Jazzman Peter Lipa má pred sebou vcelku plodné obdobie. Po štyroch rokoch uzrie svetlo sveta jeho nový štúdiový album, okrem toho plánuje vydať dva live albumy. Neodmysliteľnou súčasťou jeho jesenných plánov je festival Bratislavské jazzové dni, ktorého brány sa nävštevníkom otvoria už po 35-krát. Nielen o tom pre Hudba.sk porozprával popredný slovenský hudobník.

Na jeseň tohto roka sa chystáte vydať nový štúdiový album. Jeho predzvesťou je singel 'Čo mám rád (lipový čaj)'. Medzi ostatným albumom a pripravovanou novinkou ubehli štyri roky. Aké boli reakcie na prvú ochutnávku z albumu? Ako sa singlu darí v našich rádiách?

- Snažil som sa s "Umelcom" a mojim synom, ktorí sú spolutvorcovia, upraviť a editovať pieseň do podoby , ktorá je podľa mňa použiteľná pre rádiá, ale ukázalo sa, že moje predstavy sú neakceptovateľné. Niektoré skladbu ešte stále vysielajú, a z toho mám úprimnú radosť, ale v niektorých sa jej doslova zľakli, lebo v nej odhalili strašiaka na ich sledovanosť. Myslílm že najviac sa jej darí v Rádiu_FM, kde sa dostala v rebríčku až na 3. miesto.

Na už spomínanom ostatnou albume 'Lipa spieva Lasicu', ste, ako už samotný názov prezrádza, spolupracovali s Milanom Lasicom. Text k aktuálnemu singlu vám tiež napísal on. Podpísal sa Milan Lasica aj tentokrát pod viacero textov?

- Keď som začínal prácu na tomto albume, tak som samozrejme Milana oslovil, pretože jeho texty sú pre mňa stále na prvom mieste, ale nepodarili sa mi z neho vydolovať viac než 'Lipový čaj'. Po čase mi potom napísal ešte slová na pieseň, ktorá vznikla pôvodne na anglický text a zrejme ju dám na album v oboch jazykových verziach. Ide o pieseň 'Widow/Hmla'.

Spolupracovali ste aj s textárom Vladom Krauszom. Ako došlo k tejto spolupráci?

- Vladove texty sledujem od čias kedy s nimi prišiel na scénu Ivan Tásler a musím povedať, že sa mi páčili, lebo mali v sebe niečo, čo mi bolo sympatické. Išlo o témy a slovník, s ktorými pracoval, tak som ho jednoducho oslovil, on mi poslal pár textov a ja som si vybral text 'Rozbitý na kusy'.

To ale nie je posledný z textárov, ktorý s vami spolupracoval na chystanom albume...

- Nie. Ešte je tu človek, s ktorým spolupracujem dlhodobo a myslím, že celkom úspešne už asi desať rokov. Je to autor textu 'Maturantky' - Rudo Rusiňák, ktorý bude mať na CD viacero piesní. A potom texty anglické, ktoré pochádzajú od rôznych autorov, napr Peter Kollár či Juraj Paliesek z Trenčína. Ten napísal text o udalostiach z roku 1968, k tejto piesni som oslovil aj rapera Opaka na spoluprácu, mal by to byť taký manifest maldých ľudí na šesťdesiatyôsmy rok, oni vtedy ešte nežili, ale pre mňa to boli udalosti mimoriadne silné.

Prejdime teraz od textov k hudbe. Kto sa podpísal pod ňu? S kým ste spolupracovali?

- Hudba vznikla v domácej dielni. Pod niektorými pesničkami som podpísaný sám, niektoré sme robili spolu s Petrom a jednu spolu s Martinom Gašparom.

Aká vládla atmosféra počas nahrávania albumu? Je už kompletne hotový alebo vás čaká ešte nejaká práca?

- Toto nie je jednoduchá otázka, pretože snáď prvý raz v mojej nahrávacej kariére nepracujeme v klasickom štúdiu, ale doma pri počítači. Tu vzniká všetko zásadné, čo sa týka hudby - v spoločných diskusiách s Petrom a Ľuborom "Umelcom" Priehradníkom. Až keď sme s tým aspoň na 90% spokojní, potom to ide do ďalšieho počítača k Ľubovi a tam dostáva náš návrh výslednú podobu. V štúdiu sa nahrávajú živé nástroje, napríklad sólový spev, vokály, saxofón alebo skupina Banda v pesničke 'Čo mám rád'. A potom opäť počítač, editovanie, mixáž a mastering. A atmosféra? Bojovná.

Prevažná väčšina vašich albumov je kombináciou slovenkého a anglického jazyka. Ostatný album bol čisto slovenskou záležitosťou. Novinka však opäť znamená návrat k anglickým textom...

- Keď sa pozriem späť, tak zisťujem, že som do nahrávania svojho prvého albumu 'Neúprosné ráno' spieval len po anglicky. Milan Lasica a jeho texty boli pre mňa vlastne impulzom začať spievať po slovensky. V kombinácii jazz&blues, teda hudba, ktorú mám rád, a ktorú sa snažím robiť, je angličtina úplne základným dorozumievacím prostriedkom. Ja mám stále ambíciu prezentovať svoj hudobný názor aj za hranicami Slovenska, a preto je pochopiteľné, že potrebujem aj anglicky spievané skladby, ktoré môžem spievať na koncertoch. V tejto snahe sa mi podarilo nahrať CD 'Beatles in Blue(s)'. Tak som sa dostal k repertoáru, ktorý je svetový a pritom osobný. No a pesničky z nového albumu by mali pre mňa byť tiež novým koncertným materialom najmä pre zahraničie.

Okrem štúdiovej nahrávky plánujete vydať ešte dva live albumy...

- Jeden je prakticky hotový, ide o DVD z konceru na jarných "džezákoch z roku 2008. Vtedy som tu mal významných hostí, bubeník a perkusionista Mino Cinelu a gitarista Ruggero Robin. Hrali sme spolu tri koncerty a celé to bolo veľmi vzrušujúce ak si uvedomíte, že moju hudbu hrali ľudia, ktorí spolupracovali s takými velikánmi ako bol napríklad Miles Davis. Nechcem na to celé zabudnúť a jednoducho isť ďalej. Ten zostrih by mohol byť súčasťou alebo bonusom k novému CD, uvidíme, ešte nie som rozhodnutý, pretože CD ako nosič stráca v biznise svoju pozíciu, ale nijaký nový spôsob prezentácie väčších hudobných projektov sa zatiaľ neobjavil. A to druhé CD je záznam koncertu v Rakúsku v meste Bad Ischl, ktorý zaznamenal tamojší rozhlas ORF a oni by ho mali aj vydať.

Vaše meno neodmysliteľne súvisí s najznámejším jazzovým podujatím na Slovensku – Bratislavské jazzové dni, ktoré tento rok oslávia svoje 35. výročie. Aký je to pocit, stáť za niečím takýmto veľkým a po celé roky úspešným?

- Ten pocit je veľmi príjemný a doprial by som ho organizátorom koncertov na celom Slovensku. Medzičasom tu je mnoho ďalších, ktorí robia festivaly a musím povedať, že veľmi úspešne. To ma veľmi teší, lebo v takýchto prípadoch sa presviedčam o tom, že robíme dlhodobo dobrú vec. Tohto roku oslávime 35. výročie Bratislavských jazzových dní a verím, že program, ktorý sme pripravili, bude adekvátnou oslavou tohoto výročia.

S "džezákmi" úzko súvisí aj PKO. Jeho osud vám nemôže byť ľahostajný. Je to miesto, na ktoré sa vám viaže mnoho spomienok, ale s ktorým zároveň súvisí aj prítomnosť, práve vďaka Bratislavským jazzovým dňom. Aký je váš pohľad na udalosti, ktoré sa okolo PKO dejú?

- Ja stále verím, že ešte existuje možnosť ako PKO zachrániť. Aj napriek tomu, že tento komplex má kopu problémov a nevyhovujúcich detailov, existuje a je spojený s históriou tejto hudby, a to je pre mňa veľmi dôležité.

Zhovárala sa: Miroslava Kuracinová
Foto: Zdenko Hanout

Pre všetkých priaznivcov Petra Lipu prinášame okrem rozhovoru aj termíny jesenných koncertov v najbližšom (stredoeurópskom) okolí. Tu sú:

19.9. Galanta
24.9. Nový Jičín
25.9. Prievidza
26.9. Sereď
30.9. Banská Bystrica, Klub 77, SK

01.10. Košice, GES klub, SK
15.10. Prešov, hosť skupiny Mloci, SK
22.10. Přerov

04.11. Kladno, Dundee Jam, SK
05.11. Karlove Vary, Klub Paderewski, CZ
06.11. Černosice - Club Kino, CZ
07.11. Levice, Jazz & Blues Fest Levice, Dom kultúry Družba, SK
20.11. Turčianske Teplice
24.11. Ostrava, Parník, CZ
28.11. Brno, Mersey, CZ

Súvisiaci interpreti: Peter Lipa