Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

M.U.S: Človek na niektoré veci príde až vtedy, keď sa ohliadne za seba

M.U.S: Človek na niektoré veci príde až vtedy, keď sa ohliadne za seba

19.05.2021 - 11:30 | redakcia

Michaela Husárová alias M.U.S sa na slovenskej scéne prvýkrát objavila v roku 2016 s videosinglom Love You More. O tri roky neskôr sa predstavila v The Voice Česko Slovensko a ponúkla debutový album ME, ktorý vznikol v spolupráci s producentom a skladateľom Maxom Miklošom. Aktuálne pripravuje novú kolekciu piesní v slovenčine, ktorú plánuje vydať začiatkom leta.


Prečo sa po vydaní anglicky spievaného debutu rozhodla preorientovať na texty v rodnej reči a ako vznikal jej najnovší, možno prelomový singel Nestačíprezrádza v rozhovore, ktorý pre hudobné médiá pripravila Andrea Čurná.

Predtým, ako sa dostaneme k tvojmu aktuálnemu singlu a pripravovanému EP, začnime od umeleckého mena M.U.S - ako vzniklo a čo znamená?


Nechcela som vystupovať pod svojím civilným menom, preto vznikol pseudonym M.U.S. Bolo to už tesne pred vydaním prvého singla, narýchlo som potrebovala niečo, čo ma bude zastupovať. V ten deň sme hrali koncert a rodičia kamaráta klaviristu mi zo švédskeho obchodu priniesli majú plyšovú myš. Na lístku bolo napísané "MUS", čo po švédsky znamená myš. Keďže som Michaela, dala som medzi to bodky a tam je celé "umenie pseudonymu". (smiech)

V roku 2019 si vydala debutový album ME, ktorý bol v angličtine. Teraz pripravuješ EP, ktoré bude celé v slovenčine. Ako s odstupom času hodnotíš svoj anglicky spievaný debut? Prečo prišlo k “preklopeniu” do slovenčiny?

Človek sa učí sám na sebe, na základe svojich skúseností. Pôvodný plán bol ísť s našou hudbou aj do zahraničia, ale zároveň sme nemali ani na Slovensku vybudovaný žiaden základ fanúšikov alebo ľudí, ktorí by o nás vedeli. Rozhodli sme sa preto začať si to povedomie budovať doma so slovenčinou a byť aj trochu bližšie k ľuďom, ktorí sú nám bližšie. A v konečnom dôsledku som zistila, že mi textovanie v slovenčine aj celkom ide a začalo ma to veľmi baviť. Je to trochu iný prístup k textovaniu a melodizácii.

Na samotnom albume ME by som však s odstupom času asi nič nemenila. V tej chvíli sme to urobili najlepšie, ako sme vedeli, a veľmi nás to bavilo. Nechcela by som na úkor radosti z hudby meniť nejaké situácie, ktoré tam vtedy boli. Hoci keď som sa s odstupom času pozrela na hotový album, vedela som, čo bolo zle a ako by sa to dalo zmeniť. Ale aj to je súčasťou napredovania a umeleckého rastu, že na niektoré veci človek príde až vtedy, keď sa ohliadne za seba.

Ambícia preraziť vo svete zostala alebo je teraz čisto zameranie sa na Slovensko?

Ambície musia vždy zostať nažive. Primárny plán je teraz zamerať sa na Slovensko. Je to momentálne aj jednoduchšie kvôli pandemickej situácii. Bolo pre mňa veľmi ťažké na začiatku spievať v slovenčine, pretože som mala pocit, že mi ľudia až príliš rozumejú, že nemôžem byť taká úprimná, ako som v anglických textoch. Je to "na prvú" počuteľné, o čom sa spieva. Podarilo sa mi nájsť si pri tvorbe slovenských textov cestu, ako vyjadriť to, čo cítim, a zároveň, aby to nebolo príliš z môjho súkromia.


Kedy nastal ten zlom, keď si sa rozhodla začať tvoriť a spievať v slovenčine?

Bolo to hneď po tom, ako sme vydali prvý album. Videli sme, že pesničky sú síce dobré, sú tam aj rádiové single, ale zároveň aj rádiá si radšej vyberú niečo, čomu ľudia rozumejú a čo im je trochu bližšie. V rámci napredovania sme sa rozhodli, že slovenčina bude lepšia. Nebola som ale na to úplne pripravená. Potrebovala som čas na premyslenie, ako budem k textom pristupovať a začať cvičiť, aby som vedela, ako tie texty písať pekne v slovenčine. Predsa len, nie je to úplne jednoduchá vec napísať dobrý text v slovenčine. 

Pandemická situácia spolu s rôznymi obmedzeniami priniesla aj dostatok času na tvorbu. Koncom apríla už zvyčajne interpreti vedia, ako bude vyzerať ten ich rok. Vieš dnes povedať, ako bude vyzerať tvoj rok 2021?

Snažím sa byť optimista, ale predpokladám, že ani tento rok veľa vystúpení mať nebudeme. Možno na jeseň nejaké menšie koncerty, alebo niekedy pred Vianocami. Snažím sa brať situáciu tak, ako je. Asi aj toto obdobie nás má niečo naučiť. Keď mám momentálne čas sústrediť sa iba na nahrávanie a vytváranie EP bez toho, aby som musela myslieť ešte na to, že musíme stavať aj live show, stretávať sa a skúšať, tak je to pre mňa také maličké odľahčenie. Trošku si človek vydýchol. Môj rok teda bude najmä o tvorbe a práci v štúdiu. 

A stačí ti to?

Nestačí mi to. Rozprávali sme sa s viacerými kolegami, že na jednej strane sme si oddýchli a trošku sa tak spomalili. Na druhej stane, keď bol človek zvyknutý na hektiku, ale zároveň aj na radosť z práce, tak, samozrejme, to človeku chýba.

Načrtli sme názov tvojej aktuálnej skladby Nestačí. Hudobne sa hlási k 80. rokom. Ty si ich však nezažila, čím je ti hudba tejto dekády blízka?

Hudba osemdesiatych rokov je mi veľmi blízka. Môj otec vždy miloval hlasnú hudbu, je to veľmi pozitívny človek. Pamätám si úplne od detstva, ako sme skákali spolu po posteli a tancovali na pesničky z 80. rokov. Asi to vo mne zostalo, aj keď ja som sa v tom čase nenarodila. Skôr ma ovplyvnili už 90. roky a začiatok nultých rokov, ale 80. a 70. roky v rámci mojich spomienok z detstva a mladosti mojich rodičov vo mne zostali. Ovplyvnili ma teda skôr cez nich.

Máš obľúbeného interpreta alebo skladbu z 80. rokov?

Veľmi som milovala a mám stále rada napríklad Dianu Ross a všetky tie veľké spevácke divy ako Tina Turner. Vtedy sa aj inak pristupovalo k skladaniu pesničiek. Myslím si, že dnes už asi nemáme také obrovské hity. Dnes je to viac založené na produkcii, než na hlase samotného interpreta. Vtedy nemali inú možnosť zaujať, ako ukázať celý svoj rozsah a všetky svoje plusy. Z interpretačného hľadiska sa to dnes dá urobiť určite jednoduchšie.


S Maxom máme rovnaký cieľ, ktorý chceme dosiahnuť

Skladbu Nestačí produkoval Matej "Maxo" Mikloš, s ktorým spolupracuješ už päť rokov. Ako sa ti s ním pracuje?

S Maxom sa mi spolupracuje veľmi dobre. Aspoň raz za týždeň, keď si idem ľahnúť večer do postele, tak ďakujem, že mám také šťastie. Našla som v hudbe niekoho, s kým si rozumiem a s kým dokážem dlhodobo spolupracovať. Vzťahy a aj spoločné hudobné smerovanie nemajú vždy dlhé trvanie. Niekedy je to rok, niekedy mesiac, niekedy len jeden singel. Veľmi sa preto teším a som veľmi vďačná za to, že mám po svojom boku tvorivého človeka a producenta, ktorý mi rozumie a ktorý má v podstate rovnaké plány. Pozeráme sa na to rovnako a máme rovnaký cieľ, ktorý chceme dosiahnuť.

Sú situácie, kedy ho musíš doslova poslúchať a na druhej strany tie, kde si vieš tvrdo presadiť svoj názor?

Dochádza k takým situáciám. Vždy je to však o tom, že napriek tomu, že spolupracujeme a sme tam dvaja, tak v podstate stále som ja ten interpret, ktorý má to posledné slovo. Na druhej strane viem, že on má v tom songwritingu viac skúseností a trochu ešte iný pohľad z opačného, producentského uhla. Teraz si už nechám poradiť, čo nebolo vždy mojou silnou stránkou. Bola som zvyknutá robiť si veci tak, ako sa mi to páči. Niekedy je lepšie nechať si poradiť, keď to človek vidí z inej strany. No niekedy si, samozrejme, aj ja poviem, že nie, toto bude takto. Veľa sa bavíme aj o aranžmáne pesničiek. Vždy je to ale na základe dohody, dokážeme si nájsť kompromis, aj keď sa na niečom nezhodneme.

Ako si môžeme predstaviť vznik vašej spoločnej skladby? Napríklad konkrétne v prípade singla Nestačí?

Naše najlepšie pesničky vždy vznikli tak, že sme prišli do štúdia, spýtali sa, ako sa máme, a už len: “Poďme niečo urobiť.” A zrazu z toho bola úplne magická vec, z ktorej sme mali veľkú radosť. Niekedy asi stačí príliš nad tým nepremýšľať. Teraz som sa dostala do fázy, kedy som mala naozaj veľa práce a ešte som vedela, že večer musím ísť do štúdia a skladať pesničky. Keď už je na človeka vyvíjaný tlak, tak sa veľakrát, aspoň mne, nepodarí vyrobiť to najlepšie. Skôr to funguje, keď je to pre mňa zábava a radosť, vtedy vznikajú tie najlepšie veci.

Presne tak to aj bolo pri singli Nestačí. Oboch nás zasiahla aktuálna vlna popu inšpirovaného 80. rokmi, baví to mňa aj Maxa. Máme túto hudbu radi, chceli sme si to vyskúšať. Nestačí vznikla tak, že Maxo začal hrať akordy a mne hneď po chvíli napadla spevová linka aj s refrénom. Potom sme už dorábali zvyšné časti pesničky. Táto pesnička sa narodila so zábavou. Bola to sranda, bavilo nás to. Bolo to také jednoduché. Je to dobrý pocit.

Vo svojej podstate je to však smutná skladba, hovorí o tom, že ako nám vo vzťahu niečo nestačí. Je v nej aj niečo z tvojho života?

V každej skladbe, ktorú mám, je niečo z môjho života. Ešte nie som vo fáze, že by som dokázala písať o veciach, ktoré sa má bytostne netýkajú. Rada by som sa naučila odosobniť. No možno aj preto sa tá emócia prenáša, pretože je skutočná. Pri niektorých slovách mi doslova zovrelo hrdlo. Zároveň som chcela, aby sa v tom ľudia našli, aby to bolo pre nich atraktívne a dokázali si príbeh pesničky spojiť so svojím.

Denis Kendy a Martina Čulíková, videoklip Nestačí

Idea videoklipu, ktorý sa nakrúcal vo vojenských lesoch na Záhorí, je tvojím nápadom. So skladbou, ktorá je tempom rýchlejšia, kontrastujú relatívne pomalé zábery.

Nápad vznikol asi práve z toho pocitu, ktorý z pesničky pramení. Na jednej strane je to taký hit inšpirovaný 80. rokmi, kde by človek čakal neóny a tanečný parket, ale na druhej strane také videoklipy k takýmto pesničkám majú úplne všetci. Mne sa vždy veľmi páčil minimalizmus, symetria, pomalé zábery, aby bolo všetko veľmi estetické, jemné a pekné. Teraz som mala možnosť natočiť taký videoklip.

Najprv som tiež uvažovala nad tým, či to bude korešpondovať dohromady. Na druhej strane si myslím, že vo svojej estetike a jednoduchosti sa príbeh vo videoklipe nenásilne vtiera pod kožu. Je o dvoch ľuďoch, ktorí sú si blízki. Je vidno tenziu medzi nimi, ale zároveň sa tam nikdy neudeje žiaden bližší fyzický kontakt ani žiadne vyjadrenie toho pocitu. Napriek tomu, že dvaja ľudia niečo cítia, zostalo to stále v hladine miernej nostalgie. Nepríde k ničomu, čo by sa v zobrazených situáciach bežne dialo. A práve o tom je aj význam textu.

Chcela som, aby to bolo zasadené vo veľmi peknom estetickom prostredí, čo sa nám podarilo. A asi prvýkrát, čo sa venujem týmto veciam, sa mi stalo, že presne tak, ako som si videoklip predstavovala úplne na začiatku iba v hlave, tak aj vyzerá.

Bavilo by ma iba tvoriť a nebyť vo svetle reflektorov

Zdá sa, že si veľmi kreatívny človek, ktorý má umelecké cítenie vo viacerých oblastiach. Naznačili sme ambíciu písať texty aj o veciach, ktoré si nezažila, možno pre iných spevákov? Alebo videoklipy?

Veľmi by som si priala skladať texty pre niekoho iného. Máme s Maxom asi desať alebo dvanásť pesničiek v zásuvke, ktoré sú dobré. Zároveň viem, že nezapadajú úplne koncepčne do toho, čo robím ja. Rozprávali sme sa, že dopíšem do nich texty a skúsili by sme ich niekomu ponúknuť. Zatiaľ to zostalo len v teoretickej rovine, ale dokážem si predstaviť, že by ma bavilo byť aj v role, kedy by som pre niekoho niečo tvorila a nemusela by som byť vo svetle reflektorov.

Pokojne by som dokázala byť celý deň v štúdiu, ráno si tam urobiť kávičku, napísať tri pesničky a odišla by som domov úplne spokojná. Práve momenty vzniku pesničky, keď kreativita úplne lieta v priestore, to sú pre mňa tie najšťastnejšie chvíle toho všetkého. Ten zvyšok je super, ale zároveň mi to nie je až tak blízke. Bavilo by ma aj napísať a vymyslieť scenár, nakresliť story boardy pre videoklip niekoho iného. Stále je však na prvom mieste moja hudba, ktorej sa chcem venovať a ktorú by som chcela posunúť ďalej.


Na čo ďalšie okrem singla Nestačí sa môžu fanúšikovia tešiť na tvojom pripravovanom EP?

Budú na ňom veľmi zaujímavé skladby a veľmi sa na to teším. Ostali sme v koncepte elektronickej hudby, ale opäť sme sa posunuli inam. Je veľmi zaujímavé sledovať, aký veľký rozdiel urobí len ten samotný slovenský text. Samozrejme, pesničky sa kvalitatívne posunuli, ale slovenský text im dodal iný náboj. Celé to má úplne inú energiu. Má to všetkých desať skladieb, o ktorých sme uvažovali, že budú súčasťou EP.

Čím viac tvoríme, tým viac sa mení koncept toho, kam chceme ísť. Stále sa nám podarí vytvoriť náladovo niečo iné. Máme rozrobené aj rockové pesničky, ktoré sa ale koncepčne už nezmestia do tých šiestich pesničiek na EP. Teraz sme práve v rozhodovacej fáze, akým smerom to budeme profilovať. Sama som zvedavá, čo z toho vyjde. Už teraz môžem povedať, že tam mám veľmi silné pesničky, ktoré možno nie sú rádiové single “na prvú”, ale myslím si, že sú ešte lepšie ako Nestačí. 

Môže teda vzniknúť aj niečo väčšie ako EP?

Vzhľadom na finančnú situáciu sme sa rozhodli pre jedno EP, no minimálne je dobré vedieť, že stále máme tvorivú náladu a kreatívneho ducha. Je dobré mať v zásuvke piesne, ku ktorým sa môžeme vrátiť. Niekedy, keď si ich po čase vypočujeme, tak si povieme: “Wow. To je super, poďme to dorobiť!” A niekedy zase máme náladu tvoriť úplne nové veci. Obrátenie sa späť, vypočutie si starých nápadov nás inšpiruje k niečomu novému. Určite plánujeme neskôr aj dlhší album v slovenčine, no tento rok nám asi vyjde iba EP. Malo by vyjsť v júni, ale už je máj a šibenične sa to blíži, tak dúfam, že to stihneme. Do leta by malo byť na svete.

Hovorí sa, že najväčším inšpirátorom je neposunuteľný termín…

Fungujeme presne takýmto spôsobom. Na jednej strane nás baví tvoriť a tráviť čas v štúdiu. Na druhej strane človek niečo rozrobí, a potom už sa mu nechce úplne to dokončiť. Aj to patrí k hudobnej tvorbe. Máme rozrobených veľa nápadov a teraz sa rozhodujeme, ktorý z nich ideme dokončiť a ako ho tam koncepčne zasadíme. Momentálne je tá ťažšia časť výroby EP. Verím, že to zvládneme a nájdeme si aj momenty, ktoré nás budú ešte veľmi baviť.

V minulosti si naspievala aj dueto. Je niekto, s kým by si si želala nahrať spoločnú skladbu?

Večná múza a legenda je pre mňa Richard Müller, ale to sú len také sny. Vyrastala som na slovenskej hudbe, na hudbe Jara Filipa. Veľakrát som hovorila, že by som si priala aspoň na jeden deň žiť v dobe, kedy boli mladí, v štúdiu a pozorovať ich, ako tvoria. Existuje ale veľa slovenských interpretov, ktorí sa mi páčia. Nad jednou konkrétnou spoluprácou sme už aj rozmýšľali, ale ešte sme nedospeli k záveru, že to ideme uviesť do nejakej reálnej podoby.

Autori: Andrea Čurná (otázky a prepis rozhovoru), Patrik Marflák (úvod, editácia)
Foto: archív speváčky


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 1 2 3 4

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti