Speváčka Kristina Tran, ktorá pred desiatimi rokmi rozvírila hladiny slovenskej hudobnej scény pod pseudonymom Layla, je v našich končinách rozhodne zaujímavým umeleckým spestrením. Okrem muziky je jej veľkou vášňou i móda, ktorú dokáže originálne a zaujímavo prepojiť aj s vlastnou hudobnou tvorbou.
Exoticky vyzerajúca Kristina Tran miluje gumené cukríky a nikdy si ich nezabudne pribaliť do kabelky, najmä, ak ju čaká koncert. Obdivuje speváčku Miley Cyrus a pri počúvaní skladby Midnight Sky ju vždy zamrzí, že nemá podobný, rockový hlas.
Viac než s hudobnými žánrami ale plánuje experimentovať s hrou na unikátne nástroje. Hoci sa cíti najistejšie v R&B, hip-hope a pope, k jej najtajnejším snom patrí koncertovanie v sprievode orchestra. Fanúšikom hudby odporúča nepoľaviť a vyhľadávať nové tváre, veď vďaka technologickým možnostiam je škoda zúžiť svoj okruh iba na dobre známe mená.
V rozhovore sa dozviete napríklad aj to:
• prečo sa rozhodla prestať používať pseudonym Layla,
• ako ovplyvnilo jej život vedomie, že chce zostať vždy a za každých okolností úprimná,
• či je náročnejšie vytvoriť módnu kolekciu alebo EP,
• od akého momentu sa považuje za podstatne introvertnejšiu povahu,
• čo si myslí o sociálnych sieťach a prečo sú jej najsilnejším komunikačným nástrojom,
• bez ktorých ľudí si svoje fungovanie v hudobnej sfére nedokáže predstaviť,
• či aké momenty ju v rámci kariérneho napredovania vyformovali najviac.
V článkoch, ktoré už o tebe vyšli, mávaš obvykle pred menom prívlastky ako krásna, hriešna, sexi či príťažlivá... Nevyrušuje ťa to? Ako keby mal tvoj fyzický opis za cieľ zdvihnúť čítanosť.
Určite by som bola radšej, keby sa viac hodnotila moja tvorba. Hoci za také slová ďakujem a vnímam ich ako kompliment, v prvom rade sa chcem prezentovať hudbou. Na druhej strane vidieť, čo je pre niektorých ľudí dôležité a článok si otvoria najmä preto, aby zistili, ako tá údajne krásna speváčka vyzerá. Čo dodať? Stále sa učíme a ako spoločenstvo ľudí dozrievame. Ak sa raz bude písať viac k veci aj v titulkoch, nebudem proti.
Ty si veľká milovníčka tetovaní, všimla som si, že mnohé z tvojich motívov sú práve ženy. Prečo?
Manifestujem nimi ženstvo. (úsmev) No primárne si nechávam vytetovať obrázky, ktoré sa mi páčia, ako napríklad túto ázijskú ženu na ruke. Ale nechala som si vytetovať aj názov môjho prvého albumu LST, ktorý pre mňa veľa znamená. Mnohé z mojich motívov nemajú hlbšiu podstatu, len sa mi skrátka páčia.
Na Instagrame ma zaujal i jeden z tvojich príspevkov, kde píšeš, aby ľudia boli trpezliví, pretože možno je to všetko iba o tom, že na isté veci ich v živote ešte nedozrel správny čas. Ako je to v tvojom prípade? Cítiš, že je pred tebou niečo krásne, ale musíš byť trpezlivá?
Úprimne, na trpezlivosti neustále pracujem. Moje každodenné zážitky, skúsenosti či veci, na ktoré čakám, ma rokmi neprestajne utvrdzujú v tom, že človek na isté veci musí skutočne dozrieť. Konkrétne na mojom príklade to výborne potvrdzuje moja hudobná kariéra. Na to, čo chcem ľuďom odovzdať prostredníctvom hudby, som prišla až postupne. A to tým, že žijem svoj život, vyvíjam sa a posúvam. Opakovane som sa uistila v tom, že oveľa dôležitejší je pre mňa odkaz skladby než napísať rýchlo-kvasný, i keď pre poslucháčov tou svojou jednoduchosťou možno pútavejší text. A to práve aj na úkor popularity, hranosti v rádiách, pracovných príležitostí a podobne.
Texty si píšeš sama, keď sa do nich poslucháč započúva, ozaj sú hĺbavé, so silným odkazom. Je téma, ktorú by si rada spracovala, no vzhľadom na náladu v spoločnosti máš strach, že by mohla vypáliť úplne zle?
Hm, kým začnem písať skladbu, nikdy ma nezabrzdí myšlienka, čo na to povedia iní. Veď sto ľudí, sto chutí. Niekedy, už v procese písania textu, sa nad tým ale zamyslím a snažím sa "pribrzdiť", pokiaľ je to už príliš. Predstavím si totiž konzumenta hudby, ktorý chce vypnúť, mať radosť a snažím sa, aby aj vážnejšiu myšlienku prijal s ľahkosťou a zbytočne som ho nezaťažovala.
Ale napríklad teraz pracujeme tiež na novej skladbe, ktorá je taká hip-hopová, klubovejšia. Podarilo sa nám vymyslieť odľahčený refrén a rada by som pokračovala v tomto móde aj pri zbytku piesne, no opäť ma to odvialo vážnejším smerom, než bolo plánované. (smiech) Som zvedavá, ako sa s tým popasujem. Píšem hlavne o tom, čo chcem, čo prežívam. Žiadne limity si nedávam. Sú ešte témy, ktoré sa vo mne skrývajú a zatiaľ ostali nevypovedané. No tu sa vrátim k jednej z tvojich prvých otázok – možno práve na tento typ piesní nedozrel správny čas.
Tú povestnú trinástu komnatu si ale nechávaš pre seba?
Myslím si, že mám ešte nejaké komnaty a potrebujem si sama v sebe spracovať isté témy, aby som ich vedela uchopiť a opísať v skladbe. Všetko, čo sa ma silne, ba až bytostne dotýka, respektíve je vo mne nedoriešené, musím ako prvé spracovať vnútorne. V opačnom prípade, ak by sa naše médiá chytili idey piesne, ktorú nemám v sebe vyriešenú, nemusela by som to ustáť. Neviem, či mi rozumieš.
Áno, samozrejme. Vo svojich piesňach vysielaš i ekologické odkazy, k tvojej módnej tvorbe sa ešte dostaneme, s Tinou ste zas nahrali pesničku 10 sekúnd o faloši na sociálnych sieťach. Je dnes umením vedieť ich správne využiť?
Je umenie vedieť, ako fungujú jednotlivé algoritmy. (smiech) Toto teraz veľa riešime aj s ostatnými umelcami. Pre nás, ktorí nie sme súčasťou vydavateľstva, sociálne siete sú, a dlho budú, najdôležitejším komunikačným nástrojom. Musíme "bojovať" o každého fanúšika, veď už ani facebookové príspevky sa neukazujú všetkým. Keď nedostávame priestor v médiách, plus zacieľovanie príspevkov sa stáva doslova vedou, je to veľmi veľmi náročné. Ja vnímam sociálne siete odjakživa ako dvojsečnú zbraň.
Premýšľaš nad príspevkami, ktoré uverejňuješ?
Aj v tomto smere u mňa víťazí spontánnosť. Nemám pripravený týždenný plán uverejňovania príspevkov. Možno vyskúšam aj túto taktiku, no zatiaľ komunikujem maximálne spontánne, prevažne k aktuálnym veciam. Už pred časom som sa rozhodla, že budem za každých okolností autentická a úprimná. Chcem žiť v pravde, pretože je to oveľa jednoduchšie.
Vravíš, že nepatríš pod žiadne hudobné vydavateľstvo. Kto všetko tvorí tím tvojich najbližších spolupracovníkov?
Je to moja manažérka Andrejka Turčina, ktorá má na starosť i PR, ďalej môj producent Matej "LilMaxx" Mikloš, videoprodukciu mi zastrešuje Peter "Peso" Dráb, ideme spolupracovať už na štvrtom videoklipe. Nemôžem zabudnúť ani na svojho partnera, ktorý síce nie je z brandže, no pomáha mi so všetkým a je ten najviac aktívny poslucháč.
Je výhodou byť na Slovensku exotickou speváčkou?
Už to nie je taká rarita, no je pravda, že zo začiatku, najmä v projekte Layla pred desiatimi rokmi, som to ako výhodu vnímala. Beriem to tak, že na prvý pohľad vidieť môj genetický mix, no ako som hovorila, nechcem sa prezentovať výzorom.
Čo vznikne spojením dvoch exotických speváčok? Konkrétne Tiny a teba?
Po osemnástich rokoch kamarátstva aj skladba 10 sekúnd, ktorú vnímam ako veľké zadosťučinenie a eufóriu, že sa nám to napriek Tininej zaneprázdnenosti konečne podarilo. O to viac verím, že budeme mať príležitosť zaspievať si ju spolu na jednom pódiu.
Aké leto ťa čaká?
Pracujeme na nových pesničkách, takže pravdepodobne tvorivé. Postupne sa dohadujú i viaceré vystúpenia, z čoho sa nesmierne teším. A dúfam, že sa s fanúšikmi uvidíme aspoň na jednom festivale. Milujem intimitu unplugged koncertov, no na druhej strane šou s celou kapelou si zaslúži i väčšie pódium.
Akú skupinu či interpreta si plánuješ pozrieť ty?
V júni sa najviac teším do Prahy na Aliciu Keys. Koncert sa prekladal kvôli pandémii tri roky. K sviatku som dostala od priateľa lístok Meet & Greet, čo znamená, že s Aliciou sa aj stretneme. Neskutočne sa teším. Tá ľudskosť, ktorú vyžaruje, je neskutočná.
Vráťme sa ešte na koniec apríla, keď si krstila svoje EP Flow. Mnoho ľudí zrejme netuší, že na náladu či hlavnú myšlienku skladieb si poukázala módnymi kúskami vlastnej módnej značky Soay. Jednotlivé kúsky predvádzali známe tváre.
Skôr ako prezentovať známe tváre bolo zámerom krstu spojiť umelcov a vyslať signál, aké dôležité je vzájomne sa spájať, inšpirovať, organizovať spoločné jamming sessions, tráviť spolu čas i fyzicky. Netýka sa to iba mojich priateľov a mňa, ale ľudí vo všeobecnosti.
Čo je ťažšie? Nahrať EP alebo ušiť módnu kolekciu?
Časovo náročnejšie bolo vydanie EP-čka, na kreativitu zas vlastná kolekcia. V tomto smere sa naďalej považujem za začiatočníčku. Bolo to prvýkrát, čo som pripravovala takúto kolekciu a pristupovala som k celému procesu veľmi zodpovedne.
Máš popri hudbe a móde čas aj na iné pracovné aktivity?
V rámci práce a živobytia sa sústredím primárne na tieto dve činnosti, zaberajú mi takmer všetok čas. Priznávam, že v čase pandémie to bolo naozaj ťažké, ešte gastro a mám zastrešené všetky sféry, ktoré utrpeli azda najviac. (úsmev) No vďaka tým nekonečným lockdownom som dostala veľký kreatívny impulz. Pandémia vo mne vyvolala chuť písať, tvoriť, komponovať. Tém bolo odrazu neúrekom.
Ako to všetko stíhaš?
Pracujem hlavne podľa toho, či mám konkrétne objednávky alebo pripravujem kolekciu. Pred krstom EP som bola asi mesiac zatvorená v dielni a chodila venčiť psa, čo bol môj jediný kontakt s prírodou. Tak to je, keď na niečom pracujete s absolútnou vášňou a presnou víziou, ako to má vo finále vyzerať. Mimochodom, ešte šťastie, že sme sa s partnerom presťahovali. Predtým bola naša obývačka plná vlny, ihiel, nitiek, nákresov, škoda reči. Od začiatku roka sme konečne v novom, mám vlastný priestor a tým pádom sme všetci spokojnejší. (úsmev)
V rámci hudobnej tvorby yostaneš aj naďalej verná slovenčine?
Jednoznačne. Slovenčina je moja zbraň. Viem, že mnohým umelcom sa lepšie tvorí v anglickom jazyku, ale to nie je môj prípad. Jednak moja úroveň angličtiny nie je postačujúca na písanie textov, a mne sa po slovensky spieva a píše skvele.
Máš aj vietnamské korene. Ovplyvňujú tvoje umelecké cítenie?
Nie. Môj otec pochádza z Vietnamu, ale ja som vyrastala na Slovensku. Hoci som Vietnam v minulosti navštívila, vnímam ho skôr ako krásnu krajinu, bohatú na zážitky, kde žije i časť mojej rodiny. Avšak, nepozerám sa na Vietnam optikou hudobných plánov a ambícií. Sústredím sa na slovenské publikum a viem, koľko práce to obnáša.
Aj všetkým začínajúcim umelcom radím, aby sa nevzdávali, mali jasnú predstavu o tom, kde chcú svoju hudbu dostať a nepoľavili. Dôležité je ujasniť si, či chcete mať hudbu ako hobby alebo sa ňou živiť. V tom druhom prípade na sebe neprestávajte makať. Ten pomyselný kúsok šťastia je rovnako dôležitý, no o nič viac než pracovať na sebe aj za cenu rôznych, nielen spoločenských obiet.
Hoci spievaš roky, navštevuješ hodiny spevu. Je to pri tak skúsenej speváčke vôbec potrebné?
Našla som úžasného učiteľa spevu, ktorý mi ukázal úplne nové méty. Je dokonalý v tom, ako mi dokáže vysvetliť pocit. Vďaka nemu som objavila doterajšie zlozvyky pri spievaní a naučil ma dodržiavať hlasovú hygienu. Pre mňa je dôležité spievať pod jeho dohľadom, dáva mi to veľa. V neposlednom rade je dôležitá i fyzická kondícia, vedieť udýchať náročnejšie skladby.
Ako ťa zmenili uplynulé roky? Bola pre teba zmena umeleckého mena správnym ťahom?
Urobiť hrubú čiaru za Layolou bol veľký krok. Začala som od začiatku, veď Kristinu Tran nepoznal nik. Dodnes to považujem za môj najväčší míľnik, pretože prezentujem to, čo reálne žijem. Idem sama za seba, pod svojím civilným menom, nechcela som viac žiť produktový život.
Určite by som rada vypichla moje nové EP Flow. Ide o súhrn skladieb, kde som sa ukázala v rôznych hlasových polohách. Som vďačná za možnosť prezentovať sa a priestor, ktorý mi umožňuje oslovovať nových ľudí. Často spomínam na Tonyho Moisésa, ktorý mi v začiatkoch veril najviac, nikdy mu to nezabudnem. Tiež som postrehla, že od pandémie som oveľa introvertnejšia. Ale kto vie, možno to súvisí aj s vekom. (úsmev)
Vypočujte si EP Flow na Deezeri:
Autorka: Danka Šoporová
