoň mierne korešponduje s tým, čo sa deje vo svete. Či už ide o priestor, scénu, techniku, naše pesničky, atď. Je to reprezentatívny materiál toho, čo sa dá dosiahnuť bez finančných grantov, podpory mesta alebo dokonca ministerstva kultúry.
Vieš si predstaviť realizáciu ešte ambicióznejšieho projektu, napríklad s využitím orchestra?
Ani veľmi nie. Tým, že v našich nahrávkach je veľa sláčikových nástrojov, máme tento smer tak trochu vykrytý a mám už predstavu, ako to v spolupráci s nimi znie. Takže takýto projekt momentálne neplánujeme.
Je to množstvo hudobníkov účinkujúcich na platni výsledkom toho, že sa za tie roky na vás ako keby nabalili?
Je zaujímavé, že veľa ľudí, ktorí sa na novinke podieľali, na našej hudbe aj vyrastali. Ide teda o vklad muzikantov, ktorí s našimi piesňami žili, no vnímajú ich cez svoju optiku. To by mohol byť príklad Pavla Jakaba (basgitarista košickej skupiny Deal), ktorý s nami hráva alebo Martina Krajčíra (gitarista bratislavských The Ills). Toho si pamätám ešte z prvých mailov, ktoré nám kedysi písal a pamätám si aj jeho prvé nahrávky. Tie nás oslovili natoľko, že sme mu dali potom zremixovať niektoré naše veci a osvedčilo sa to. Páči sa mi, ako dokáže našu hudbu chytiť z iného konca.
A ako je to so spoluprácou so speváčkami? Tie u vás nie sú veľmi v kurze...
Každý sa nás na to pýta. U nás nikdy žiadna žena nehrala ani nespievala, pretože mať ženu v kapele prináša aj veľké problémy. Prvýkrát vôbec sa u nás ženský spev objavil v skladbe Keď skončí táto noc, ktorá vyšla v roku 2011 ako singel a videoklip. Predstavila sa tam Prešovčanka Romana Radvanská a táto pieseň figuruje aj na novinke. A hoci sme v minulosti boli proti ženskému vokálu, ide o výnimku, naše hlasy sa tam výborne dopĺňajú.
Asi ďalším prvenstvom je fakt, že album ste pripravovali všetci členovia spoločne...
Áno, prvýkrát sa chlapci do tohto procesu zapojili v oveľa väčšej miere. V minulosti sme spolu s bratom Robom nosili hotové veci a bolo jasné, v akej forme a akom aranžmáne sa pesnička nahrá. No teraz sme chceli, aby boli aktívni aj ostatní. Dobre to vidieť na príklade skladby Možno, ktorá v pôvodnej verzii, napísanej nami, vyzerala o dosť inak než teraz. Z originálnej verzie sme použili len jednu pasáž a tú sme rozvíjali. Podobne sa robilo na piesni Ešte, tá mala tri – štyri rôzne verzie. Až basový groove a bicie určili smer, akým sa skladba vydala a kde aj skončila. Celkovému charakteru platne to len a len prospelo.
Boli situácie, kedy ste mali rôzne predstavy a nikto nechcel od tej svojej upustiť? Vznikalo pri komponovaní "správne" umelecké napätie?
Napätie tam určite bolo, ale iného charakteru. Kapela je živý organizmus, do ktorého zasahujú rôzne vplyvy a tie môžu všeličím zamávať. No nervozita sa určite netýkala toho, ako by mala výsledná pieseň znieť.
Ako zvyknete takéto výkyvy riešiť?
Nechávame tomu čas. To je asi to najlepšie, čo sa dá použiť. Už sme sa naučili, že niektoré veci netreba vyhrocovať, pretože ťa to dostane do slepej uličky. Niekedy je dobré ubrať z plynu a netlačiť na pílu.
Najhoršia vec pre umelca je tvoriť podľa schémy
Texty sú čisto tvojou výsadou. Stalo sa niekedy, že ostatným členom tvoje slová nezapasovali a bol si nútený text prekopať alebo dokonca úplne škrtnúť?
Niekedy text vzniká súbežne s hudbou. Inokedy sa zachytia dve-tri slová a myšlienka sa ďalej rozvíja. Pri tomto albume to bolo tak, že texty k niektorým skladbám boli napísané dopredu, niektoré vznikli priamo v skúšobni. No vypočul som si aj názory chlapcov, keď sa im nezdalo nejaké slovo a povedali mi, že mám niečo ubrať alebo to inak učesať, nechal som si poradiť. Nie som človek, ktorý by si nedokázal vypočuť iný názor. Keď sa mi to zdalo rozumné, tak som to prerobil.
Tvoje texty sú obrazotvorné, metaforické, dá sa do nich zahĺbiť a každý v nich môže vidieť niečo iné. Niekde som čítala, že súčasní poslucháči sú leniví na takéto odhaľovanie významov a jednoduchšie pre nich je prijímať skladby s povrchnými, prvoplánovými myšlienkami. Nemyslíš, že práve táto "komplikovanosť" tvojich textov je dôvodom malého, v prípade niektorých rádií žiadneho, priestoru vašich piesní v slovenskom éteri? Aj keď na novinke je viacero potenciálnych hitov...
Čo sa týka rádií, tam nemusí ísť o texty, tie môže podráždiť hocičo iné. Ľudí však netreba podceňovať. A najhoršia vec, akú umelec môže urobiť je to, že začne tvoriť svoje diela tak, aby zapasovali do nejakej schémy. Hudba sú pocity, ktorými sa buď dokážeš trafiť alebo to jednoducho nefunguje.
