Producent, režisér a tvorca vizuálu niekoľkých slovenských televíznych šou Martin Hudák, známy najmä vďaka spolupráci s kapelami Mukatado a Save the Cookie, sa aktuálne púšťa do natáčania nového videoklipu Richarda Müllera. Prečítajte si ako vníma túto skúsenosť a akým spôsobom vlastne formuje súčasnú slovenskú hudobnú scénu.
Ja som v podstate začínal svoj život ako hudobník a zvukár – jednoducho človek, ktorý robí okolo audia všetko. Najprv to boli zvučky pre STV, časom sa k tomu pridala grafika a multimédia, čo ma bavilo.
Zaujímavé bolo pritom zistiť, že obraz prináša peniaze a zvuk zábavu, aspoň tak by sa to dalo povedať v úplne najjednoduchšom slova zmysle. Pripadalo mi logické venovať sa profesionálne grafike a strihu, zatiaľ čo som ako hobby riešil menšie hudobné veci.
Celá moja filmová škola spočívala v sťahovaní jednej televízie v Košiciach. Nosili sme skrine z budovy do budovy a v tom neporiadku som našiel tenkú knižku 'Základy filmovej tvorby'. Bola to typická socialistická brožúrka, ktorú som prelistoval za pár minút, no hlavne tam bol popísaný základný systém, kto má kedy a kde stáť pri dialógu, ako je možné rozmiestniť kamery v priestore, kde je nutnosť strihu a podobne... Neskôr som vlastne zistil, že to stačí, keďže všetko ostatné som sa naučil v praxi.
Aktuálnou je tvoja spolupráca s Mukatadom, kde však nastal prelom medzi nimi a Save the Cookie, ktorých si produkoval predtým?
Save the Cookie som spoznal iba niečo predtým, ako som s nimi začal pracovať na albume, takže to budú pomaly už štyri roky. Spravili sme platňu, kde som si aj ja vyskúšal o čo ide a kam môžem až zachádzať. Popritom som sledoval najmä ich vývoj. Osobne ma najviac baví začiatok kapely, postarať sa o ňu, vybudovať imidž, vystupovanie, všetko pre to, aby som sa za to nemusel hanbiť prípadne aj vo svete. Toto je vlastne aj prípad Mukatada, ktorých som si všimol na minuloročnej Eurovízii. Vystúpenie fajn, ale celkovo ma to nezaujalo do takej miery, aby som sa k tomu dostal okamžite, cestu sme si k sebe napokon ale našli.
Takže je to pre teba najmä vec záujmu vychádzajúceho z konkrétnej kapely?
Nie som práve typ človeka, ktorý sa sám ozve, pretože nemám veľa voľného času. Skôr je to o náhode, ktorá sa mala stať a tak tomu bolo aj v prípade Mukatada. Všetkému sa snažím nechať voľný priebeh a keď začnem s niekým spolupracovať, dávam si záležať na tom, aby to bolo porovnateľné so svetovou produkciou. To je moja podmienka – skladba musí mať svoju tvár.
To bol v podstate tvoj cieľ s Mukatadom a Save the Cookie...
Je to o zmenách. Cookie som už dávno chcel niekam dostať, ale masovo sa mi to nikdy nepodarilo presadiť, samozrejme aj kvôli hromade iných problémov. TV Show 'Slovensko má talent' bola dobrá príležitosť a aj napriek tomu, že nebola vyslovená požiadavka na zákazkovú skladbu, potrebovalo to niečo nové. Graficky som spravil zvučku, vyrobil hudbu, ktorá bola najprv bez spevu, no neskôr do toho Cookie naspievala hlavné vokály. Prvú verziu sme pustili v záverečných titulkoch a tam sa začala vytvárať typická slovenská informačná bublina, ktorú chceli všetci okamžite prasknúť. Bolo to pre mňa veľmi vzrušujúce – mať v rukách takýto produkt a rozširovať ho.
Mukatado: 'Prečo so mnou spíš' (2010) réžia: Martin Hudák
Aktuálne si produkoval videoklip k piesni 'Už' od Richarda Müllera – ako vnímaš túto spoluprácu?
Vnímam to veľmi pozitívne a som poctený Richardovou ponukou. Budem sa snažiť spraviť v tomto prípade maximum.
V rámci videoklipov sa vo všeobecnosti snažíš uplatniť obdobný princíp. Dá sa teda povedať, že pre teba vychádza hudba z obrazu a opačne...
Veľmi úzko to súvisí a svojim spôsobom je jedno prejavom druhého. Popri tom, ako som ešte za dávnych čias pracoval na menších projektoch, som väčšinu voľného času investoval do vývoja vlastných softvérových experimentov s digitálnymi dátami. Tieto vzorce a algoritmy som využíval na spracovanie obrazu a generovanie vizuálnych efektov, no neskôr som začal túto technológiu uplatňovať aj v prípade hudby. Tak vlastne vznikol hybridný modulárny systém, ktorý stále upravujem a zdokonaľujem. Dnes je všetko v digitálnej forme ako jednotky a nuly, vďaka čomu môžem farbiť zvuk do fialova, prípadne vyrobiť obraz samotného zvuku. Prvýkrát som to využil pri Save the Cookie, keďže išlo o hudbu na akustickom základe a vyšli z toho prekvapivo harmonické veci.
Čo koncertné využitie tohto systému?
Teoreticky by to možné bolo, ale chcelo by to pomerne veľké zázemie. Je pravda, že sme to na jednom koncerte s Cookie chceli vyskúšať, ale po viacerých problémoch sme to nechali tak. Pár modelových skladieb by bolo možné odohrať, ale z môjho pohľadu to nie je až také lákavé. Tu sa opäť naráža na to, že keď chcem s niekým robiť, potrebujem, aby to bolo takmer dokonalé – existuje stav, kedy už iba ja počujem ten rozdiel, a to je cieľ. Nahrať album je dobrý základ, ale až tam začína naozajstná robota.
Všetko je teda audiovizuálne...
Trištvrtina zážitku vo filme je zvuk, ktorý dokáže dokonale vykresliť atmosféru a popísať pocit. Keď je niečo naturálne a uveriteľné, ľudia na to budú hľadieť inak. Objavilo sa síce veľa rečí, že či ide o umenie, ale nikdy som to slovo nepoužíval – je to iba názov niečoho. V skratke nikto nedokáže povedať, čo to umenie je a filozofické vysvetlenie sú tiež iba slová. Nie je tomu tak dávno, keď mi volali z DreamWorks s ponukou jednej lukratívnej zákazky na výroby rozprávky. Prvý diel im tiež robili v Európe a bolo by zaujímavé pustiť sa do podobného projektu, lenže pri množstve práce a ľudí, ktorých by do toho bolo potrebné zaangažovať, by to časovo zabilo celý rok. Tu sa mi trochu obraz a zvuk vypomstili a nemohol som zobrať niečo úplne exkluzívne, a o tom to je aj napriek tomu, že z toho chlapci z Ameriky boli hotoví. Že vraj také veci sa neodmietajú... (smiech)
--
Text: Miroslav Meňhert
Foto: Martinhudak.com
Súvisiaci interpreti: Mukatado, Richard Müller, Save the Cookie
