Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Katarzia: Antigona je terapeutický album pre citlivých ľudí

Katarzia: Antigona je terapeutický album pre citlivých ľudí

19.12.2018 - 09:00 | Matej Kráľ

Katarzia predstavuje na slovenskej scéne ukážkový príklad umeleckej expanzie. Za šesť rokov stihla prejsť od akustického gitarového albumu so svojskými textami, cez popovejšie aranžmány s podpisom špičkových muzikantov, až po temnú minimalistickú elektroniku, v ktorej nad formou prevažuje idea.


Na poli umenia už spolupracovala s mnohými významnými osobnosťami a podieľala sa na hudbe do filmu aj divadelnej hry, za ktorú spolu producentom Pjonim prebrala cenu Dosky za najlepšiu scénickú hudbu sezóny a potom aj cenu Nadácie Tatra Banky za umenie.

Katarzia v priebehu pár rokov diametrálne zmenila aj podobu svojich živých vystúpení. S novou, zvukovo syntetickejšou nahrávkou Antigona je koncertná zostava oproti Agostike minimalistickejšia - speváčku tentokrát sprevádza len bubeník a producent Petr Hanák a elektronický alchymista Pjoni (a.k.a. Isama Zing), ktorý sa pod nový album podpísal vo veľkej miere ako jeho spolutvorca a producent. Atmosféra koncertu je v súlade s albumom temnejšia a elektrizujúcejšia, za čo okrem iného môže aj VJ-ské umenie Katly Blahútovej. 

Nejde však o zvuky a obrazy pre efekt, hudba aj vizuál podčiarkujú kriticky ladené a angažované texty, ktoré sú na novej nahrávke najdôležitejšie. Katarziinmu pozorovateľskému oku sa dá uniknúť len ťažko, jej jazyk je priamy, autentický, drzý a v komplexnom slovensko-českom meradle jedinečný. Politicky motivovaný album je u nás, aj napriek všetkým okolnostiam, pojmom takmer neznámym. Už dnes a zajtra odohrá Katarzia posledné dva koncerty s Antigonou v Trnave a Bratislave a sme radi, že si počas turné našla čas aj na rozhovor.

Antigona mala všeobecne pozitívnu odozvu, hoci prebehla aj kritickejšia polemika. Myslíš si, že je správne, keď sa hudobníci prostredníctvom svojich textov "angažujú" vo veciach verejných a vyjadrujú sa tvorbou k pálčivým spoločenským témam?

Slovo správne je v tomto aspekte diskutabilné, ako aj celá táto téma. Kritici písali až príliš pozitívne, za ich podporu sme veľmi vďační. Čo sa týka textov, ja si myslím, že každý si môže písať texty do hudby podľa svojho vkusu, a pre mňa je dôležité písať aj o spoločenských témach, ale nikomu by som si nedovolia diktovať ani radiť, ako a o čom má písať. Samozrejme, sú texty, ktoré mi prídu slabé, a scéna je plná vaty, v niektorých prípadoch by bolo lepšie spievať len la la la. Ale verejne sa nevyjadrujem k iným textárom a muzikantom, pretože som prajná voči ostatným a želám im úspech. Mám na písanie dosť vysoké nároky, je to asi spojené aj s tým, že mám scenáristickú a dramaturgicú školu.

Pravdou je, že keď je človek prísny a kritický sám na seba, tak potom je prísnejší aj na ostatných. Nie je potom práve kritická perspektíva podnetnejšia?

Je to tak. Praktizujem to na "casting" ľudí, s ktorými pracujeme. Každý jeden z nich je lepší ako ja. Sú to strašní makači. Sú tiež prísni sami na seba, robia krásne veci, a ja som im za ich prácu veľmi vďačná. Som skôr niečo ako líder projektov, ktoré vytvorím, spojím správnych ľudí a oni moje nápady a myšlienky dotiahnu do výsledku. Učíme sa od seba.

Populárna "hejtovacia" facebooková stránka Zomri bola jednou z prvých vecí, ktoré mi napadli pri počúvaní skladby Nepohodlná osoba. Na mušku si sa adminom dostala viackrát aj ty. Je možné z pohľadu umelca často pracujúceho s emóciami ešte brať podobné výstrelky s humorom a nadhľadom?

Táto stránka nie je pre mňa hodná zmienky v relevantných médiách. Okrem toho ju už dlhšie nesledujem, takže neviem, čo nové títo zombíci vymýšľajú. Určite sa teraz zase radi ozvú s nejakým novým meme o tom, že som tučná, alebo blbá, alebo kvílim. Nevadí mi to, lebo viem, že to nie sú argumenty hodné toho, aby som sa nad nimi zamyslela.

Pritom máš ale so Zomri niečo spoločné - prekračovanie hraníc a spomínaný kritický prístup.

No veď to je to, prečo si myslím, že sa moc v mojom prípade netriafajú. Všade bojujeme za to isté a nechápem, prečo ľudia na jednej strane barikády idú proti sebe. Niektorým mužom sa skrátka nepáčim a majú potrebu mi to dávať najavo takýmto spôsobom :)


Zatiaľ čo Generácia Y a Agnostika boli albumy postavené na viacmenej bežných každodenných témach zo života mladej generácie, Antigona kritizuje a rozoberá jednu vážnu agendu za druhou. Dostala preto už aj konceptuálny názov "nasratý album". Bol u teba hnacou emóciou tohto albumu hnev?

Všetko, čo má na Slovensku názor, je považované za nasraté. Podľa mňa nie je nasratý, je to skôr terapeutický album pre citlivých ľudí, rovnako ako tie predtým.

Čo presne myslíš pod pojmom "terapeutický album pre citlivých ľudí"?

V textoch je zaznamenané kolektívne vedomie životov a problémov, ktoré dnes žijeme. Tým pádom môže pripomenúť, že v tom, čo sa nám všetkým deje, nie sme sami.

Nebojíš sa neporozumenia, ktoré môže prísť zo strany fanúšikov tvojej staršej tvorby?

Nie, ak niekto rozumie tomu, o čo mi ide, pochopí to. A ak nie, nevadí mi to.  

Jednou z minoritných, no predsa prítomných tém na albume, sú drogy. Už v minulosti som si všimol, že si sa voči nim napr. na sociálnych sieťach dosť rozhodne vyhranila, a si jedna z mála hudobníkov, ktorí verejne vyjadrili negatívny a odmietavý postoj k drogám. Prečo? 

Bola som vychovaná tak, že drogy sú zlé. Nikdy som žiadne okrem trávy a alkoholu nemala, a tým sa už tiež nevenujem. Nesúdim tých, ktorí ich majú radi, ale ak sú v mojej prítomnosti pod vplyvom drog, idú mi na nervy, takže opúšťam priestor. Nemám skrátka drogy rada. Možno je to aj tým, že sa ich bojím skúšať a dúfam, že to tak dlho zostane.

Prečo myslíš, že je dôležité o tom hovoriť?

Myslím, že je dôležité vysvetliť tínedžerom, aké môžu byť následky ich užívania. Inak si ale myslím, že si každý môže robiť, čo chce, lebo je to jeho jediný život.

Veta "Všetci v našich kruhoch smažia" v pesničke Bábiky sa vraždia vo mne evokuje zúfalý výkrik. Takže nejde len o vykonštruovaný archetyp (šoubiznis-drogy), je naozaj napríklad naša malá scéna plná smažiek?

To je trochu aj asociácia na politikov, napríklad ministra Kaliňáka, z ktorého sme si vždy robievali srandu, keď na ňom bolo evidentné, že chodí do práce a pred kamery skoksovaný.

Vypočujte si album Antigona na Deezeri:



Považuješ sa za feministku alebo ťa skrátka len štvú idiotskí a primitívni chlapi?

Mňa serú všetci idiotskí ľudia a nerobím rozdiely medzi tým, či sú mužmi alebo ženami. Nie som úplne príkladná feministka, pretože mne sa napríklad nechce montovať práčku a rada chlapcom žehlím košele. Ja viem, že práčku vedia montovať aj dievčatá, ale mne sa to robiť nechce a rada si tieto práce takto stereotypne delím. Tiež je pre mňa výhodnejšie, ak mi chlapci odnesú gitary. Teraz vážne. Psychicky, fyzicky a ekonomicky týrané ženy sú vážny problém, ktorý máme nie len u nás ale na celom svete. Ženy sa s násilím stretávajú oveľa častejšie ako muži. Neznášame, ak na nás niekto pokrikuje nejaké sexistické narážky alebo sa nás dotýka, ale to je aj vec výchovy a správania. Nie všetci muži sú predsa takí. V mojej bubline takí dokonca vôbec nie sú. Ja proti mužom nič nemám, naopak, milujem ich a vyhľadávam ich prítomnosť intenzívnejšie než prítomnosť žien.

Napriek tomu si na album zaradila skladbu s názvom Kríza mužstva.

Na jednej strane vieme, že na mužov je vytvorený veľký spoločenský tlak. Musia byť provideri, zarábať čo najviac, neplakať, byť vždy fit a pekne oblečení, vydržať bolesť a stres, k tomu byť citliví, neklamať, potláčať svoje základné pudy, byť pozorní, starať sa o deti. Skrátka majú toho na krku veľa a my tiež. Preto je ideálne nič od seba navzájom neočakávať. No ak tri roky ťaháte domácnosť ako žena, začne vás to srať. Nie je to asi iba o tom, kto je muž a kto je žena. Je to individuálne.

Aká je tvoja definícia feminizmu a predstava rovnosti medzi pohlaviami?

Feminizmus nás v historickom kontexte priviedol k tomu, že ženy môžu voliť, môžu chodiť do práce, môžu šoférovať auto, môžu sa vzdelávať atď. Mali by sme byť vďačné feministkám za to, že môžeme nosiť nohavice a pracovať na vedúcich pozíciách. Práva mužov a žien by mali byť rovnaké, takisto ich platy. Toto sú veci, ktoré dokonca ani v našej európskej kultúre miestami nefungujú.

Musím povedať, že ma veľmi potešilo, že si v skladbe Krásu preklínam zohľadnila aj chlapskú perspektívu. Mne sa napr. zdvíha žalúdok už minútu predtým ako viem, že sa mám s niekým pobozkať na líca z nejakého zdvorilostného štandardu. Z nejakej zvláštnej sociálnej doktríny ale vyplýva, že na tieto pocity chlap nemá nárok, iba žena. 

Fakt? Ja to tiež nemám rada. Niekedy mi to príde slizké, aj podľa toho od koho. Mne by nevadilo, ak by táto tradícia postupne vymizla. V tej pesničke hovorím aj o tom, že aj mužom môže vadiť, ak ich obchytkávate. To je niečo, čo som si všimla, že existuje u muzikantov, po koncerte sa s nimi chce každý fotiť a chytať ich a nejeden z nich mi hovoril o tom, kde všade ho chytajú a teda príde mi to fakt necitlivé a otravné.

Kritika mužov-predátorov, čo zneužívajú svoje postavenie, je vo svetle viacerých skutočností, ktoré vyšli na povrch v rámci "hnutia" #MeToo, hlasnejšia ako kedykoľvek predtým. Ako však vnímaš jeho zneužívanie a kontroverzné prípady, o ktorých sa hovorí čoraz viac? (Francisco Ayla, Orri Páll Dýrason, Ronaldo)

Je to kontroverzná téma. To, že vznikol boom #MeToo, prinieslo mnohé pozitívne výsledky. Nechcem obhajovať kreténov, ale jasné že existujú aj ženy, ktoré zneužívajú svoju krásu a charizmu alebo vydierajú mužov cez deti. No tých je percentuálne naozaj oveľa menej, než debilných situácií, ktoré sa nám všetkým počas života stanú niekoľkokrát, kedy si žena praje byť neviditeľnou. Dúfam, že časom sa toto správanie eliminuje ešte viac.

Počul som od hudobníkov názor, že rozdiel medzi písaním pesničiek do filmu a tvorbou vlastného albumu je v tom, že v prvom prípade ti do toho každý "kecá" čo a ako, a v druhom prípade máš skrátka slobodu. Je to obdobné s hudbou do divadelnej hry?

Podľa toho, s kým pracuješ. Ja si myslím, že režisér by si mal vyberať človeka, ktorého tvorbu pozná, chápe jeho charakteristický rukopis alebo vie, v čom je dobrý a na čo by sa hodil skôr niekto iný. Keď ma Iveta Grófová (režisérka filmu Piata loď, pre ktorý Katarzia otextovala a naspievala skladbu Kde sa slzy berú, pozn. red.) oslovila so spoluprácou, vedela, prečo si vybrala práve mňa. Povedala mi k textu dve pripomienky. Robili sme spolu s Matejom Hlaváčom titulnú skladbu a hudbu, tak ako aj k celému filmu, robil on. Neviem si zatiaľ úplne predstaviť, že by som vedela zložiť hudbu presne na mieru k filmu, pretože ja som primárne songwriter, nie výlučne hudobný skladateľ.


Čo ťa motivovalo vydať sa na cestu od akustickej gitary až po elektronický minimalizmus a experiment?  

Tak som to chcela. Každý sa mení a vyvíja, nechce sa mi dookola robiť to isté. Baví ma to tak.

Ako sú teraz koncipované koncerty? Môžeme sa tešiť aj na staršie skladby či odľahčujúce komentáre, ako to bolo zvykom, alebo majú teraz vystúpenia skôr vážnejší priebeh?

Žiadne komentáre, naše koncerty sú vo veľkej miere postavené aj na VJ projekciách, ktoré robila Katla Blahutová. Majú jasnú dramaturgiu, stavbu a atmosféru a je to trochu iné, ako to, čo sme robili doteraz s kapelou. Ale podľa mňa, ak sme s divákmi naladení na jednotnú mentálnu vlnu, tak to určite pochopia. 

Jeden z najväčších koncertov turné v pražskej MeetFactory bol zrušený v druhej polovici kvôli požiaru. Ako si to vnímala? Je paradoxné, že sa taká náhoda prihodí práve niekomu, kto hudbou kritizuje verejné pomery... Odpusť prosím konšpiračnú tendenciu.

Hej, je to konšpiračné, ale ja som tiež trochu konšpirovala, pretože keď spievam niektoré pesničky, myslím na temné veci, ktoré ma trápili v čase, keď som ich písala, napríklad na vraždu Janka a Martiny. Preto som sa sama trochu zľakla, či som nečarovala príliš... V každom prípade požiar nebol až taký vážny - nikomu sa nič nestalo. Keď sme sa dozvedeli, že koncert musíme evakuovať, všetci sme pokojne vyšli von. Trápilo ma len, že ľudia si nestihli zobrať kabáty a museli sme tam mrznúť viac než hodinu.

Turné Katarzia / Pjoni - Nepohodlná osoba zakončia už dnes a zajtra koncerty v Malom Berlíne v Trnave (19.12.) a v bratislavskom Majestic Music Clube (20.12.). Lístky za zvýhodnenú kúpite v sieti Predpredaj.sk, na mieste konania budú o pár eur drahšie. V Bratislave sa na úvod predstaví výnimočný český hudobník dné.

Autor: Matej Kráľ
Foto: Jakub Gulyáš


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 1 2 3 4 5

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti