Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Tomáš Sloboda o novom albume: "Bude to čisté šialenstvo"

Tomáš Sloboda o novom albume: "Bude to čisté šialenstvo"

Tomáš Sloboda, Le Payaco 19.08.2012 - 12:00 | Martina Šimoňáková

Koncertovanie so skupinou Le Payaco, ale aj nahrávanie nového albumu so Sounds Like This sú hlavnými aktivitami Tomáša Slobodu, ktorý tvrdí, že pripravovaná doska bude veľmi intímna a slovenská.


V súčasnosti máš celkom veľa práce. Okrem koncertovania s Le Payocom nahrávaš aj nový album so skupinou Sounds Like This, v akej ste teraz fáze?

V najbližších dvoch týždňoch prebehne veľmi dôležitá časť práce, kedy musíme všetko dokončiť. Mám už dátum vydania, tak som si musel vytýčiť bod, kedy to bude celé vybavené a do konca augusta by som mal byť hotový s nahrávaním. Takže sa teším, že budeme hotoví a zároveň sa teším aj na to, že potom budem hrať live. Deviateho októbra vyjde doska, hurá!

Ako sa bude volať?

To je veľmi tajné. Práve sme to rozoberali s Parakmi. Hovorili sme si názvy dosiek, lebo oni to taja tiež. Moja prvá otázka na nich bola: chalani musím vedieť názov vašej dosky, aby sme sa náhodou nestretli. Zistili sme, že sme na tom veľmi podobne.

Navzájom ste si ich prezradili alebo ste si povedali len prvé písmená?

Povedali sme si slová, ktoré zneli veľmi podobne aj vo zvuku, v písaní a zároveň aj v obsahu. Bude to čisté šialenstvo.

S trochou romantiky?

Šialenstvo znamená, že je to pre mňa silná skúsenosť v rámci kompozícií a v rámci obsahu. Celé to bude v slovenčine a neskutočne intímne v spolupráci s kapelou. Dlho, dlho som o tom sníval, ísť v rámci textov do úplne intímnych vecí a zároveň pracovať s kapelou.

Pravdepodobne na to musel dozrieť čas.

Teraz to bude čisto slovenské. Hudba sa opiera o slovenské harmónie a slovenské tradície. Možno so mnou niekto nemusí súhlasiť, ale pre mňa všetky melódie, ktoré na tejto platni sú, sú rýdzo slovenské. Aj texty sú poeticky rýdzo slovenské, tak ako ja Slovensko vidím.

Ako je to s autorstvom nových skladieb na novej nahrávke?

Je to veľmi osobné.  To znamená, že je to celé o mne. S kolegom z kapely, s Lukášom Duchovičom, spolupracujem na textoch. Všetky texty píšeme spolu a on je takým premostením mojich vízii, mojich imaginácii a pocitov.

Je to zaujímavé, keďže Lukáš patrí k novším a mladším členom skupiny Sounds Like This.

Je to strašne pekné, pretože on je odo mňa o trinásť rokov mladší, takže mám priamy kontakt s ľuďmi, ktorí sú naši potenciálni poslucháči. Je tam stret, nedá sa povedať, že generácii, ale pol generácie určite a v tom prípade mám pocit bezpečia, že to môže osloviť minimálne mojich rovesníkov a rovesníkov Lukáša. Obdobie, keď som mal toľko rokov ako Lukáš bolo v mojom živote veľmi dôležité, vtedy sa vlastne sformoval môj život a ja som za to veľmi vďačný.

Ako dlho vznikal tento album?

Pomerne dlho, ale je to album, ktorý vzniká vo fázach. Prvotné boli podklady, potom sa začali robiť texty, pesničky a priebežne sa to mixuje, takže to celé vzniká za pochodu. Nie je to jednorazová vec. Ale prakticky začal nový album vznikať tento rok. Od januára sa to každý mesiac posúvalo ďalej a ďalej.


Sounds Like This - Kvetované kroxy

Takže po vydaní albumu sa môžeme tešiť aj na koncerty?

Samozrejme a hrozne sa na to teším. Je to live nahrávka. Všetko je robené naživo. Nie je tam použitý ani jeden sampel, všetko je vyrobené. Sú tam klasické nástroje od kontrabasu cez flautu. Je to dosť veľký úlet. Ja mám hrozne rád pekné veci, krásu a verím tomu, že som to tam dostal.

Cítiš rozdiel v tom, keď spievaš s Le Payacom a Sounds Like This?

To je zaujímavá otázka, takú mi ešte nikto nedal. Stále kopem za seba, tak to neviem ani definovať, lebo vždy keď som na pódiu, som to stále iba ja.

Platňa je neskutočná kulisa

Čo sa týka skladieb Sounds Like This máš veľmi peknú poetiku. Tvoje rýmy treba spoznávať, lebo sú celkom nečakané.

Fakt? Ďakujem. To je veľmi dôležité. Mám rád také tie „preplesky“. Nebaví ma počúvať niečo, čo viem, že príde. Mám rád, keď neviem, čo príde. A to ťa ešte viac vypumpuje vyššie a vyššie. To je pre mňa najväčšia krása. Je to zážitok.

Máš ešte stres, ako príjmu ľudia tvoj nový album? Aká bude kritika?

Toto vôbec neriešim. To nemôžem riešiť. Už sa mi nestáva dlhé roky, že by som dal von niečo, čo nie je ok. Všetko, čo je vonku, je čisté. Hra je to, čo sa udeje potom. Je to najväčšia reality šou môjho života, ako to príjmu. Proste ma to zaujíma aj nezaujíma. Je to budúcnosť a všetko prijímam, tak ako je.

Nová nahrávka vyjde aj na platni?

Pochybuješ o tom?

Prečo si vlastne dávaš tú námahu a vždy si necháš spraviť aj platne?

Lebo to mám tak rád.

Ale určite sa to neoplatí a málokto si dnes platňu kúpi.

Jasné, že sa to neoplatí, ale máš to rád. A viem, že to má zopár ľudí rado a hrozne budem rád, keď to tých ľudí poteší, ale robím to kvôli tomu, že som potom spokojný. To je moja satisfakcia. Ten nosič samotný je moja prvotná satisfakcia v rámci nejakého fyzického dotyku. Je to pre mňa naozaj veľmi dôležité, leto všetko so všetkým súvisí. Pokiaľ by obsah nebol tak dôležitý pre mňa, možno by to stačilo aj na mp3. Ale keďže je pre mňa obsah veľmi dôležitý, záleží mi na tom, aby to bolo aj dotykovo, aj ušami vnímané celé, ako to má byť. Je to koncept.

Predstavujem si počúvanie platne ako činnosť, ktorá si vyžaduje celú pozornosť. Asi nemôžeš miešať praženicu a počúvať platňu.

Môžeš. Platňa je neskutočná kulisa. Keď ťa niečo v tej chvíli chytí, tak to „vyhúliš“ a začneš tancovať.

Musíš mať pravdepodobne aj obrovskú zbierku platní, kam to všetko dávaš? V tomto sú platne celkom nepraktické.

Mám to rozdelené. Časť platní, také ktoré sú veľmi vzácne, mám odložené v podkroví vo veľkej drevenej komode a tam sú kúsky, ktoré nie sú na bežné počúvanie, ale keď je nejaký „žúrik“ alebo sa niečo špeciálne deje.

Napríklad, aká je tvoja najobľúbenejšia?

Takých je veľmi veľa. Napríklad je to prvá doska Beatles, ktorá vyšla v neznámom vydavateľstve v Amerike, ešte predtým ako sa stali slávnymi aj v Amerike. Doska vyšla len v malom náklade, pár tisíc kusov a potom z toho vzniklo veľmi veľa pirátov. Je to doska Please, Please Me. V podstate je podobná tej, čo vyšla v Anglicku, len má trošku inak zohranú koncepciu. Oni sa stali najväčšou senzáciou až o rok na to.

A ako si sa vôbec dostal k takejto platni?

Jój, tak ja mám na to zase svoje kanály. Ja v tom proste idem. Takže potom nie je problém si to zadovážiť.

Nie je problém?

Stojí to veľké peniaze. Nie je to lacné, ale sú to tie veci, ktoré máš odložené. A ďalšia časť mojej platňovej zbierky je dole v byte. To sú platne, ktoré veľa počúvame  a vytvárajú nám každodennú domácu atmosféru. Od poslednej dosky PJ Harvey až po Zlatú bránu, ktorú miluje moja dcéra. Je to od PJ Harvey cez Ursínyho, Rolling Stones, Franz Ferdinand alebo Radiohead. A potom mám ďalšie platne v štúdiu. Tie sú pre mňa vzácne, lebo ma zaujímajú v rámci posluchov. Mám to tak nastavené v štúdiu, že počúvam hudbu, ktorú mám rád a priebežne to prekladám svojimi vecami. To znamená, že aj s Lukášom sa tri hodiny bavíme. Teraz píšeme texty, tak máme podklad Davida Bowieho a popritom pijeme kávu alebo jeme melón.  

Autorka: Martina Šimoňáková
Foto: Stanči Karellová


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 31 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti