Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Oskar Rózsa: "Na vystúpenie s Hranou som hľadal odvahu celé roky"

Oskar Rózsa: "Na vystúpenie s Hranou som hľadal odvahu celé roky"

26.05.2011 - 20:04 | Patrik Marflák

V stredu 1. júna odštartuje v Prešove očakávané turné Hrana Tour 2011, na ktorom deviati slovenskí hudobníci na čele s Oskarom Rózsom naživo predstavia hudbu výnimočného klaviristu a skladateľa Mareka Brezovského. Program budú tvoriť najmä skladby z albumu Hrana, ktorý vyšiel v roku 1999, päť rokov po Brezovského smrti. Dnes už kultová nahrávka však mala koncertnú premiéru až vlani na bratislavskom festivale Viva Musica. S Oskarom sme sa stretli v jeho štúdiu, kde nám porozprával nielen o tom, prečo sa s Hranou odhodlal vystúpiť na pódium až po 12 rokoch, o reedícii albumu, aktuálnom turné a pripravovanom celovečernom filme, ale aj o svojich spomienkach na Mareka a o "temných" deväťdesiatych rokoch...


_Koncert na Viva Musica!

Kto prišiel s nápadom predstaviť tvorbu Mareka Brezovského naživo na Viva Musica! 2010? Prečo sa tak stalo až po toľkých rokoch od vydania albumu?

Asi prvý impulz prišiel od Mateja Drličku, ktorý je v podstate šéfom festivalu, môj starý priateľ a spolužiak zo školy. Robíme spolu už niekoľko rokov veľmi intenzívne na rôznych projektoch, Matej však predtým dlho nebol na Slovensku a niektoré moje hudobné počiny nestihol zaregistrovať. Tak som mu ex post dal nejaké CDčka, medzi inými aj Hranu. On si to vypočul, spomenul si na Mareka, lebo ho takisto poznal zo školy ako staršieho spolužiaka, a on vlastne prvý prišiel s nápadom zahrať to naživo na Viva Musica.

Čomu ja som sa v podstate 12 rokov nechcem povedať, že bránil alebo vyhýbal, ale tak, ako som niekoľko rokov čakal na ten správny moment nahrať tú muziku... To tiež od Marekovej smrti trvalo možno tri alebo štyri roky, kým som to natočil, lebo som nebol ešte nejak sám v sebe zrelý na to. Po nahratí toho albumu sa ma celé tie roky ľudia pýtali, či to nebude naživo. Tým, že to vlastne celé spievam po ňom a nie som aktívny spevák a v štúdiu raz to naspievať a nejakým spôsobom sa dokopať k tomu, že to človek urobí, je iné ako sa postaviť s kapelou za chrbtom a s divákmi pred očami na pódium. Čiže ja som hľadal, nazvime to odvahu, celé tie roky. Keď Matej s tým prišiel, že poďme to spraviť, tak som zauvažoval a povedal som si: "Jasné, buď teraz alebo nikdy".

Aj počas tých rokov od Marekovej smrti po nahratie Hrany tam bol nejaký vonkajší faktor? Čo ťa viedlo k rozhodnutiu nahrať a vydať jeho hudbu?

Tam bol priamy, nazvime to "technický" impulz... Keď zomrel Marek, ja som bol ešte aktívne závislý na heroíne a až o rok alebo dva neskôr som išiel na liečenie. Sekol som s tým a až keď som sa vrátil do života s čistou hlavou, začal som uvažovať nad tým, že to spravím. Čiže tam bol vlastne tento technický moment, že ja som sa tiež musel najprv vynoriť z temných vôd, aby som mal na to vôbec silu...

Na vlaňajšom koncerte sa na pódiu stretlo mnoho Marekových spolužiakov a hudobníci, ktorí sú skutočnou špičkou v rámci vašej generácie... Aká v tomto výnimočnom súbore vládla atmosféra počas príprav aj na samotnom koncerte?


Oskar Rózsa o koncerte s hudbou M. Brezovského na Viva Musica 2010

Vyšlo to skvele a reakcie ľudí aj médií boli nadšené... Mali ste nejaké reakcie, ktoré vás obzvlášť nakopli k dalšej prezentácii Brezovského tvorby?

Áno, reakcií bolo veľmi veľa a veľmi emotívnych, veľmi silných. V podstate hneď po doznení koncertu mi začali chodiť esemesky od mojich známych, ktorí na tom koncerte boli, od mojich priateľov, vrátane komentov na Facebooku a tak ďalej. Bolo to naozaj veľmi emotívne a ľudia tam proste plakali... Bolo to veľmi silné a toto nás aj nakoplo k tomu, že by bolo dobre urobiť to aj ako turné a dotiahnuť to aj do ďalších slovenských miest. Bolo veľmi veľa ľudí, ktorí nemali šancu dostať sa do Bratislavy na ten koncert. Koniec koncov, koncert bol vypredaný a veľa ľudí sa ani nedostalo dnu.

_Prípravy na Hrana Tour 2011

O turné sa začalo hovoriť veľmi krátko po skončení tohto vystúpenia. Bolo to vtedy len v rovine úvah, alebo ste od začiatku plánovali väčší koncertný projekt?

Nie, od začiatku nie... My sme urobili ten samotný jediný koncert, ale automaticky po jeho doznení bolo jasné, že proste ideme ďalej. Je tak Matej, bolo to tak, že? (otázka na Mateja Drličku)

MD: Áno, to bolo vôbec veľké rozhodnutie, že Oskar išiel do koncertu na Viva Musica. Rozhodnutie o turné bolo priamo motivované tým koncertom, nikto z nás nečakal, že to bude až taká emócia...

Spraviť jednorázový koncert v Bratislave väčšinou nebýva problém, ale v iných mestách je to horšie... Aké sú vaše očakávania?

Vieš, to je presne tak, že to sú nevyspytateľné veci, ťažko odhadnuteľné. Pamätám si časy, je to možno 5-6 rokov dozadu, kedy sme s klubovou drum&bassovou kapelou Barflies vypredali Rondel v Žiline a bolo tam, ja neviem, možno 400 ľudí... Na tom istom turné natrieskaná Bombura a tak ďalej. Dva roky na to ideš s veľmi podobným projektom na tie isté miesta a príde extrémne málo ľudí. Ja som sa teraz vrátil z 35-koncertného turné s kapelou RetroACT EXperience - Valihora, Vizváry a ja - čo je zase klubová, jazzová, nie komerčná, nie spievaná hudba. Mali sme natrieskané všade, pritom sme hrali aj v relatívne malých mestách, napríklad v Senici na prvom koncerte 140 ľudí, čo bolo nad očakávania.

Zároveň k tomu musím povedať, že lístky na Hranu - čo sme očakávali, že sa fakt rýchlo rozchytajú, lebo 12 rokov na to ľudia čakajú a je to v rovine naozaj veľmi originálneho projektu - sa predávajú mizerne, biedne. Ja neviem, či to je otázka majstrovstiev (MS v hokeji 2011, pozn. red.), či je to otázka študentská, že končia školy, robia štátnice, alebo či sa ľudia spoliehajú na to, že si to kúpia pred koncertom. Čo je samozrejme všetko pravda, len vzhľadom k tomu, že my nie sme podporovaní žiadnym sponzorom a nemáme na to žiadne peniaze z externých zdrojov, a náklady vykryjeme iba z predaja lístkov, tak sme priamo závislí na tom, aby si ľudia tie lístky kúpili a prišli. Verím, že prídu.

Máte informácie o tom, či ľudia vo vybraných mestách poznajú Brezovského tvorbu? Podľa čoho ste volili zastávky tejto šnúry?

Mestá sme vyberali logicky podľa veľkosti a podľa polohy. A čo sa týka Marekovej tvorby, tak za tie roky sa mi naozaj stali až bizarné príhody, kedy som hral napríklad vo Svidníku a prišli za mnou manželia, ktorí Hranu nikdy ako originálne CD nevideli, majú to len napálené a žijú s tým naozaj 10 rokov. A keď sme sa bavili, hovorili mi krásne veci o tom...


Oskar Rózsa o Hrane - príbeh Vlada Šarišského

Ako to myslíš? Predpokladám, že ťa stále živí aj práca na komerčných projektoch...

Vždy je to otázka nejakého pomeru a, našťastie, čím dlhšie sa tomuto, čo robím už 34 rokov, venujem, tým mám väčšiu slobodu rozhodovania. Takže množstvo práce, ktorá mi umožňuje to, že natankujem a kúpim si chleba, je čím ďalej tým menšie v pomere k tej činnosti, ktorú mám rád a ktorá zároveň už je schopná ma aj uživiť. Mal som niekoľko ponúk na produkovanie albumov, ktoré som odmietol, to proste nestojí za to, lebo mám toľko svojej vlastnej práce, že to už viac nemá zmysel robiť.

