Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Juraj Burian a Andrea Zimányiová našli prirodzené splynutie hudby a vzťahu

Juraj Burian a Andrea Zimányiová našli prirodzené splynutie hudby a vzťahu

18.06.2015 - 12:00 | Marek Danko

Gitarista, skladateľ a aranžér Juraj Burian a speváčka Andrea Zimányiová nedávno na šnúre koncertov po Slovensku predstavili svoj spoločný projekt, v ktorom hrajú známe hity vo veľmi zaujímavých aranžmánoch. V Košiciach nám hudobník, známy aj spoluprácou s Vašom Patejdlom a zahraničnými umelcami, prezradil viac.


Čo Vás primälo založiť projekt, ktorý sa zameriava na "prearanžovanie" známych hitov?

Ono to ide jedno s druhým. Asi neprezradím nič nové, ak poviem, že Andrea je moja partnerka. Kapelu s ňou má na svedomí môj kamarát, ktorému sme hrali na oslave. Po nej ma s Andreou donútil k tomu, aby sme si ešte párkrát zahrali. Hranie nie je dennodenný režim, aj keď niekto by si mohol myslieť, že nič iné nerobíme, len hráme spolu každý deň. Naše spoločné vystúpenia získali pozitívny ohlas, takže sme sa v nich rozhodli pokračovať. Pritom až neskôr sme si uvedomili, že niektoré skladby hráme naozaj s chuťou.

Vaše aranžmány sú naozaj zaujímavé, pretože obohacujú pôvodnú štruktúru skladieb, pritom si vystačíte "iba" s gitarou. Trvá vám dlho obliecť známy hit do nového šatu? Kladiete dôraz na improvizáciu?

Nerád hrám veci v typickom "coverovom" duchu. S každou skladbou sa rád pohrám, v rámci možností, vychádza to potom tak, ako je to počuť na našich koncertoch. Je v tom veľká dávka improvizácie. Pochopiteľne, je tam daná pevná forma, na druhej strane harmónia je veľmi otvorená. Niekde je improvizovania menej - napríklad tam, kde sú vokály, sa so štruktúrou počas hrania ťažko hýbe. 

V čom teda spočíva najväčší prínos takéhoto prístupu k skladbám?

To by mali posúdiť poslucháči, nie ja (smiech). My s Andreou sa nejdeme tváriť, že robíme niečo historicky revolučné a avantgardné, o to myslím vôbec nejde. V hektickom dnešku je skôr raritou, keď človek hrá a snaží sa pozitívne naladiť aj ostatných. Za tým netreba hľadať žiadne veľké hudobné prínosy, hráme s chuťou a snažíme sa to preniesť na tých, ktorí nás počúvajú. 

Ako partneri v súkromí i v práci, nemáte zo seba ponorkovú chorobu?

Prekvapujúco nie. My sme radi spolu. Samozrejme, ponorka sa prejaví v maličkostiach, tak ako v každom vzťahu, ale dôležitý je základ. A keď je dobrý, prenesie sa aj do hudby.  

Hráte aj s Vašom Patejdlom. V čom je to iné od koncertov s Andreou?

S Vašom je tiež vytvorený priestor na improvizáciu, veď s ním spolupracujem dlhé roky. Asi sa to dá porovnať s hercami. Ich sa pýtajú, ako sa im hrá v dvoch odlišných hrách, ako ich vnímajú. Beriem to podobne ako jeden český herec, ktorý mimochodom hrá v dvanástich hrách, a nedávno povedal, že s tou konkrétnou postavou sa stotožňuje až niekde v šatni, keď si prezlečie kostým. Čiže nemusím sa preformátovať na to, keď idem hrať s Vašom alebo Paľom Hammelom. Som si toho vedomý v momente, keď počujem, čo sa hrá, vtedy sa to automaticky dekóduje na daný koncert. 

Vašo Patejdl hovoril aj o účasti Marcela Buntaja a Maťa Gašpara.

Áno, Martinko hrá na basu, Marcel na bicie, Andrea spieva, pretože tam je priestor na duety, Vašo obsluhuje klávesy a ja hrám na gitare. Samozrejme sú tam aj iné verzie, takže tam hrá bubeník Johan Svensson, môj dlhoročný kamarát a spoluhráč v iných formáciách. Dnes nie je našťastie doprava v rámci Európy taká náročná, aby sem nemohol prísť zo Švédska a odohrať pár koncertov. Takisto sa zúčastní Per Mathisen, basista z Nórska, ktorý s Vašom už hral. Je to rozdelené kvôli tomu, ak by náhodou došlo ku kolízii termínov. 

Hrali ste na poslednom turné s Elánom?

S Elánom nie. Hrám iba vo Vašovej kapele. Inak, slovo turné je v prípade Elánu silný pojem, pretože oni urobia tri-štyri koncerty a to je všetko. Myslím si, že aj preto hrá Vašo s kapelou. A na moje počudovanie hrá v Čechách pomerne dosť koncertov, festivalov. Je tam žiadaný. 

A hrali ste s Elánom v Prahe vtedy, keď koncert na Letnej navštívilo 100-tisíc fanúšikov?

Nie, vtedy som s nimi nehral. Na gitaru vtedy hral Henry Tóth. S Elánom som hral iba veľké unplugged turné, zavŕšené vydaním dvoj-CD. Na ňom som sa aj producentsky podieľal. A potom som mal dosť iných aktivít, takže sa to premiešalo.  

Jožo Ráž sa vyjadril, že na koncert v Holíči tento rok znovu príde 100-tisíc návštevníkov. Je to podľa Vás reálne alebo to pripisujete skôr jeho megalomanskej povahe?

To sa ťažko posudzuje, ale Jožo má veľmi často pravdu (smiech). Je to vždy skôr otázka reklamy, jasné, že Elán je pojem, čiže určite tam príde dosť veľa ľudí.

Ako Vám napadlo organizovať vlastné gitarové workshopy?

Nápady tohto typu nedostávam. Väčšinou sa ma opýtajú, či by som nešiel urobiť nejaký workshop. Je pravda, že skúsenosti z workshopov mám skôr zo zahraničia, na Slovensku som ich urobil naozaj minimum. Je úplne bežné robiť workshop v Rakúsku, Nemecku, Nórsku alebo Švédsku a potom je večer koncert. Je možné, že tento model sa zavedie postupne aj u nás. Nevyhýbam sa tomu. Keďže učím na konzervatóriu v Bratislave, "workshopujem" dosť často.

Stotožňujete sa s termínom virtuóz?

Virtuóz? Určite nie. Pojem virtuóz nemôže existovať v prítomnosti. História určí, či človek bol virtuóz. Uvidí sa... Keď tu nebudem a nikto nebude nič vedieť, znamená to, že ten virtuóz niekde haproval.

Dočítal som sa, že pripravujete sólové CD. Je to pravda?

Čokoľvek odpoviem, realita s tým asi nebude presne korešpondovať. Ide o to, že trpím chorobou, o ktorej vedia moji najbližší spolupracovníci. Nesmiem počuť svoje veci. Čiže nikdy nie som s nimi spokojný. Je to perfekcionizmus na nesprávnom mieste. Hudobného materiálu mám dosť, ale nezdá sa mi dosť dobrý. Neodzrkadľuje to, čo je vo mne. A ja v podstate to CD-čko nepovažujem za niečo, čo by som veľmi silno potreboval. No súhlasím, keďže ma aj kamaráti zo zahraničia presviedčajú, že by som si mohol vyresetovať hlavu a nedržať veci úzkostlivo pri sebe. Čiže možno CD naozaj v blízkej dobe vydám.

Koniec koncov, každý hudobník si zaslúži na svojom konte CD...

Možno bude vydané práve v dobe, keď už CD ako nosič nebude existovať. Je to už skôr taký prežitok. Ale ak mám byť úprimný, cítim, že tá vnútorná kritika možno časom opadne. Že raz budem svoju tvorbu považovať za momentálny stav, zaznamenaný pocit a nechám to tak, ako to je.

Nie je teda projekt s Andreou niečo, prostredníctvom čoho by ste mohli získať nadhľad nad vlastnou tvorbou?

Svoje veci s projektom nespájam. S Andreou ide o prirodzené splynutie vzťahu a hudby, netreba za tým hľadať ťažkú filozofiu. 

Nenahrávate si tieto živé vystúpenia na pás, aby ste ich neskôr mohli vydať?

To by mohla byť jedna z ciest, že si urobíme live nahrávku a možno by to mohli byť práve Košice. Som tu prvýkrát, ale vidím, že možnosti sú tu veľmi dobré.

Oslovilo Vás s takýmto návrhom aj nejaké vydavateľstvo?

Vydavateľstvo je silné slovo, pretože na Slovensku sú najpodstatnejšie tieto tri: BMG, Universal a Forza Music. Nebol by problém dať to na CD, skôr by bol problém s distribúciou, ktorú držia v rukách práve títo vydavatelia. Možno by sa to oplatilo vydať kvôli potrebám klubových koncertov alebo aby sme si tieto vystúpenia zachovali ako pamiatku. Možno sa to podarí už tento rok.

Pozrite si kompletný videozáznam koncertu v Košiciach:


Autor: Marek Danko
Foto: archív A. Zimányiovej - Facebook


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti