Jíří Paška, lepšie známy ako Ecson Waldes - hudobný producent, skladateľ a grafik. Podieľal sa na albumoch veľkého množstvo kapiel, ako napríklad Skyline, Kite, Soil a v neposlednom rade aj Noisecut, v prípade ktorého sa stal krstným otcom albumu BLIIIZKO. Pri príležitosti jeho návštevy v Bratislave vám ponúkame nasledujúci rozhovor.
Vynikajúco. Celú dobu vládla príjemná atmosféra, keďže dve štúdia mám v samostatnom dome, kde bývam a v ktorom bol počas práce ubytovaný aj Noisecut. Produkovanie pre mňa nie je veľkopriemyslom - snažím sa veci udržať v osobnej rovine. S Noisecut sme sa stretli každý deň pri raňajkách, prehodili pár slov a pracovali do noci na albume. Rozhodne to bolo príjemne strávené leto.
Sám tvrdíš, že nedokážeš pracovať s albumom, ktorý ťa neosloví – čo ťa zaujalo na nich?
Spev, atmosféra, ale najmä výzva urobiť s neopracovaným materiálom niečo nového. Bol mi daný značný priestor pre kreativitu a to je to, čo mám rád. Vytvoril som si k ich CD istý vzťah, čo bolo mojim najväčším stimulom.
Čo ich predošlé albumy?
Paradoxne na nich bolo to, čo som hľadal - pôvodné BLIIIZKO sa javilo byť príliš „poslušné“ a ja som chcel niečo akčné a drzé. Už od začiatku vedeli, že by som celkový sound rád strpčil, aby sa navodila istá atmosféra jesene a ponurosti, ale pritom sa zachovala popovosť.
Produkoval si aj viacero iných kapiel – aká bola spolupráca s nimi?
Vždy sa to líši podľa zadania a rôznorodosti daných interpretov. Do všetkých CD sa ale snažím vniesť podobný model, čo je v istom slova zmysle mojou autorskou značkou. Pri spolupráci sa snažím o to, aby v kapele nevznikla osobná egosúťaž, najmä v miestach, kde majú jednostrannú predstavu, ktorú si nedajú za žiadnu cenu vyhovoriť. V prípade, že si nie sú úplne istí, snažím sa ich ráznym spôsobom viesť k istému pomyselnému cieľu. Nerobím to síce radikálne, ale je potrebné dať žijúcej mase albumu istý tvar. Celé to je o tom, aby sa muzikanti z kapiel so mnou „oťukali“ a pochopili, že nejde o súboj – produkovanie je o komunikácií a tímovej práci.
Laický poslucháč možno nevie, čo si pod slovom produkcia predstaviť – môžeš tento proces priblížiť?
Producent je človek, ktorý sa stará o to, aby výsledný album kapely bol po hudobnej stránke čo možno najlepší – mal by mu dať istý charakteristický zvuk, aranžmá melódie a vlastný charakter. Každá z pesničiek má trochu inú náladu a v rámci albumu by mali pôsobiť kompaktne - práve tento cieľ by mal dobrý producent dosiahnuť. Každé pripravované CD má svoje silné a slabé stránky, ale my dávame hudbe istý výraz a pocit. Pri práci s Noisecut mi bol napríklad do rúk daný nosič s 30 demáčmi – bolo tam množstvo pomalých vecí, ale rozhodol som sa spraviť ich platňu rýchlou, dynamickou a útočnou. Samozrejme v prípade, že kapela hrá ambient alebo chillout, tak to rešpektujem – v mojom popise práce nie je z nich spraviť niečo iné, ale podčiarknuť to dobré v nich.
Čo stav produkcie v Čechách a na Slovensku?
Sme post-komunistické krajiny a platí tu jednoduché pravidlo – čo si človek nespraví sám, to nemá. V zahraničí je to o dosť iné - keď sa rozprávame o veľkých ukážkových značkách, funguje to nasledovne: kapela podpíše kontrakt, dostane na výber z niekoľkých producentov a zvukárov a pracuje si na svojom.
U nás majú interpreti pocit, že mať producenta, je niečo zlé. Našťastie sa to postupne mení a trend prichádza aj do týchto končín. V prvom rade je treba odtrhnúť sa od nalinkovaných plánov a počúvať názory ľudí navôkol. Každá kapela má svoje limity a na tomto mieste je potrebný producent, aby hudba znela sviežo a kvalitnejšie. Ako vynikajúci príklad slúži Depeche Mode, pre ktorých je menenie producentov charakteristické, čím je ich tvorba rôznorodejšia.
Autorsky sa už nečiníš tak, ako predtým – prečo?
Momentálne fungujem ako producent. Samozrejme, občas ma prepadnú sólové tendencie, ale nemám na to jednoducho čas a energiu. Miestami sa niekto na webe spýta, či nevydám niečo nové, ale radšej môj čas vkladám do albumov iných kapiel. Pre mňa je výhodnejšie stretávať sa s ľuďmi z branže a pracovať v tomto odvetví hudobného priemyslu, keďže moje CD by možno oslovilo pár jednotlivcov – takto ich zaujmem viacero. Najmä je to ale o tom, že prácu s kapelami mám naozaj veľmi rád.
Píše ti množstvo mladých kapiel, akým spôsobom sa im snažíš pomôcť?
Väčšinu času zodpovedám len základné technické otázky, ale niekedy mi na mail napíšu mladí chalani, ktorí zháňajú konkrétne informácie z oboru. Ak mám čas, presedím nad tým hodnú chvíľu, keďže si pamätám, aké to bolo zložité zohnať informácie, keď som začínal ja. V deväťdesiatom roku som nemal nič – ani skúsenosti, ani „know-how.“ Teraz je to o poznanie jednoduchšie – veľa vecí sa dá nájsť na internete. Naša generácia bola v izolácií a po revolúcií sme sa učili veci, ktoré boli vo svete už dávno bežné. Často spravím v rámci podpory mix alebo mastering za menšiu sumu a následne presadzujem mladé kapely v médiách, čo im môže len pomôcť. Najlepšia je spätná väzba, ktorú dostávam – nie je nič príjemnejšie, ako stretnúť sa s nimi po niekoľkých rokoch a vidieť, kam to až dotiahli.
Spomínal si viacero projektov, ktoré sa ti páčia - čo ty a počúvanie hudby?
Pokiaľ sa vrátim ku svojim starým koreňom, mojou srdcovkou sú Depeche Mode a Recoil, ktorých považujem za jedny z najlepších projektov a prapôvod elektronickej hudby vôbec. Keď si na porovnanie zoberiem Depeche Mode po odchode Alana Wildera a založení už spomínaného „experimentu,“ tak tam pre mňa DM skončil. Neskôr som začal okolo roku 1994 počúvať breakbeat a elektro na rakúskych rádiách, čo ma ovplyvnilo a ovplyvňuje doteraz. V Čechách vtedy nehrali nič poriadneho, jedine Roxette – nie je to síce zlá muzika, ale stále sme pri pope.
Keď mám čas, tak si najradšej vypočujem niečo temnejšieho rázu s hlbokým zvukom. Mám rád množstvo hudby od underground elektra, cez prepracovaný RnB, až po tvrdý hardcore rock. Pre mňa je doteraz neprekonanou métou tvorby vo svete 19 rokov starý album Violator (Depeche Mode) a to je jedným slovom – dokonalé CD. Aby som ale spomenul aj pár súčasných mien, obľubujem kapely Planet Funk, AIR alebo rockových The Used či Dark New Day. Na druhú stranu sa vyhýbam súčasným elektro-clashovým projektom, keďže mám z nich dosť zmiešané pocity. Dalo by sa povedať, že sa tvária ako trendové kapely, ale pritom sa iba zviezli s prúdom.
--
Autor: Miroslav Meňhert
Foto: Ecsonwaldes.com
