Raper Pavol Remiaš alias Lyrik H (Modré hory, J.S.S.) prichádza krátko po vydaní debutového sólového albumu s ďalším zaujímavým počinom. Je ním EP Sladkých 16, na ktorom spolupracoval s mladým, iba 16-ročným beatmakerom Hugom Hauskrechtom.
Rozhovor s dvojicou hlavných protagonistov nahrávky pre Hudba.sk pripravila Dagmar Lauková Petrášová.
Zdroj: Zuzana Čaprnková(Lyrik) V krátkej dobe po vydaní tvojho sólového albumu (Ja, 2019) prichádzaš s ďalšou novinkou. Tentokrát je to spolupráca s mladým beatmakerom Hugom Hauskrechtom. O aký projekt ide?
Ide o štyri treky, kde ja dávam vždy 16 barov o časoch, kedy som mal sám 16 rokov (vlastne aj 17, 18 a 19). Je to medzigeneračná spolupráca, ktorá ukazuje, že v hudbe vlastne na veku nezáleží a ide o to, či to funguje a šlape alebo nie. EP je na Youtube a bude aj na Spotify a iných platformách.
(Hugo) Odkedy aktívne robíš hudbu? Bola to tvoja prvá spolupráca?
Aktívne robím hudbu už asi dva roky a spoluprác som už zopár mal, ale iba takých s kamošmi zo školy a podobne.
(Lyrik) Ako si objavil Hugovu tvorbu? Čím ťa zaujal?
Poslal mi ju Juraj Uvíra, môj kámoš a Hugov nevlastný otec s tým, že: "Počuj, Hugo robí fakt vymakané beaty, nechceš mu nejako pomôcť? On je do tej hudby strašne zažratý." A ja že och, ukáž to, reku že čo to zas bude, pričom som mal na pamäti, že dnes každý fotí, robí beaty, rapuje. Ale keď som si vypočul Hugovu tvorbu, tak som zistil, že Hugo je fakt talentovaný a že vďaka svojmu talentu nepotrebuje za každú cenu detailne odkukávať trendy. Z neskorších rozhovorov s ním som zistil, že sme na podobnej vlne ohľadom motivácie k tvorbe a celkovo vo vzťahu k hudbe. Z pestrej ponuky som si našiel beat, čo sa mi najviac páčil a z neho je teraz trek Sladkých 16 a potom ešte ďalšie tri beaty, ktoré sa mi najviac páčili a sú z nich ďalšie skladby na EP.
(Hugo) Čo hovoríš na Lyrikove texty? Nachádzaš v nich podobnosť s tým ako žiješ ty?
Lyrikove texty sa mi moc páčia, ale podobnosť v nich až tak nenachádzam, pretože len niekedy si dokážem nájsť pesničku, ktorá mi hrá presne s radosťou, smútkom alebo kopou ďalších emócií.
(Lyrik) V textoch o sebe hovoríš ako o hippie a beatnikovi. Ako si sa dostal k rapu?
Raz som si v siedmej triede krátil hodinu slovenčiny tým, že som rytmicky a rýmovo presný preklad besnej básne od Sándora Petőfiho Obeste kráľov! rapoval do tohto treku, ale v duchu, však bola hodina. Od nejakého siedmeho ročníka mi už v hlave neustále hral nejaký beat a nejaké rýmy. Na strednej som bol aj hipík, nosil vyťahaný sveter a jelenicovú bundu a objavil beatnikov, teda protohipíkov, pankáčov, filozofov a inťošov v jednom. Dokonalé. Bol som platonicky buchnutý do mladej Diane Di Prima.
(Hugo) Ako vznikajú tvoje beaty? Skús mi priblížiť, ako tvoríš.
Moja hudobná tvorba podľa mňa nevzniká nijako špeciálne, ale rád si niekedy samplujem svoj klavír alebo kamarátov a v podstate si tak trochu samplujem svoje detstvo, ktoré zatiaľ prežívam. No, ako, ide to celkom ťažko, pretože mám veľa kamarátov, ktorí stále niečo chcú a ja im to nemám za zlé, ale je toho na mňa niekedy veľa a chcel by som mať radšej pokoj a iba si robiť hudbu doma alebo samplovať hocičo, čo mi napadne, napríklad hrnce alebo skejt.
(Lyrik) Čím prispel Roland Kánik ku konečnej podobe EP-čka?
Dohodli sme sa, že Hugo absolvuje pri tvorbe tohto EP vlastne taký workshop u Rolanda Kánika v jeho svätyni zvanej Sonic Cat Studio, aby videl, ako sa profi robí so zvukom pri finalizácii mixu. Roland s Hugom v rámci mixu riešil každé cinknutie, pípnutie, sampel, clap a bum aj basový tón jeho beatov. Hugo bol tiež prítomný pri nahrávaní rapov, vokálov, refrénov, bola to súčasť nášho workshopu. Bolo dôležité, aby mladý beatmaker videl ako funguje vzťah vokál a beat a podobne. Hugo vyzeral, že to bolo pre neho prínosné a zdalo sa, že ho to baví.
(Obaja) Atmosferické fotky k albumu nafotila Zuzana Čaprnková. Ako fotenie prebiehalo?
Hugo: Fotenie prebiehalo celkom dobre. Bol som prekvapený, keď som zistil, že sa fotilo celkom dlho, pretože som nepociťoval žiadnu únavu a mal som pocit, že mohla ubehnúť možno tak hodina, a pritom to bolo celkom dlho.
Lyrik: Zuzka Čaprnková je študovaná fotografka, a tak to zobrala z gruntu a poriadne nás pofotila, kde sa dalo a jej nápad so Škodou Felíciou na cover je super. Totiž, v tomto prípade je to retro zmysluplné, keďže sa na EP vraciam do druhej polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia.
(Hugo) Ako zarezonovalo EP-čko u tvojich rovesníkov?
Heh, toto je celkom zaujímavá otázka, pretože väčšina mojich rovesníkov si ide buď elektroniku alebo moderný trap, kde sa nonstop opakuje ten istý loop melódie a hrá prebasovaný sínus, ale aj napriek tomu sa aj v mojej generácii nájde niekto, komu sa EP páči.
(Lyrik) Čo formovalo v období dospievania tvoj hudobný vkus? Bola pre teba hudba (aj) určitou terapiou?
Rebélia, láska k slobode, všetko, čo bolo opozitom tuc tuc diskoték, radosť z pestrej a otvorenej hip-hopovej a street kultúry, radosť zo všetkého, čo sa chechtalo do ksichtu malomeštiackej zaprdenosti, všetko, čo sa vyhraňovalo voči rasizmu a tupote. Začínal som s death a thrash metalom Death, Megadeath, Testament, Assassin hardcorom MOD a SOD. Tiež som vždy mal rád hypnotickosť hudby, či už to bol Zion Train, Asian Dub Foundation, Herbaliser, Kruder & Dorfmeister. Ale nepohrdli sme ani Madness, čo hrajú ska, alebo Chumbawamba rockom, riadnym rapom typu Gang Starr. Kopec punku bolo, dub bol, reggae bolo. Ale to ide naprieč generáciami, poznám viacero mladých ľudí s veľmi podobným vkusom, akurát tie mená kapiel sa trochu menia.
Čo z tejto doby ťa zasiahlo natoľko, že z toho čerpáš doteraz?
Všetko. Sem tam realita vytvorí také podmienky, ktoré mi umožnia hlbšie kontemplovať niektoré bloky z môjho života a je to dosť živé, somatické a pocitové. Akási intenzívna rekapitulácia. Ale nejde o nekonečné a márne analyzovanie, ani máchanie sa v nostalgii a boliestkach. Je to seriózna prax poznávania (sa). Aj ono obdobie sa teda dá uvidieť relatívne čisto, ako film, a dá sa to použiť ako substrát pri tvorbe ako takej, a samozrejme som to použil aj pri tvorbe tohto konkrétneho EP.
Čo by si odkázal svojmu 16-ročnému Ja?
Maj viac rešpektu a vďaky k ľuďom, ktorí ti pomáhajú a majú ťa radi. Buď láskavejší a súcitnejší k tým dievčatám. Nepokakaj sa zo seba zase a neber sa tak vážne. Neboj sa, všetko je zavŕšené. A kámo, toto mi neuveríš, raz budeš robiť tú hudbu skoro ako profík a bude to znieť profi.
(Hugo) Akým by si nechcel byť po štyridsiatke?
No... určite by som nechcel skončiť ako alkoholik alebo na drogách, ale myslím si, že mi to ani nehrozí.
(Obaja) Akú hudbu počúvate, aké filmy pozeráte a aké knihy čítate?
Hugo: Hudbu počúvam podľa nálady, počúval som veľa elektroniky ako je napr. Getter, Dr. Ozi a rôzni iní autori komerčnej elektroniky, ale akurát si idem celkom Prezidenta Lourajdera, Jojiho a mnoho ďalších. Dnes je vo svete toľko dobrej a zlej hudby, že v podstate môže človek počúvať hocičo od ľudoviek až po zvrátený trap zmiešaný s dubstepom, v ktorom poriadne už nie je ani rozumieť slovám, ktoré vychádzajú z úst autora.
Najradšej pozerám asi sci-fi filmy a horory, ktoré nie sú stupídne, ale majú dobrý nápad a myšlienku. V podstate by sa skôr dalo povedať, že pozerám filmy, ktoré mi niekto odporučí. Knihy moc nečítam, aj keď by som hrozne chcel, ale nikdy sa do toho poriadne nedokážem dostať, pretože sa venujem iným veciam, ako je napríklad hudba, ktorej dám vždy väčšiu prednosť pred čítaním knihy.
Lyrik: Ja by so tiež hrozne chcel čítať knihy, ale pri dvoch malých synkoch, ktorým sa chceme doma venovať čo najviac, kým sú malí, nie je moc čas. Ale čítal som nedávno úchvatnú sci-fi trilógiu od Liou Cch'-sina, ktorú mi odporučil Bene. Začal som Julesa Verneho a jeho Dobrodružstvá kapitána Hatterasa, čo mi samému príde čudné, ale nebránim sa tomu, život je tajomný. Počúvam úplne všetku hudbu, čo sa týka štýlov, teraz trošku viac preskúmavam techno a zaujal ma mix od Eva Porating.
Snažím sa kukať seriál El Chapo, no aj naživo sa nám tu odohráva jeden šialený slovenský sedlácky thriller. Keby ho sfilmovali, mohol by sa volať El Brucho. Krútia sa v ňom jak hadi všetci tí tragédi a kriminálnici, čo uniesli tento štát. Vidíš skorumpovaných politikov, policajtov, sudcov, prokurátorov, ktorým šliapu na päty tí poctiví politici, policajti, sudcovia, prokurátori a ty im držíš samozrejme palce. A tak na to kukám rozrušený, jak sa to zloduchom rúca a jak postupne strácajú posledné zábrany a snažím sa byť tým príčetným občanom a robiť, čo sa dá, aby sme žili v spravodlivej krajine a nie v krajine zombií.
Na čom momentálne pracujete a aké máte plány?
Hugo: Momentálne pracujem na vlastnej tvorbe a v podstate iba čakám, ako sa to všetko rozvinie ďalej, kam sa dostanem a kde zakotvím.
Lyrik: Modré hory majú najlepšieho managerisa Beneho, a tak nám stále posiela termíny na koncerty. Budeme viac hrať s Mišom Šelepom a Ežom Ambrozaiom akustické sety, na čo sa nesmierne teším. Čakám na štvorveršie od Beneho na rozrobený trek, ale on ho raz pošle, to viem. Čakám, až dorazí z lisovne môj sólo album Ja produkovaný Danom Handraburom v podobe vinylu. A vyzerá to v jeseni a zime aj na nejaké moje sólo koncerty, kde by som chcel hrať prierez tvorbou s dôrazom na najnovšie releasy a tiež by som rád pribral Rolanda Kánika, ať to prostě hrajé (pre booking pokojne píšte na lemurh@gmail.com). Zatiaľ je potvrdený Lyrik sólo koncík plus Roland Kánik 25 septembra v Karloveskej knižnici v Bratislave a v Žiline na Stanici 29. novembra, v riešení je aj trenčiansky Klub Lúč a verím, že sa dohodneme aj s ďalšími našimi obľúbenými spotmi.
Autorka: Dagmar Lauková Petrášová
Foto: Zuzana Čaprnková
