Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Snovonne: "Nemienim bozkávať zadky za to, že viem robiť muziku"

Snovonne: "Nemienim bozkávať zadky za to, že viem robiť muziku"

Snovonne 18.01.2012 - 09:17 | Miroslav Meňhert

Deň zamilovaných bude mať pre Snovonne - speváčku, skladateľku a producentku pôvodom zo Slovenska - špeciálnu príchuť. Stane sa totiž dňom, kedy sa zosobáši so svojimi najhoršími nočnými morami. V exkluzívnom rozhovore pre Hudba.sk bližšie popísala koncept svojho druhého štúdiového albumu The Nightmare Bride a zároveň načrtla vlastný pohľad na fungovanie slovenskej hudobnej scény, ktorá sa podľa nej delí výhradne na mainstream a underground.


Koncept The Nightmare Bride si pôvodne rozpracovala pre divadelnú inscenáciu. Ako došlo k jeho prerodu v album?

Odjakživa bolo mojim snom vymyslieť niečo pre divadlo a spojiť hudbu s vizuálom. V dobe, keď som bola v Nemecku, som začala spolupracovať s ľuďmi, ktorí mali kontakty aj v divadelnej sfére, a tak to prirodzene prerástlo do tejto formy. Spoločne s Peťom (Peter Báleš – basgitarista, pozn. red.) sme si spravili taký menší výskum v oblasti Jungových a Freudových teórií, čo sme považovali za základ pre našu ďalšiu prácu. Vždy ma lákal koncept snov a nočných môr. Ja som hlavne od malička mávala strašné nočné mory, takže veľa z piesní na The Nightmare Bride je vlastne podrobným opisom toho, čo som v spánku zažila.

Album je založený na tom, ako sa popasovať s problémami a strachmi, ktoré človek má. Každá zo sedemnástich skladieb tak predstavuje iný druh nočnej mory, čo napokon eskaluje v piesni Ill Will, kde sa stretnem sama so sebou a konfrontujem svoje druhé ja. To vedie k istej katarzii a na oslavu toho, že som bola schopná vyrovnať sa so svojím strachom, sa vydám za Sida – klauna, ktorý reprezentuje svet mojich zlých snov. Podľa mňa je klaun najdesivejšia vec na svete, teda aspoň ja som sa ich od malička hrozne bála. Keď sa na to pozerám spätne, tak možno povedať, že ten album je veľmi terapeutický. (smiech)

Spomínala si, že na ňom bude 17 skladieb – pôjde teda o 2-CD?

Myslím, že by sa to malo zmestiť na jeden nosič. Album však v prvom rade vyjde ako digitálny release – fyzický nosič bude vydaný až niekoľko týždňov na to.

V jednom z 'making of' videí si hovorila o tom, že bude obsahovať aj komplexný artwork...

A práve o ten pôjde v prípade fyzického nosiča. Plánujeme vytlačiť isté množstvo kusov špeciálnej edície, ktorá bude mať podobu svadobného fotoalbumu. Ide mi o to, aby bola každá skladba vykreslená samostatne. The Nightmare Bride dáva zmysel ako celok – každá strana bookletu nejakým spôsobom nadväzuje na tú predošlú a iba dohromady vytvárajú komplexný obraz. Okrem toho bude pod každou skladbou kratšia úvaha, v ktorej vysvetľujem, prečo práve toto považujem za nočnú moru.

The Nightmare Bride - making of

Vinyly prežívajú renesanciu – nerozmýšľala si aj o takejto možnosti vydania?

Zatiaľ nie. Ak by som si mala vybrať nejakú špeciálnu formu, určite by som sa sústredila viac na knihy. Láka ma napríklad spraviť CD a k tomu samostatnú publikáciu, kde by som mala viac priestoru rozpísať sa. Ďalšou možnosťou by bolo vydať DVD. Určite však mám v pláne postrihať niekoľko videí a spraviť taký menší dokumentárny film a ak bude čas, tak možno aj videoklip ku každej skladbe.

Produkciu má na starosti Eric Koondel, ktorý ti pomáhal s bonusovými trackmi na debute It's Sno, Baby – Not Sugar. Spolupráca teda vyplynula prirodzene?

Keď tak zrátam všetky mená, s ktorými som už robila čo sa zvuku, mixu, masteringu alebo produkcie týka, tak Eric mi zostal ako jediný stále sympatický a spomínam naňho len v dobrom. Keď som vedela, že budem robiť The Nightmare Bride, bol prvý človek, ktorého som oslovila. Pochopiteľne má teraz na starosti omnoho viac vecí a sme vo väčšom časovom strese. Do 20. januára som v štúdiu Audio Refinery na Floride, kde budeme dokončovať finálne detaily, aby sme mohli hotový master zaslať na ďalšie spracovanie. Ide nám o to, aby sme stihli vydanie na Valentína, ktorý je už za dvermi. Pevne však verím, že sa nám to podarí, keďže to mám rozrátané na hodiny.

Plánuješ pred releasom vydávať ešte ďalší singel?

Prinajmenšom jeden určite. Pôjde o Puppet's Lyric, na ktorý je už hotový aj videoklip, len ešte dolaďujeme nejaké záležitosti okolo zvuku. Myslím, že je to dosť priamočiary odkaz v prípade, keď sa bavíme o bábkach a manipulácii. Videoklip má veľa spoločného s The Difference, ale pritom ide o čistý sarkazmus, takže je taký hororovo-veselý.

Snovonne - It's Sno, Baby - Not Sugar

Veľa zahraničných novinárov ťa prirovnáva k Emilie Autumn – inšpirovala si sa ňou v niečom?

Ja som dlho o Emilie ani nevedela. Až dva roky dozadu, keď sme začali aktívnejšie pôsobiť v Nemecku, nás v recenziách začali k nej prirovnávať. Podľa mňa je to zaujímavý človek – táka fajn ženská.

Čo ty a poézia?

Ja som s básňami začala ešte ako decko. Vlastne som sa od malička vždy venovala niečomu kreatívnemu. Keď som mala takých sedem alebo osem rokov, zistila som, že si človek môže len tak sadnúť a niečo vymyslieť, čo bol úplne skvelý pocit. Vždy ma bavilo čerpať z mojich starých prác – rovnako tomu vlastne bolo a stále je aj pri hudbe. Hrávala som na všemožných hudobných nástrojoch a postupne som si začala text spájať s hudbou. Prišlo mi prirodzené chcieť spievať niečo, čo som si na papieri zarýmovala. Mojim pôvodným zámerom vlastne bolo to, že budem hudbu iba skladať a písať, ale nikdy ju nebudem spievať.

To mi vydržalo tak do dvanástich, kedy sa to zlomilo a začala som svoje texty považovať za niečo veľmi osobné, čo by som nevedela nechať niekomu inému na interpretáciu. Tak som začala chodiť na spev a pracovať na sebe, keďže som sa nenarodila ako spevák. Od malička som mala kreativitu a sluch, ale nikdy som sa nepovažovala za niekoho, kto by bol obdarený neviem akým hlasom. Ono je veľmi milé počúvať komplimenty od ľudí, ktorým sa páči môj spev alebo prejav, ale je mi naozaj úprimne jedno či mi niekto povie, že spievam technicky dobre. Samozrejme, za osem rokov štúdia klasického operného spevu sa na mňa niečo nalepilo, ale nie je to technika, ktorú by som nejako extrémne obľubovala. Nemám k tomu vzťah a príde mi to patetické. Rada spievam tak, aby sa to čo najviac podobalo tomu ako hovorím.

Nakoniec sa táto moja mánia rozvinula až do takej miery, že som si začala doma prepaľovať moje skladby na CDčka a robila si vlastné albumy. Vždy, keď som spravila takých 12-15 piesní som si vyrobila obal, dala to celé na poličku a išla na ďalší. Keby ma teraz prestalo baviť písať, tak by som ešte prinajmenšom päť rokov mala čo vydávať.

A čo použitie nejakej časti starej nahrávky v rámci aktuálnych skladieb?

Niečo podobného sme aj spravili, ale nahrávali sme naozajstné deti. Ja som nikdy nemala ten typický detský prejav, takže sme to museli vyriešiť týmto spôsobom. Na druhú stranu, veľa starých skladieb prerábam – úprimne si myslím, že tam je pár nápadov, ktoré stoja za to.

Snovonne - The Difference

V poslednej dobe ste koncertovali najmä v zahraničí. Plánujete aj slovenské turné?

V apríli sa chystáme na európske turné, v rámci ktorého by sme mali hrať aj v Bratislave a Prahe. Bližšie termíny zatiaľ nemáme potvrdené, no už teraz môžem povedať, že pôjdeme v rámci zaujímavej zostavy kapiel. V lete by sme zas veľmi radi vystúpili na viacerých slovenských a českých festivaloch, no aj to je zatiaľ iba v štádiu riešenia. Myslím si, že na Slovensku máme fanúšikov, ktorí sú úplne geniálni a oplatí sa pre nich hrať. Treba pri tom však myslieť aj na to, že je potrebné cestovať a ísť medzi konkurenciu. Nevidím zmysel v tom zostávať na jednom mieste – skrátka nie som typ, ktorý si bude kraľovať iba na vlastnom pieskovisku.

A čo tvoj pohľad na iné slovenské kapely?

Myslím si, že je tu kopa šikovných ľudí, no problémom je mentalita Slovákov. To ako vnímajú hudbu zabraňuje mladým a tvrdo makajúcim ľuďom, aby sa niekam dostali. Úplne chápem, keď niekto nemá záujem mať kariéru v zahraničí, to je vec vkusu, ale keby na seba jednotliví hudobníci viac pritlačili a išli do väčšej konfrontácie so svojou konkurenciou, určite by im to nebolo na škodu. U nás bolo vždy pomerne dosť kvalitných kapiel, ktoré dobre hrali a mali pekne spracované nahrávky, ale dlho sme s mnohými z nich neboli v kontakte. Nakoľko však o nich nepočujem, tak asi nedostávajú taký priestor, aký by mali dostávať. Na Slovensku to tak ale je – tu existuje underground a mainstream, nič medzi tým. Mainstream je v podstate hrôza, čím nechcem povedať, že by tie kapely boli zlé, ale oni skrátka musia všetko robiť podľa "osvedčeného" receptu. Už len z tohto dôvodu by som nechcela mať kariéru na Slovensku, lebo ten počet rití, ktoré treba bozkávať, aby sa nám dostalo vôbec nejakého ocenenia, je veľmi veľký. A nech už zniem akokoľvek, či už to niekto chápe ako namyslenosť alebo ignoranciu, ale nemienim bozkávať zadky za to, že viem robiť muziku.

Celkovo mám taký dojem, že na Slovensku sa nepodporuje originalita – všetko musí byť kopírka niečoho zahraničného a najsmutnejšie na tom je, že tí ľudia to naozaj žerú. To mi jednoducho nikdy nebude sympatické, pretože som človek, ktorý je rád hodený do vody a snaží sa naučiť plávať. Umenie nie je o tom, že sa chcem podobať na niekoho iného – umenie je podpora individuality. Keď teraz budem chcieť robiť 10-minútové pesničky, tak ich budem robiť a keďže mám hlavu na správnom mieste, viem, že to bude iba pre vybraný okruh ľudí. Hudba je o sebarealizácii a ja bez nej nemôžem existovať. Ak by som ju prestala robiť, tak mi nezostane nič a mohla by som pokojne zomrieť, a to naozaj nepreháňam. Je smutné, že mnohí muzikanti si iba užívajú chvíľkový pocit slávy, no v momente, keď si majú vyhrnúť rukávy a robiť, tak to zabalia.

Za tie roky čo sa v tom pohybujem som stretla veľké množstvo hudobníkov a každý z nich bol iný. Napríklad cena gitaristu sa nepočíta tým, koľko tónov dokáže zahrať za minútu – spočíva v tom, akým spôsobom to dokáže. Technicky dokonalé hranie je v tejto branži samozrejmosťou, problémom je nájsť niekoho, kto hrá srdcom. V tomto smere som vždy mala problém so slovenskými gitaristami. Totižto, stálymi členmi kapely sú iba basgitarista a bubeník – gitaristov si najímame podľa potreby. Momentálne sa ale teším, pretože som narazila na jedného fínskeho a jedného ruského gitaristu, s ktorými naživo zniem tak, ako som si to vždy predstavovala.

Ste jedinou kapelou zo Slovenska a Čiech, ktorej pieseň sa nachádza v konzolovej hre Rock Band. Plánujete týmto spôsobom spracovať aj skladby z nového albumu?

Zatiaľ je dohodnuté to, že do Rock Bandu pôjdu oba single, čiže The Difference a Puppet's Lyric. Vývojárské štúdio, ktoré to má na starosti rozmýšľalo aj o tom, že tam zaradí celý album, ale to ešte nie je isté. Je veľkou výhodou, že spolupracujeme so zahraničnými vydavateľstvami, ktoré majú priamy dosah na veci – na diaľku by bolo nemožné niečo podobného vybaviť.

Viac informácií o Snovonne a novom albume The Nightmare Bride nájdete na oficiálnom webe www.snovonne.net a na Facebook stránke.

Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Snovonne.net


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 1

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti