Vydavateľstvo Gergaz prešlo za desať rokov existencie dlhú cestu. Je jedným z mála, ktoré dokáže hudbu vyvážať do zahraničia. Jeden z jeho zakladateľov Vlado Škubla vraví, že prvých fanúšikov mali práve mimo Slovenska. K okrúhlemu výročiu vznikol album Gergaz 2008 - 2018 (The Locals), ktorý si budú môcť fanúšikovia zakúpiť už v sobotu v rámci Record Store Day v bratislavskom Lab.cafe.
Chalani začali robiť hudbu a hľadali sme platformu, ako to vydať a vypustiť do sveta. Už vtedy celkovo fičal internet. Na Slovensku nevedeli nájsť vhodného vydavateľa alebo niekoho, kto by predtým s takou hudbou robil. Bolo tu už síce Deadred Records, ale bola veľká šanca, že si to nevyberú, že sa im to nebude páčiť. Tak sme si povedali, že spravíme niečo nové. Vymysleli sme si preto vlastnú platformu. Rišo Čermák robil hudbu pod menom GLGN a jeho album bol prvý, ktorý sme vydali.
Vnímate svoje desaťročné pôsobenie ako úspešné?
Áno. Uvedomujeme si to, že Gergaz sa spája so slovenskou scénou, alternatívou. Rezonuje to v nás, že ľudia nás registrujú. Máme svoje miesto na tomto malom ihrisku a je to určite pocit úspechu.
Keď vás počujem rozprávať, človek má hneď taký rodinný pocit. Je to princíp, ktorý u vás funguje? Ako zo svojho pohľadu vnímate Gergaz?
Je to tak, nerobíme to ako biznis. Je to "len" projekt, ktorému sa venujeme po práci, cez víkendy. Neberieme Gergaz ako biznis model. Pracujeme s tým, čo príde, a tak sa to posúva ďalej. Nemá to žiadnu štruktúru. Naše vydavateľstvo si žije vlastným životom a my to sledujeme a posúvame ďalej. U nás plány neexistujú, aj keď sa čím ďalej, tým viacej snažíme veci plánovať, lebo sa tak lepšie pracuje. No je to stále v podstate "rodinná" záležitosť.
Najskôr zaujali v zahraničí, až potom na Slovensku
Čo považujete za zásadný moment v histórii vydavateľstva? Kedy sa vydavateľstvo začalo zväčšovať, resp. viac sa dostalo do povedomia ľudí?
Ten prvý moment prišiel asi rok po tom, čo sme založili vydavateľstvo. Keď sme začali vydávať inštrumentálny hip-hop alebo beatmakerov. Bola to vlna, keď sme vychytili umelcov, ktorí sú aj v súčasnosti známi. Zlom prišiel asi s albumom od Vloopera a Modlee. Vtedy nás začalo sledovať viacero blogov. Keď sme vydali prvú kompiláciu Beat Garden, vymklo sa nám to spod kontroly. Začalo nás sledovať pomerne dosť zahraničie. U nás ani nie.
Kedy nastala druhá veľká zmena?
V roku 2014. To bol zlom na slovenskej scéne. Vtedy sme v jeden rok vydali Fallgrapp, Jimmyho Pé s jeho Insomniou a Pišta Kráľovič sa u nás objavil ako FVLCRVM. Prišlo to všetko v jeden rok, a zároveň sme vydali aj Beat Garden III, takže to malo všetko veľký úspech. Odvtedy nás vníma Slovensko.
Gergaz je vydavateľstvo, ktorému sa darí aj v zahraničí. Bol to od začiatku aj váš primárny zámer dostať hudbu za hranice?
Bol to prvotný zámer v každom prípade. Modifikovali sme ten model počas rokov. Na začiatku sme nevideli fanúšikovskú základňu na Slovensku. Scéna je veľmi maličká. Tak sme sa primárne koncentrovali na zahraničie. Celkom sa nám darilo práve v USA, Austrálii a v Nemecku či v Kanade. V podstate sme neriešili Slovensko, aj keď tu boli nejakí fanúšikovia. Boli to skôr ľudia z rádií a dídžeji, ktorí sa zaujímali, čo robíme. Drvivá väčšina však bola zo zahraničia.
Čo by mal mať hudobník pre úspech v zahraničí?
(Smiech) Úúúha, tak to je veľmi ťažká otázka. Musí mať originálnu hudbu. Ale vždy pomôže aj zaujímavá persóna. Ľudia, čo sa hudbe venujú, napríklad promotéri, hľadajú niečo iné, nové. Ak je aj zaujímavá hudba, k upozorneniu na seba pomôže svojské prevedenie alebo aj imidž formou online prezentácie, ktorú dokáže umelec preniesť aj na koncerty. Promotéri chcú mať istotu, že živé vystúpenie bude atraktívne pre ľudí.
Momentálne je asi najžiarivejšou hviezdou Gergazu Jimmy Pé. Bol rozsah jeho úspechu, ktorý sa mu podaril dosiahnuť, pre vás prekvapením?
Ani nie. Je to chalan, ktorý na sebe fakt maká a hudbe venuje veľmi veľa času. Odkedy ho poznám, o ničom inom nehovorí, len o tom, že sa chce niekam dostať. Robil na tom a zlepšoval sa. Je počuť ten obrovský rozdiel od prvého EP, ktoré vydal na Gergaze, na ktoré momentálne asi nie je veľmi pyšný. Nečudujem sa, že je na dobrej ceste.
Kompilácia za všetky peniaze
K vášmu výročiu ste pripravili špeciálny album 2xLP platňu s názvom Gergaz 2008 - 2018 (the Locals) a hovoríte, že je to istým spôsobom best of, ale sú to skladby, ktoré nevyšli na vinyle. Ako vznikal výber?
Je to kompilácia. Rozhodol som sa, že by som chcel vytiahnuť lokálne projekty - československé. Lebo som mal pocit, že je tam dosť materiálu, ktorý by si zaslúžil vydanie na platni. Sú to skladby, ktoré majú ľudia radi a ktoré hrávali v rádiu. Každá strana dvoch platní by mala reflektovať isté obdobie. Prvá strana je nostalgická. Sú tam pomalšie veci na počúvanie. Druhá je tanečnejšia, na tretej sú skôr kapely. Chcel som, aby to trošku dávalo zmysel. Sú to také prierezy.
Šestnásť skladieb na vinyle mi nahovára, že v prípade tohto albumu ste si asi nedávali žiadne ekonomické bariéry, lebo to je pomerne nákladná záležitosť.
Minuli sme na to všetky peniaze, čo sme mali na účte. Peniaze, ktoré nám zostanú, len otáčame do ďalšej hudby. Takže niektoré projekty vyrobia peniaze a niektoré nie, vyrovnáva sa to. Na poslednú chvíľu sme si uvedomili, že máme desať rokov, tak som začal uvažovať o takejto veci. Dobré bolo, že sme si všimli, že SOZA dáva nejaké granty. Bolo to niečo, čo sme dovtedy nerobili. Granty sme nežiadali. Sme občianske združenie a nevedeli sme, aké výhody z toho môžu plynúť. Takže časť z toho, čo sme do albumu dali, sme dostali od SOZA naspäť, čo je dobré, lebo máme nejaké peniaze na ďalší titul.
Ako hľadí Gergaz do budúcna?
Ako som hovoril, žijeme zo dňa na deň (smiech). Čakáme na nahrávky, kým ich hudobníci dokončia a potom budeme plánovať. Dovtedy budeme šetriť peniaze. Dosť dlhú dobu som to robil len ja sám a už som to nestíhal. Teraz sa koncentrujeme na reštart. Pribrali sme do tímu dvoch ľudí, ktorí to tiež robia zadarmo. Chceme zlepšiť služby pre kapely a vymyslieť nejaký plán, aby sme mohli čo najlepšie fungovať. Primárne čakáme na dva kľúčové albumy, ktoré by sme chceli tento rok vydať.
Stala sa hudba pre vás istým spôsobom profesionálnou záležitosťou? Dokáže vám ešte stále robiť radosť?
Našťastie sa nikdy profesionálnou záležitosťou nestala. Osobne mi radosť určite robí. Stále sa teším na nové nahrávky. Z pohľadu vydavateľa by som rád dal nejakú pozitívnejšiu odpoveď, ale tu je to komplikovanejšie. Niektorí umelci nás vidia ako úspešné vydavateľstvo. Majú predstavu, že nám pošlú hudbu a my im pošleme 10-tisíc eur. Tie očakávania sú niekedy prestrelené pre niekoho, ako sme my. Z tohto pohľadu ma práca s hudbou toľko neteší. Väčšina ľudí netuší, že musím prísť z práce domov, nájsť si čas, aby som si to vôbec vypočul a potom napísal, čo si o tom myslím a ak by sa nám to páčilo, čo s tým môžeme spraviť. Odkedy bol Jimmy na turné v Amerike, tak nám od producentov chodia emaily s otázkou, čo môžeme spraviť preto, aby sa dostali do Ameriky. Ten Jimmy sa tam ale dostal ozaj jeho vlastnou zásluhou, nie primárne našou. Očakávania od nás sú niekedy naozaj mimo dimenzie.
Mať vydavateľstvo vo voľnom čase asi nie je úplne jednoduchá vec.
Robíme to sami a vôbec by som sa nenazval profesionálom po tejto stránke. Vieme, ako to je a snažíme sa to dať najavo. Určite nečakajte, že spolupracujeme s nejakou agentúrou a potom vás budú hrať v takom alebo onakom rádiu a budú o vás články. To vôbec nie. Spravíme pre to maximum. Pošleme to na naše kontakty, ale aj tak je záverečný výsledok na konkrétnej redakcii webu alebo dramaturgovi rádia. Nie všetko, čo sa páči nám, sa páči celému svetu.
Kompiláciu Gergaz 2008 - 2018 (The Locals) môžete počúvať a podporiť kúpou na Bandcampe.
Autorka: Marína Valentovičová
Foto: Silvia Siba
