Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Clarinet Factory: Naša tvorba je pre nás hobby aj osobná priorita

Clarinet Factory: Naša tvorba je pre nás hobby aj osobná priorita

17.07.2017 - 17:00 | redakcia

Formácia Clarinet Factory sa nikdy netajila medzinárodnými ambíciami. Tohtoročným vydaním novinky Meadows v belgickom vydavateľstve Homerecords.be urobili ďalší, veľmi rázny krok k tomu, aby sa presadili aj mimo Českej republiky. To, že sa im to skvele darí, potvrdzujú početné zahraničné vystúpenia, nadšené reakcie ich nových poslucháčov i zahraničnej tlače.


Napríklad, hlavný belgický denník Le Soir po vystúpení Clarinet Factory na festivale vydavateľstva Homerecords.be v Lutychu napísal: "...hudba bez hraníc, ktorá vás uhranie ako kňažná vúdú, a ktorej hypnotický nápoj lásky vás neopustí, kým si album nevypočujete niekoľkokrát po sebe." Chválou ale nešetria ani české médiá. Je nadmieru jasné, že v albume Meadows máme nadžánrovú nahrávku so sľubným medzinárodným potenciálom, ktorú skvele vystihuje vzletné pomenovanie "hudba bez hraníc". Viac o tom, ako album vznikal, ako sa mu darí v zahraničí a aké s ním majú Clarinet Factory plány, sa môžete dočítať v nasledujúcom rozhovore.

Clarinet Factory nie sú úplne štandardnou skupinou, ako ju poznáme z pop music, ktorá by po vydaní albumu vyrazila na turné. Ako u vás vyzerá obvyklá koncertná prax?

Je oveľa pestrejšia. Je bežné, že na jednotlivých vystúpeniach hráme odlišný repertoár, ktorý vždy volíme podľa konkrétneho priestoru a toho, čo sa do neho hodí. Spolupracujeme so symfonickými orchestrami alebo pripravujeme špeciálne projekty. Navyše to nie je naše živobytie, na Clarinet Factory nie sme existenčne závislí, všetci zároveň hráme v orchestroch alebo učíme. Je to naše hobby aj osobná priorita, ale zároveň nás nič nenúti hrať za každú cenu a za akýchkoľvek podmienok.

Akým spôsobom ste pripravovali materiál pre album Meadows?

Naše skladby vznikajú vždy iným spôsobom. Občas niekto priniesol úplne hotovú pesničku, inokedy prišiel iba so základným nápadom, na ktorom sme ďalej pracovali a spoločne ho dotvorili. Niekoľko ich dostalo definitívnu podobu až na koncertoch - skladba si vždy "sama povie", čo potrebuje. Na pódiu nám napadne veľa nových vecí a zároveň si overíme, či fungujú alebo nie. Aj skoro všetky nové skladby sme najprv hrali koncertne, než sme s nimi putovali do štúdia. Ale máme na albume aj jednu, ktorá vznikla ako improvizácia priamo v štúdiu, pričom neskôr sme ju už iba dohrali.

Radi spolupracujete s ďalšími kolegami - s Trabandom, v projekte Eternal Seekers s Lenkou Dusilovou a Beatou Hlavenkovou, hosťovali ste u Tata Bojs i Václava Neckářa... Podľa čoho ste si volili hostí na album?

Väčšinou podľa potreby a podľa toho, čo sme chceli do skladieb doplniť. Ale napríklad so zborom Grunik to vzniklo tak, že sme asi pred tromi rokmi hrali na koncerte s Ivou Bittovou, pričom ona ich tam mala ako hostí. Ihneď nás oslovil ich štýl spevu. Keď sme začali pracovať na albume, zhodli sme sa, že v jednej zo skladieb ich vyložene počujeme. Nebolo to ľahké zrealizovať, takže sme ich nakoniec využili ešte v ďalších dvoch skladbách. Došli sme za nimi, a za jedno popoludnie všetko nahrali.

Skutočne hviezdnym hosťom je Joe Acheson z Hidden Orchestra. Ako ste sa s ním stretli?

Pri vzniku predchádzajúcej dosky, ktorá bola tak trochu dieťaťom Josefa Sedlona. Pôvodne malo ísť o album remixov našich skladieb, ale nakoniec vznikol dvojalbum, kde sú aj pôvodné skladby. Joe nám urobil remix a dokonca ho aj s kapelou hral na koncertoch. Potom sme sa s Joeom ešte niekoľkokrát stretli, pozval nás hosťovať aj na koncert do Londýna. Z toho vyplynulo, že chceme skúsiť, ako by to fungovalo opačne, teda že by on hosťoval nám. Nakoniec sa výrazne podieľal na podobe štyroch skladieb. Zvolil spôsob, ktorý je mu v súčasnosti veľmi blízky, pretože pre Hidden Orchestra vyhotovuje takzvané field recordings, teda rôzne prírodné nahrávky a tie následne ďalej upravuje. Zároveň skladá hudbu napríklad pre BBC alebo Britskú knižnicu, čo sa nám zdalo pre našu spoluprácu vhodnejšie. Takže za nami priletel, behali sme v okolí Okoře a zbierali zvuky.

Aké konkrétne tam máte?

Hlavne zvuky z prírody, ale napríklad i zachytenie idúceho vlaku alebo kroky tanečníkov. Prirodzeným spôsobom potom tými upravenými odbermi obohatil aranžmán skladieb. A zároveň upravil zvuk klarinetov.


Na album ste prizvali aj brilantného jazzového bubeníka Daniela Šoltisa. K tomu došlo ako?

To vzniklo v nadväznosti na predchádzajúce nahrávanie. Vo chvíli, keď sme už mali zbor Grunik a Joe Achesona, skladby získali oveľa širšie zvukové spektrum. Takže naopak tie, v ktorých Joe nebol, si samé pýtali doplnenie. Zhodli sme sa, že im prospeje rytmika. Nešlo o náhodu - my už sme sa s Danom stretli v Eternal Seekers a zistili, že jeho hra nám skutočne vyhovuje. Dokonca potom aj s Clarinet Factory na koncerte vystúpil. A to, čo nám v štúdiu nahral, sa nádherne stretlo a spojilo s tým, čo už sme tam mali. Dúfajme, že sa odteraz na koncertoch budeme stretávať častejšie.

Mnoho interpretov dnes k nahrávaniu pristupuje ako k výzve. Hľadajú nové štúdiá, skúšajú nových producentov. Čo bolo tentokrát nové pre vás?

Zaobstarali sme si, a prvýkrát na albume použili, kontrabasový klarinet. Je to naozaj veľký nástroj, svojím spôsobom rarita, veľa ich nie je. Náš zvuk sa tým výrazne rozšíril o hlboké frekvencie. Bolo to počuť hlavne v štúdiu, pretože jeho basový zvuk je prirodzený a nemusia sa napodobňovať efekty. Kým basklarinet má stále isté obmedzenia, tu je k dispozícii ešte jedna oktáva nižšie. Tiež sme sa snažili čo najviac nahrávať bez strihov, "live". Každý klarinet sme ale zároveň snímali niekoľkými mikrofónmi a pri následnej postprodukcii sme s tým mohli dobre pracovať. Využili sme tak báječnú akustiku a vybavenie štúdia Sono.


Album u nás vydáva Supraphon, no v Európe vychádza na belgickej značke Homerecords.be. Ako ste sa do ich portfólia dostali?

Predvlani sme sa zúčastnili showcase vystúpenia na veľtrhu WOMEX, a priamo na mieste nás oslovili. Najprv požiadali o stretnutie našu manažérku a potom ponúkli, že ak budeme mať nový materiál, radi by ho vydali. Supraphon sa o naše predchádzajúce tituly staral a stará veľmi dobre, rozhodne sme nemali dôvod s ním nespolupracovať aj naďalej, avšak zároveň sme cítili určitý dlh zahraničným poslucháčom, ktorí sa pohybujú v žánri, na ktorý sa Supraphon príliš nezameriava. Nakoniec tak došlo k dohode a k obojstrannej spokojnosti. Label Homerecords.be teraz náš album ponúka v Beneluxe, vo Francúzsku a v ďalších krajinách.

Ešte pred vystúpením na WOMEX-e ste sa zúčastnili aj prehliadky Crossroads, ktorá predchádza Colours of Ostrava. Pomohlo vám to?

Často sa stretávame s názorom, že nám naši i zahraniční kolegovia hovoria, že ich podobné vystúpenia nikam neposunuli, ale u nás všetko zafungovalo na výbornú. Už v Ostrave sa nám podarilo nadviazať celý rad kontaktov s ľuďmi zo zahraničia, a dokonca to pomohlo aj našim kontaktom v rámci Českej republiky. Logicky z toho potom vyplynulo prihlásenie na WOMEX, kam nás prekvapivo vybrali, hoci si ho všetci spájajú hlavne s world music. Na WOMEX-e v Budapešti sa potom ukázalo, že tam polovica kapiel hrala "novodobú cimbalovku", zakaždým popretkávanú tiež inými vplyvmi, niektorí boli síce výborní, ale my sme tam prišli s niečím úplne iným. A zrejme tá exotika skvele zafungovala.

Ako sa v súčasnosti Clarinet Factory darí v zahraničí?

Náš belgický vydavateľ Homerecors.be nás pozval na festival do Lutychu. Hrali sme v priestore bývalého plaveckého bazéna, architektonicky mi to veľmi pripomínalo dvadsiate roky a brnenské výstavisko. Milo nás prekvapil záujem belgickej tlače a médií. Vyšlo niekoľko recenzií, okrem iného aj v hlavnom denníku Le Soir, záujem bol aj od Francúzov a Holanďanov a spätne sme sa až pri jednom z interview dozvedeli, že práve jeden z holandských novinárov na nás dal vydavateľovi tip po tom, ako nás počul na ostravskom showcase Czech Music Crossroads. A sme späť pri Crossroads.

Na albume ste spolupracovali aj s Janom P. Muchowom, ale nevyužili ste ho ako producenta. Prečo?

Honza bol pre nás taký nezávislý poradný hlas. Dali sme mu to vždy vypočuť a on k tomu mohol pristupovať nezúčastnene a s odstupom. Vždy prišiel s cennou radou či poznámkou, napríklad - ktorú pasáž vyhodiť, a rozhodol tak niečo, nad čím sme predtým sami dlho premýšľali. V minulosti mal podobnú úlohu zrkadla náš perkusionista Alan Vitouš, ten však i hral. Myslím, že angažovanie Honzu Muchowa bolo veľmi šťastným rozhodnutím a Honza sa tejto pozície ujal priam ukážkovo. Tým, že prichádza z iného žánru, videl veci úplne inak než my. Veľmi nám tým pomohol.

V minulosti ste hrali s Petrom Niklom a tiež zložili hudbu k inštalácii Modiglianiho pražskej výstavy v Obecnom dome alebo pre Múzeum Karla Zemana. Chystáte v súčasnosti nejakú ďalšiu výtvarno-hudobnú spoluprácu?

Tento rok sa chceme venovať skôr našim koncertom, ale aj na nich čoraz častejšie využívame vizualizácie. Užšie spolupracujeme s X Lab a Jindrom Traplom. V poslednej dobe sa veľa rozprávame o využití 360° videa v kombinácii s 3D vizualizáciou, prvou lastovičkou je náš jarný klip k piesni Hikari. Premýšľame o tom, že by sme Clarinet Factory na koncertoch v budúcnosti mohli obrazovo i zvukovo klonovať. Súčasné technológie to predsa dovoľujú. (smiech) Obyčajná, samoúčelná projekcia už nás trochu nebaví. Inak na leto chystáme spoločné koncerty so zborom Grunik.

A na čo ďalšie sa môžeme ešte v prípade Clarinet Factory tešiť?

Počas nášho pobytu v Belgicku sme natočili nový, k albumu Meadows už druhý videoklip, tentoraz ku skladbe Bolek i Lolek. Tešíme sa na výsledok, pretože natáčanie prebiehalo v kulisách mimoriadnej architektúry stanice v Liège od A. Calatrava. Už za pár dní nás čaká natáčanie ďalšieho klipu v Beskydách, tentoraz k skladbe Gore. Na to nadväzujú prvé živé vystúpenia. Na jeseň, konkrétne 7. októbra, sa zíde celý tím v Akropole, priletí Joe Acheson z Hidden Orchestra a nebude chýbať ani zbor Grunik, Daniel Šoltis alebo Honza Muchow. Spoločne dáme dohromady audiovizuálny večierok, ktorý sa zrejme len tak nezopakuje. No a potom nasleduje jesenné turné. Aby som nezabudol, v Anglicku nedávno vyšiel nový album Hidden Orchestra s pilotným singlom Still, ktorého sme spoluautori a tiež interpreti.


Zdroj: Supraphon
Foto: Lukáš Kadeřábek


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
26 27 28 29 30 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti