V radoch skupiny IMT Smile sa za celé roky pôsobenia vystriedalo množstvo členov. V súčasnosti sa situácia ustálila a svetlo sveta uzrel spontánne vydaný album 'Hlava má sedem otvorov'. Čo majú v blízkej budúcnosti na pláne? Aký je ich vzťah k Jarovi Filipovi? Chystajú niečo špeciálne pre fanúšikov?

Turné k novému albumu bolo absolvované už pred jeho vydaním, budú vás fanúšikovia vídať na koncertných pódiách aj cez leto?

Hráme na niektorých festivaloch a mestských akciách, nemáme pred sebou žiadnu šnúru a v najbližšej dobe ani nič podobného nechystáme.

Hráte radšej open-air festivaly, alebo preferujete klubovú atmosféru?

Na Slovensku sú všetky festivaly rovnaké, teraz sme po dlhých rokoch navštívili v niektorých mestách po prvýkrát aj kluby. Ono, haly a štadióny majú svoju atmosféru, no skôr preferujeme koncerty vo vnútri, keďže sa tam vyskytne o dosť menej problémov pri zlom počasí – daždi, snehu a podobných neočakávaných okolnostiach.

Nový album vyšiel len nedávno, ako vznikal?

"Hlava má sedem otvorov" vyšla naozaj spontánne – neabsolvovali sme k tomu žiadne megalomanské prípravy, proste sme si povedali, že teraz vydáme nové CD, a tak sa aj stalo. Celkovo to prekvapilo nás, vydavateľa a aj fanúšikov, ktorí ho očakávali o značne dlhšiu dobu. Podľa môjho názoru je toto CD najlepšie, aké sme vydali - je žánrovo veľmi rozmanité a dá sa označiť za čerstvý vietor. Každá platňa má svoj príbeh a inak tomu nie je ani v tomto prípade, je tam niečo z každého z nás – autorsky sme sa podieľali úplne všetci.

Preferujete na koncertoch hrať piesne z nového albumu, alebo vyberáte skôr staršie skladby?

Všetky koncerty hráme podľa toho, aká je atmosféra, publikum a čo by sme mu chceli dať. Playlisty sa temer vždy robia naživo počas chodu, takže sa to väčšinou skončí zaujímavými kreáciami.

Plány na nový videoklip?

Teraz nedávno sme natočili jeden, ktorý súvisí s albumom Pocta Jarovi Filipovi, druhý sa pomaly pripravuje. Isté je, že sa bude točiť behom augusta v Prahe v Barandove a okrem iného máme k dispozícií celkom slušný rozpočet, takže dúfame v čo možno najlepší výsledok.

Aký je váš vzťah k Jarovi Filipovi?

S Ivanom máme k nemu dosť podobný vzťah. Celé sa to začalo raz v noci, keď som mu napísal mail o tom, že by sme chceli uňho hrať. Okolo štvrtej ráno som dostal odpoveď a následne pozvanie do jeho relácie Kaviareň u Filipa. Neskôr nás zobral na spoločnú šnúru s Rišom Müllerom, ktorú hrali oni dvaja – my sme tam zahrali skladbu Za dedinou. Ja som ho mal rád...

Konkrétny vzťah k pesničke LSDown?

Je to jedna z Ivanových najobľúbenejších skladieb, no medzi moje favority nepatrí – či už v Jarovej, alebo Richardovej verzií. My sme nahrali takú zmiešaninu, resp. Ivanovu predstavu tejto piesne - podľa mňa je to dobré, no konkrétnejšie nech posúdia ľudia.

Máte verných fanúšikov, ktorých vidíte na každom jednom koncerte?

Mali sme jedného naozaj stáleho fanúšika, ktorý chodil všade s priateľkou – teraz už manželkou. V súčasnosti predáva všetky naše tričká, CD a predmety, takže sa stal členom nášho tímu. Okrem neho máme v Košiciach niekoľkých ľudí, ktorí stále stoja pri nás a za to sme im ohromne vďační. Fanúšikovia náš vždy vedia vyburcovať, dávajú nám energiu a v každom momente aj poriadny kus zo seba.

Čo je podľa vás improvizácia?

Improvizácia je základ inštrumentalistiky - improvizoval už Johann Sebastian Bach a z môjho pohľadu ten, kto nedokáže zvládnuť toho náročné umenie, nie je hudobníkom.

Momentálna zostava kapely sa už dlho nezmenila – myslíte si, že aktuálny stav je ten "pravý"?

Myslím, že všetci si našli svoje miesto a tým, že prinášajú aj svoje vlastné skladby, prejavujú o skupinu záujem.

Na TV Markíza v týchto dňoch beží Karavan šou z Mexika – čo Ivanovi najviac utkvelo v mysli?

Ivan rozprával množstvo zážitkov a príhod. Vo všeobecnosti hovorí, že všetci ľudia vonku sú milí – napríklad v Austrálií šli autobusom, ten zastavil, zobral babičku, posadil ju a išiel ďalej. Takto je to všade okrem Slovenska, nie je tam taká závisť – v Mexiku sa ľudia smejú rovnako ako inde, no Slováci sú veľmi smutní. Neviem, čím to je, možno mentalitou – ale je to naozaj škoda.

Chystá sa aj pokračovanie tohto dokumentu?

Ja by som skôr povedal, že nikdy. Vzhľadom na to, čo sa nám dialo na poli obchodnom a aké bolo jednanie a komunikácia s nami – dosť pochybujem, že sa nejaké ďalšie diely objavia.

V jednom nemenovanom časopise nedávno vyšiel koncert s Rišom Müllerom. Ako ho vnímaš ako osobnosť?

Bol to Richardov koncert z Lucerny a zostava sa volala Ivan Tásler Band. Spomienky na obdobie nahrávania sú pozitívne, keďže väčšinu hitov mu robil Ivan a taktiež aj drvivá časť hudby bola nahraná nami. Možno sa Richard urazí, ale nazval by som to ďalším "skoro-albumom" IMT Smile. Celkovo má niečo, čo nemá nikto iný a jeho spojenie s Ivanom bolo jedinečné.

Názor na momentálny stav slovenskej pop-scény?

Myslím, že je tu strašne málo skupín. Keď chcem robiť festival, tak je tu pár interpretov, ktorí sa môžu dokola striedať a ak sa neozvem jednému, som bombardovaný otázkami prečo som ich nezavolal. Mám množstvo nahrávok a skupín, ktoré mám rád – pod sebou máme napríklad Sama Tomečka, staráme sa o Raindown Zaša a myslím si, že z týchto ľudí niečo určite bude.

S bratom sa nezdáte byť veľmi podobní, aké máte spoločné črty?

Z toho povahového hľadiska sa tam určite niečo nájde. Ja si žijem šťastný život, Ivana každý pozná. Rozdiel je vo vkuse, pohľade na ženy a ďalších drobnostiach.

Akí ste boli ako deti?

Ako deti sme od malička boli spolu, s nikým sme sa nehrali, nemali sme kamarátov - mali sme len Maťa Migaša a niekoľkých Ivanových a mojich spolužiakov - nikto z nich ale nezostal a nebol dlhodobým priateľom. V súčasnosti sa to, myslím, vôbec nezmenilo – Ivan sedí doma a hráva si. Samozrejme chodíme do štúdia, stretávame sa s chalanmi a dokonca sme boli na spoločnej dovolenke, takže aspoň v tomto ohľade je to dobré.

Ste z Prešova – je krajší východ alebo západ?

Urazím všetkých Bratislavčanov? Ja sa rád vraciam do Prešova, i keď aj ten má svoje nevýhody, no má v sebe niečo čarovné, čo nie je v Bratislave. Momentálne bývam na Záhorí a tiež sa mi tam páči viac ako tu – Bratislava je prirýchla a zároveň to nie je Praha.

Aký najstarší človek si prišiel pre podpis?

Postaršia babička, ale koľko mala rokov to netuším. Teraz, keď sme mali šnúru, tak vpredu stála jedna pani – nevydržala tam síce celý koncert, ale s Ivanom sme dávali pozor, aby sa jej niečo nestalo. Mohla mať asi 80 rokov a bola tam evidentne so svojou dcérou a vnučkou, ktoré ju potom vedľa odniesli sadnúť – bolo to zvláštne a zároveň krásne.

Aký je typický fanúšik IMT Smile?

Pracujúci človek vo veku asi 26 rokov, skončený vysokoškolák počúvajúci CD doma alebo v aute. Keď treba hlasovať – nezahlasuje, keď treba poslať korešponďák – nepošle, keď treba ísť do masovej haly, tak si radšej kúpi lístok na sedenie do divadla.

Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Imtsmile.com

Súvisiaci interpreti: IMT Smile