Katka Koščová - meno, ktoré by málokto nepoznal. S víťazkou prvej série show Slovensko hľadá SuperStar (2005) vám prinášame rozhovor nielen o tom, čím jej kariéra začala, ale i o jej ďalšom smerovaní a o tom, aká naozaj je.
Myslím, že počas Superstar som sa snažila prezentovať taká, aká som a teší ma, že takto nás chcel podať aj Peťo Nunez, náš režisér. Teda sme sa na nič nemuseli hrať a v podstate sa ťažilo z nášho naturelu. A čo sa týka mojich výkonov, tak je to asi pol na pol. S niektorými som bola veľmi spokojná a za niektoré by som sa zakopala pod zem. Napríklad som sa veľmi tešila zo swingového kola a takmer som sa prepadla vo finále, keď som začala spievať Alanis Morissette v inej tónine, to bol myslím celkom kvalitný prúser.
Si ešte často oslovovaná alebo lepšie povedané škatuľkovaná ako "tá, ktorá vyhrala SuperStar 1"?
Bohužiaľ áno. Nechcem, aby to vyznelo nevďačne, ale v tomto štádiu a pri tom, čo robím a čo chcem ponúknuť, je to pre mňa trochu problém. Ľudia očakávajú od Superstar masový záujem, masovú predajnosť a masovú hranosť v rádiách. Ja som celý čas hovorila, že chcem robiť menšinové žánre, a tak som vnímaná ako sklamanie. Pritom si dovolím tvrdiť, že drvivá väčšina ľudí, ktorí ma takto vnímajú, absolútne netušia, aký je napríklad môj druhý album, aké robíme koncerty, nekliknú si na moju stránku, aby videli, že stále hrávame. Pre nich sú smerodajné médiá, ktoré ohlasujú, že som kamsi zmizla len preto, lebo som sa odsťahovala z Bratislavy, nechodím na tamojšie party, neriešim svoje partnerské ani rodinné veci na verejnosti... Bola by som rada, keby ma ľudia začali vnímať ako speváčku. Možno by v tomto prípade dokázali akceptovať, že som si vybrala vlastnú cestu, akou sa chcem prezentovať a akou tvorím hudbu.
Keby si mala tú možnosť zopakovať si túto skúsenosť, išla by si do toho znova alebo sa radšej oblúkom vyhla všetkému, čo s tým súvisí?
Paradoxne si myslím, že by som to skúsila. V každom prípade je to výborná forma, ako sa zviditeľniť, len by tam mal ísť človek s jasnou predstavou toho, čo chce robiť potom. Ja som dovtedy piesne neskladala a keď som zrazu mala za dva mesiace vydať album, nevedela som, čo s tým.
S kým zo spomínanej "jedničky" alebo aj z novších dielov tejto súťaže udržuješ kontakty?
V kontakte som stále s Mirom a Zdenkou, no a s Adelou a Pycom.
Zatiaľ si vydala 2 albumy (Naboso a Ešte sa nepoznáme) – kedy plánuješ prísť na trh s novým albumom?
Práve sme v tvorivej fáze. Pripravujeme nový album, takže sme s kapelou často zatvorení v skúšobni, kde pracujeme na nových pesničkách. Zatiaľ to vyzerá na zmes štýlov ako je jazz, latino, folk, snáď šanzón... A radi by sme pokračovali v tomto duchu. Povedali sme si, že ideme bez kompromisov robiť to, čo sa nám páči a čo nás baví. Ak všetko pôjde dobre, tak by sme chceli album vydať pred Vianocami 2008. A pripravujeme aj zopár zaujímavých prekvapení, ale zatiaľ si ich nechám pre seba, aby sa mali poslucháči na čo tešiť.
V poslednej dobe začínaš, či úspešne pokračuješ v profilovaní sa na jazzovú speváčku. Ako ti to zatiaľ ide a s akými ohlasmi sa stretávaš? Plánuješ spoluprácu s takými zvučnými menami slovenského jazzu, ako napríklad Peter Lipa či Luciou Lužinská?
Zatiaľ sa stretávam len s kladnými reakciami, ale ešte sa mám čo učiť, takže sa do žiadnych spoluprác veľmi nehrniem. Všetko má svoj čas. Ja som nesmierne vďačná, že sa mi darí občas si zahrať so skvelým AMC Triom z Prešova, alebo s Milom Suchomelom, či Ľubošom Šrámkom, že som mohla vystúpiť na koncerte, kde hral aj Dan Bárta, či na akcii, kam ma zavolal Peter Lipa a pod.
Ako ti idú tvoje pokusy s hrou na gitaru? Plánuješ sa "pustiť" aj do iného hudobného nástroja?
Keď ja som strašný leňoch :-). Na gitaru momentálne vôbec nehrávam. Teraz väčšinou sedím s diktafónom a zošitom. Nahrávam si melodické linky, ktoré mi napadnú a píšem texty nových skladieb. Chalani z kapely ma nahovárajú na nejaké perkusie, no ja sa bojím, že ma to bude pri speve príliš rozptyľovať.
Kde najbližšie povedú tvoje koncertné kroky a kde si ťa budú môcť fanúšikovia vypočuť?
V najbližších mesiacoch chystáme koncerty v Prešove, v Skalici, v Trebišove pôjdeme aj do Čiech, máme naplánované už niektoré letné festivaly. Všetky aktuálne vystúpenia a novinky si môžu ľudia prečítať na mojej www stránke (www.katkakosc.sk).
Tvrdíš o sebe, že si lenivá, ako sa snažíš proti tomu bojovať?
Vsugerujem si predstavu, že to, čo nechcem urobiť, ma baví, a keď to nepomôže, tak ma k tomu dokope môj priateľ.
Máš nejaké domáce zviera? Ak áno, prečo si si vybrala práve tento konkrétny druh?
Máme doma mačku Agátu. Kamarátka ju našla v dosť biednom stave na ulici a my sme ju s nadšením prijali. Milujem mačky. U rodičov sme mali, teda ešte stále máme, Vilmu a s frajerom máme Agátku. Pôvodne som chcela papagája, lebo sú strašne múdre. Dlhé roky sme mali andulku Piťa, ktorého sme celá rodina milovali, teraz som chcela nejakého Žaka. Vedia sa naučiť až 200 slov a žijú aj 70 rokov. Ale prišla do toho Agáta a tú by som nedala dokopy so žiadnym vtáčikom.
Čo si myslíš o ľudskej hlúposti?
Na to asi nie je jednoznačná odpoveď. Nesmierne ma totiž rozčuľuje na iných a potom si uvedomím, že ju občas tolerujem u seba. V každom prípade dokáže poriadne brzdiť a komplikovať beh vecí.
Akú knihu si naposledy čítala a aký dojem v tebe zanechala?
Momentálne mám rozčítaného Ericha Fromma a jeho Umění milovat. Bol to jeden z najvýznamnejších sociológov 20. storočia a jeho práce sa veľmi dobre čítajú. Nepíše len pre akademickú obec, ale aj pre bežných ľudí. Je zrozumiteľný a veľakrát si pri čítaní jeho kníh poviem: "Aha!".
Okrem toho som hneď, keď vyšla, zhltla posledný diel Harryho Pottera :-). A na poličke pri posteli nesmú chýbať poviedky od Woodyho Allena alebo nejaký Saroyan, či John Irving.
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Katkakosc.sk
