Akusticko-elektronické duo Dva, ktoré svojou originalitou a invenciou prevyšuje väčšinu podobných projektov v našich končinách, vydalo nedávno prostredníctvom vydavateľstva Indies Scope Records vydarený debut 'Fonók' (recenzia). Dva, ktorí svoju tvorbu popisujú ako "folklór neexistujúcich národov", navonok vystupujú tak trochu tajomne ako "Ona" a "On". Nie je preto prekvapením, že v nemenej tajomnom duchu sa niesol aj rozhovor, ktorý nám Dva poskytli v čase, keď sa pripravuje ich koncert na Slovensku.
My sme spolu začali hrať hudbu k predstaveniam hradeckého divadla DNO a paralelne sme spolu hrali aj v niekoľkých kapelách. V roku 2005 sme sa trochu rozutekali – niektorí odišli pracovať do Brna, niekto išiel študovať a bývať do Prahy, niekto odišiel do zahraničia. Skrátka bolo čoraz komplikovanejšie si dohadovať termíny skúšok a koncertov, tak sme si povedali, že najpraktickejšie bude mať kapelu len vo dvojici.
Vaše pravé mená sa v médiách veľmi neobjavujú, zvyknete skôr sami seba predstavovať stručne ako "Ona" a "On". Je to tým, že nestojíte o publicitu alebo len chcete pôsobiť tak trochu tajomne?
To je tajné.
Pri vašich skladbách si nemožno nevšimnúť špecifický a originálny jazyk, ktorý ste si sami vytvorili. Ako ste sa k tomu dopracovali a ako v praxi vznikajú texty v jazyku, ktorý vlastne neexistuje?
Má to niekoľko východiskových bodov:
Po prvé: zistili sme, že akýkoľvek konkrétny jazyk je tak trochu limitom. Akonáhle máte pesničku napríklad v češtine, tak vás ten jazyk trochu obmedzuje v rytme, melódii a tak.
Po druhé: Keď sme v zahraničí, tak je úplne najlepšie si tam sadnúť na lavičku a počúvať jazyk, ktorému človek nerozumie. Najlepšie je, že z pohybov tých ľudí a intonácie mnohé pochopíme.
Keď si tieto dva body spojíte, tak sme vlastne ani nemali inú možnosť. Trochu to je, ako keď sme si ako deti spievali napríklad anglickú pesničku z rádia. Mimochodom, nedávnom som na Youtube videl nejakého maďarského zabávača, ako imitoval Karla Gotta. Spieval Lady Karneval po česky so silným maďarským prízvukom, občas mu bolo aj rozumieť.
Texty vznikajú tak, že najprv máme nejakú pesničku s melódiou a potom premýšľame, aký jazyk by sa k tej atmosfére hodil. Potom už len píšeme slová, ktoré sa tam hodia, ale zároveň aj vieme, čo znamenajú.
Odohrali ste už vyše 100 koncertov v rôznych zákutiach Európy. Aký ohlas v ľuďoch vyvoláva vaša hudba a vaše texty?
Jedna Austrálčanka nám povedala, že máme takú základnú hudbu, niečo ako ich domorodci. Mnoho cudzincov si myslí, že spievame česky. A raz sa nás v Čechách pýtali nejakí diváci po anglicky, či nie sme Litovci. Najlepšie na tom bolo, že sa predtým po česky dohovárali, ako sa nás to majú opýtať.
Vaša hudba neraz znie veľmi retro, viaceré skladby pripomínajú staré šansóny z fonografových čias minulého storočia. Bolo zámerom znieť práve takto?
Nám sa hudba z fonografických časov veľmi páči. Ale že by to bol zámer, aby sme tak zneli, to zas nie. Aj keď... je jasné, že chceme znieť tak, ako sa nám to páči.
K takémuto soundu nepochybne pomohlo nahrávanie na analógový pás a určite aj staré AKG mikrofóny z roku 1948 a vyradený rozhlasový mixpult Studer. Ako sa vám podarilo zozbierať takéto hudobné artefakty?
Je to viac-menej všetko materiál vyradený z rozhlasu, keď sa digitalizoval v 90-tych rokoch. Nahrávali sme do počítača a až výsledný master šiel cez analógový pás.
Pri zmienkach o Dva sa často spomína kuchyňa – váš štýl občas popisujete ako "kuchynský beatbox", skladby vraj vznikajú počas potuliek kuchyňou. Aký veľký vplyv má kuchyňa na vašu hudbu?
Zásadný. Demá nahrávame v kuchyni. Nie úplne zo zásady, ale bývame v takom jednom paneláku a nad nami bývajú susedia, ktorých pes vyje vždy, keď odídu preč... Od ôsmej rána do šiestej večer a majiteľ sa to bohužiaľ nikdy nedozvie. V kuchychi to nie je počuť. Dúfame, že ho nezačnú zatvárať aj do kuchyne, to by bola katastrofa!
Nedávno ste vo vydavateľstve Indies Scope Records vydali vydarený album 'Fonók'. Ako vznikol a kto všetko sa na ňom podieľal?
Nechcelo sa nám veľmi nahrávať niekde v štúdiu, mali sme pocit, že by nás takéto prostredie stresovalo. Keď sme zistili, že Bárin otec (Bára = Ona, pozn. redakcie) má na chalupe vyradené rozhlasové vybavenie, tak sme si povedali, že by bolo najlepšie to nahrávať tam. Na Myspace sme sa zoznámili s berlínskym hudobníkom a producentom menom Jayrope a spýtali sme sa ho, či by pre neho bolo zaujímavé nahrávať s ľuďmi, ktorých v živote nevidel na chalupe kdesi v českých horách. Napísal nám, že áno.
Tá chalupa je v obci Padouchov. Nahrávali sme tam počas júla a zmiešali to v polovici septembra. Definitívny mix a mastering prebiehal v Berlíne. Takže na vzniku albumu sa podieľal Bárin otec, Jayrope, Prokop Holoubek a Mark Bihler.
Skladby na tomto albume väčšinou pochádzajú z vašich predchádzajúcich demo titulov 'Kapitán demo' (2006), 'Caligari' (2006) a 'Lappop' (2007), ktoré ste vydali ako jedno CD a predávali na svojich koncertoch. Boli tieto skladby nahrávané nanovo, alebo sa len opätovne zmixovali?
Je to všetko nahraté a zmixované nanovo. Niekde sú občas použité staré stopy, napríklad stopa spevu v skladbe Pingu Hop, našej historicky prvej "hometable" nahrávke z domova, bola nezopakovateľná. Každý pokus o napodobnenie pingu-rapu bol hrozne trápny.
Do akej veľkej miery ovplyvnila výsledný zvuk albumu práca nemeckého producenta Jayropea?
Je to výborný hudobník a prakticky hneď vycítil takú tú základnú atmosféru. Takže na celkový zvuk mal zásadný vplyv. Bola to taká rovnocenná spolupráca – ako s tretím členom kapely.
Dočkajú sa vaši priaznivci pokračovania Fonóku?
Dúfame, že áno. Toho roku chystáme vydať na našom Label Home Table ďalšie (po zvonení do mobilov na Surreal Madrid) úžitkové CD-R 'Hudba k cestě do práce na kole' a tiež by sme chceli vydať nejakú CD-R kompiláciu 'Projektens 08' našich soundtrackov k divadlám, filmom a počítačovej hre za rok 2008.
Kedy najbližšie opäť uvidíme hrať Dva na Slovensku?
V túto sobotu 14. februára budeme hrať v Priestore A4 v Bratislave, 27. marca na akcii "Jarné juchú" v Kunove (Senica) a potom ešte 28. marca v klube Lúč v Trenčíne.
--
Autor a foto: Juraj Cagáň
Súvisiaci interpreti: DVA
