Pred niekoľkými týždňami sa na domáci hudobný trh dostal debutový album obnovenej kapely Sanyland s názvom 'Trochu korenia'. Nielen o tom, prečo debut prichádza až neuveriteľných 15 rokov po založení kapely a čo bolo hlavným impulzom na jeho dokončenie, rozpráva ústredná postava projektu - Slávo "Sany" Grék.
Okrem toho, že sa nám pôvodný zámer natočiť CD prehupol medzičasom do druhého tisícročia z dôvodu môjho dočasného hudobného „sebazmrazenia“, sa už žiadne neriešiteľné problémy nevyskytli. Srdce Sanylandu mi pomohli rozpumpovať opäť moji bývalí spoluhráči, ku ktorým pribudol a veľkou mierou určil jeho nový tvar aj gitarista Andrej Hruška, ktorý sa okrem produkcie a aranžov postaral aj o samotné nahrávanie, mixáž a mastering. Spolu s ním a basgitaristom Ivanom Polákom sme vytvorili jadro, ku ktorému sa podľa možností koncertne pridávajú Ajdži Sabo, Martin Zajko a Habbiel.
Ocitli sa na albume aj nejakí ďalší hostia?
Okrem spomenutých mien sme si k nahrávaniu pozvali aj viacerých nám blízkych hostí: Shinu, Daniela Salontaya, Mariana Slávku, Sisu Michalidesovú, Máriu Čírovú, Filipa Hittricha a deti Lindu Grékovú a Maroša Olaha.
Nové CD vyšlo u Slnko Records, ako si pochvaľujete spoluprácu? Myslíte si, že takéto nezávislé vydavateľstvá majú na Slovensku svetlú budúcnosť?
Som rád, že CD 'Trochu korenia' vydávame práve u Slnko Records. Vnímam ich ako značku, ktorá chce prezentovať určitý konkrétny vkus a názor, čo je mi veľmi sympatické. Nie je ľahké v súčasnosti pretlačiť sa k citlivému poslucháčovi, ktorých, si myslím, je viac než sa zdá. Chce to len čas a výdrž. Moc Slnku fandím.
V roku 2006 ste obnovili činnosť skupiny po takmer vyše desiatich rokoch, mnohé zoskupenia by nemali odvahu začať znovu po tak dlhom čase. Bola to spontánna myšlienka, alebo ste sa ňou pohrávali dlhšie?
V podstate ja som nikdy nevnímal, že Sanyland je nenávratne preč. Ľudsky som cítil, že sme si stále blízki a chuť dať to spolu opäť dokopy a natočiť CD mi to iba potvrdila. K tomu musím znovu pripomenúť, že tým osviežujúcim vetrom, ktorý sa zjavil a zaostril náš smer bol práve Andrej (Hruška, pozn. redakcie).
Členovia Sanylandu okrem pôsobenia v tejto kapele hrávajú aj u iných muzikantov a majú rôzne projekty. Nie je ťažké zosúladiť toto všetko dokopy?
Sanyland vždy fungoval na princípe slobody. Nikomu sa nič nediktovalo a každý vložil do hrnčeka toľko, koľko cítil za potrebné. To sa nezmenilo. Hráme spolu radi, ale ak sa to nedá skĺbiť, nemám už zábrany zahrať aj sám ako pesničkár, alebo v menšej komornej zostave.
Speváčka Mária Čírová, ktorá vám pomohla naspievať pieseň ‘Modlivky‘, vyhrala súťaž Coca-Cola PopStar. Aký máte názor na podobné súťaže a ich vplyv na kariéru víťazov takýchto súťaží?
Je veľa uhlov, z ktorých sa na to dá pozerať. Pre mňa je víťazný každý spevák, ktorý spieva srdcom, a ak je ešte k tomu súčasťou kvalitnej kapely, ktorá takpovediac drží, žije a tvorí spolu, tak majú krásne zasiate.
Aj vy ste hrali na súťaži kapiel, aj keď iného rázu než je napr. Coca-Cola PopStar - na medzinárodnom festivale Záhrada. Ako na to teraz s odstupom času spomínate, dopomohlo víťazstvo na tomto festivale k nahratiu albumu?
Je príjemné zažiť, že niekoho osloví vaša hudba natoľko, že dostanete cenu. Zrovna z tak prestížneho festivalu akým je Zahrada. Spomienky sú krásne a dúfame, že sa naskytne príležitosť sa tam prezentovať aj v budúcnosti. Víťazstvo však nijako neovplyvnilo ani nedopomohlo k samotnému vzniku nášho albumu, ak nerátam to, že nás tešil a stále teší záujem novozískaných fanúšikov zo Zahrady.
Vystupujete radšej na festivaloch alebo v komornejších klubových priestoroch? Aké festivaly ste odohrali v lete?
Ak počas koncertu nastane vzájomná, príjemná atmosféra, tak je v podstate jedno či ide o veľké, alebo komorné pódium. Tento rok sme sa sústredili hlavne na dokončenie debutového CD , takže sme hrali naozaj poskromne: Zahrada 2008 v Náměšti na Hané, Folk & World Music Fest v Banskej Štiavnici a Skalické dni.
Viackrát ste hrali aj pre rádiá, ktorý live koncert v rádiu vo vás vyvoláva najkrajšie spomienky?
Teraz už naozaj vzácnou spomienkou je hranie v Nočných vtákoch u Jara Filipa v Rádiu Twist, kde sme si myslím, vzájomne zarezonovali a z ktorého máme aj live nahrávku s tromi skladbami. Hráme tam v trojke: Silvia Josifoská, Martin Zajko a ja.
V roku 1996 ste odohrali koncertné turné s Jaromírom Nohavicom nazvané Divné století, ako naň spomínate? Ako na vás reagovali ľudia z Čiech a môžete porovnať účinkovanie v Čechách a na Slovensku na tomto turné?
Spomínam, keď sme sa postavili zoči-voči vypredanej, bratislavskej sále na Pasienkoch, hneď som si predstavil ako stojím na kraji lietadla s padákom na chrbte, podo mnou je 700 metrová hĺbka šumiaceho, ľudského očakávania a ono čaká kedy skočíš a čo predvedieš. Urobili sme ten krok a našťastie padák v tvare hudby sa otvoril a dovolil nám pár minút adrenalínového letu.
Bola to vzácna skúsenosť a naozaj príjemné bolo byť v šatni s ľuďmi, ktorí majú toľko za sebou a cítiš z nich priazeň a chuť ti pomôcť. Aj keď sme plnili funkciu ľahkého predjedla, myslím, že ľudí sme naladili na príjemnú atmosféru a to či u nás alebo u susedov.
Aký je Jarek ako človek, ako na vás zapôsobil?
Netrúfam si povedať aký je Jarek človek, predsa len toľko sme si spolu v šatni neodsedeli, ale určite tam bol pocit ústretovosti, úprimnosti a veľkej profesionality.
Čo hovoríte na formáty prezentácie na webe ako Myspace alebo Bandzone? Myslíte, že kapelám pomáha? Ako vidíte budúcnosť takéhoto konceptu?
Máme svoju www.sanyland.sk, ktorá je určitým mikroskopickým náhľadom do nášho vnútra a zároveň sme sa napojili aj na Myspace, ktorý je úžasným hudobným rýchlosvetocestovateľom. Kam až sa rozvinie sa necháme prekvapiť.
--
Autor: Daniel Hevier ml.
Foto: Sanyland.sk
Súvisiaci interpreti: Sanyland