Môžeš zodpovedne prehlásiť, že si sa textami nikdy nechcel do ničoho trafiť?
Trafiť som sa snažil jedine do slabík, napríklad pri písaní textov pre Katarínu Knechtovú, aby to vedela dobre frázovať, ale inak v tomto smere pracujem absolútne slobodne.
Myslíš, že tuzemským umelcom pomôže zákon o frekventovanejšom hraní domácej tvorby v rádiách?
Uvidíme, čo to prinesie. Rádiá sa proti tomu zatiaľ búria. No mohlo by to naštartovať nejaký proces. Mohlo by to dodať silu začínajúcim kapelám. Mohlo by to nabúrať doteraz pevnú stenu, ktorú nejde rozraziť. Myslím si, že ide o pozitívny krok. Je veľa ľudí, ktorí chcú počuť texty v slovenčine a sú na tom odchovaní. V iných krajinách to funguje bežne, či už cez zákon alebo tým, že ľudia tam majú lepší vzťah k domácim veciam.
Ako by podľa teba mal vyzerať ozajstný pozemský astronaut?
Pozemský astronaut je oblečený v koži človeka a sme to vlastne my, ľudia. Album je teda o ľuďoch a jeho pointu môžeš zachytiť v piesni Papierové kone: "Sme pozemskí astronauti, nahí a bosí, sme pozemskí astronauti, tak už vieš, kto si..."
V jednej zo správ o albume je uvedené, že najprv vznikol názov albumu a až potom piesne. Odvíjajú sa ich príbehy od nejakého spoločného bodu, je to konceptuálny album?
Od začiatku som vedel, že album bude mať jednotnú ideu. Mal som jeho názov aj hrubý náčrt a postupne sa doň pridávali príbehy. Po prvýkrát v našej histórii nejde len o kolekciu nejakých skladieb, chceli sme tomu dať hlbšiu myšlienku, čiže koncept.
Doposiaľ ste ku každému singlu natočili video. Je predpoklad, že vzniknú ďalšie single, čiže aj videá?
Áno, u nás i ľudí, ktorí album poznajú, najvýraznejšie zarezonovali piesne Havran a Papierové kone. Sú jednoznačnými favoritmi na klip, počítame, že s nimi budeme pracovať. Mám zhruba predstavu, ako by videá mali vyzerať a oslovil som už nejakých ľudí, s ktorými by som na nich chcel spolupracovať.
Album je už v predaji, aké sú doposiaľ reakcie priaznivcov na dlho očakávanú novinku?
Určite ide o náš najvrúcnejšie prijatý album. Možno je to tým, že prišiel po dlhšej dobe, zrejme aj ľudia dozreli trochu viac, lepšie chápu našu hudbu, aspoň ku mne sa zatiaľ nedostala žiadna negatívna reakcia. To ma utvrdzuje v tom, že ľudí nie je možné podceňovať. Zároveň sa neoplatí s ničím kalkulovať, išli sme do toho s najčistejším pocitom. Hnalo nás len to, že chceme urobiť náš najlepší album. Podľa všetkého sa nám to aj podarilo. Je vyvážený, nie je na ňom hluché miesto, je pestrý bez toho, aby pôsobil rozhárane.
V začiatkoch ste vychádzali z britskej gitarovej školy. Ako sa u vás jej vplyv zmenil/obmedzil v porovnaní s 90. rokmi?
Prvý album bol veľmi gitarový. Vlastne aj v našich začiatkoch sme chceli dosiahnuť iný zvuk, len sme ešte nevedeli ako. Neskôr sme nabrali nejaké skúsenosti, ubudlo gitár a na novom albume ich počuť menej. Za seba môžem povedať, že som spokojný so zvukom, aký sme teraz dosiahli a páči sa mi viac než ten počiatočný. Už v začiatkoch v mojej hlave naša hudba znela tak ako na Pozemských astronautoch. To znamená viac syntezátorov a viac chemického zvuku.
Zmenil sa spolu s hudobným smerovaním aj tvoj hudobný vkus?
Pri tomto albume som počúval veľa staršej hudby, napr. Davida Bowieho, Petra Gabriela, Roxy Music, Duran Duran, a pod. To sú aj inšpirácie, ktoré sa pri pozornom počúvaní možno dajú objaviť. Sledujem samozrejme aj nové kapely, tie sa však inšpirujú staršími, takže nič úžasne originálne, čo by prekrylo odkaz klasikov, som u nich nepostrehol.
Nepribrzdil vydanie novinky napr. rodinný život členov kapely?
To určite nie. Môže ma to inšpirovať, ale o priamom vplyve na dĺžku jeho tvorby sa nedá hovoriť.
Doprajete fanúšikom po vydaní albumu viac živých vystúpení?
Po krstoch v Bratislave a Košiciach začíname festivalovú sezónu 20. júna v Prešove na Dobrom festivale, týždeň na to hráme na Topfeste. V pláne sú aj ďalšie festivaly. Na jeseň by som veľmi chcel, aby sme vyšli na turné, kde by sme Astronautov predstavili v plnej paráde.
Pred pár rokmi som sa pri rozhovore s Desmod nestačil čudovať tomu, že šnúry sa kvôli finančným stratám neoplatí robiť ani kapelám ich formátu. Aký je tvoj názor?
Je to o tom, ako si to nastavíš a ako veľmi chceš skončiť v strate.
Počúvajte celý album na Deezeri:
Prečítajte si: Pozemskí astronauti vynášajú Nocadeň do nadpozemských sfér
Autori: Miroslava Rabčanová, Marek Danko
Foto: Jaris
Súvisiaci interpreti: Nocadeň