Od koncertu na Viva Musica! ubehlo trištvrte roka, kým sa začalo propagovať turné. Čo sa medzitým dialo? Spomínal si, že turné nemá žiadneho sponzora, skúšali ste nejakých získať?

Nie, paradoxne sme to ani neskúšali. Proste my nejak stále veríme tomu, že je to takto správne ako to je. Že prídu ľudia, projekt nebude stratový, muzikanti dostanú slušne zaplatené, prežijeme výnimočné chvíle a vybavené... Toto naozaj nie je komerčný projekt, čiže aby sme robili napríklad Coca-Cola Tour Hrana 2011, to vôbec neprichádza do úvahy. Požiadali sme o grant, na ktorý sa stále čaká a ktorý by nám trošku mohol pomôcť, ale nie, žiadnych sponzorov...

Samozrejme, keby sa niekto prihlásil... Ale to nie je otázka sponzorstva, to je skôr o tom, že napríklad Hrana v tom 99-tom vznikla takým spôsobom, že môj dobrý priateľ – kamarát z detstva, finančník v tom období – ktorý tiež Mareka poznal, sa mi sám ponúkol, že "poďme to urobiť, oďme tie veci nahrať, ja na to dám peniaze". A on dal na to de facto svoje peniaze, za ktoré sme ten album nahrali, vylisovali sme 1000 kusov, ktoré sa predávali počas 6-7 rokov. Nikto na tom nebol ziskový, ale nikto ani neočakával žiaden zisk, lebo on to urobil ako gesto preto, aby ten album bol na svete. A tak to proste funguje aj ďalej, to znamená, že keď sa nájde niekto taký, komu záleží na tom, aby ten duchovný odkaz žil aj ďalej, budeme samozrejme veľmi radi, keď nám pomôže. Ale nebudeme "fishing for money", v žiadnom prípade.

_Reedícia albumu Hrana

Spolu s turné sa chystá aj reedícia albumu Hrana. Bude to identická nahrávka?

Reedícia Hrany bude vyzerať tak, že jednak tam bude komplet 14 skladieb, ktoré sú aj na pôvodnej, s tým, že sú nanovo zremastrované. Finálne mixy som znovu otvoril a snažil som sa ich vyčistiť, dať im krajší, naturálnejší zvuk. Takže zvukovo by to malo znieť podstatne lepšie ako pôvodná nahrávka. Druhá vec je, že som tam chcel dať nejaký bonus, nejaké skladby navyše, aby som potešil tých, ktorí to majú naozaj veľmi dobre napočúvané za tie roky... Aby tam bolo niečo nové.


Oskar Rózsa o novinkách na reedícii Hrany

Obal a ukážky z bookletu reedície albumu Hrana (nové maľby Mareka Ormandíka)


Reedícia vyjde iba vo formáte CD alebo uvažovali ste možno aj nad vinylom? Mám pocit, že pribúdajú ľudia, ktorí svoje obľúbené albumy zbierajú práve na platniach...

Kedysi som vydal Oskar Rózsa Sextet aj na vinyle a to je bohužiaľ, či chceš či nechceš, samaritánska činnosť. Ten vinyl stojí veľa peňazí, nemáme na to prachy, a koľko sa ich predá, sto? Principiálne to nie je o biznise, ale napríklad ja som teraz vydal Partnership Unlimited a dal som k tomu urobiť tričká... Predaj som jedno! (smiech všetkých zúčastnených). Na turné, na 35 koncertoch. Samozrejme nie som idiot, lebo keď som bol dva-tri roky dozadu na turné s Universal Cure s Johnom Shannonom a s Valihorom, tiež som dal urobiť tričká a predal som všetky. Čiže opäť sa vraciam k tomu nevyspytateľnému faktoru.


Oskar Rózsa a kvantum hudby Mareka Brezovského

Okrem Hrany existujú aj ďalšie dva albumy, ktoré sú v podstate nezohnateľné - Chamber Music s Brezovského klasickou tvorbou a dvojalbum Chcem byť sám...

Chcem byť sám, ten si vydal Ali Brezovský, jeho otec, v podstate zopár kusov len pre najbližších ľudí. Tam zozbieral rôzne skladby, či už Art M trio, či už Avanavany, čo sme mali punkovú kapelu, alebo nejaké nahrávky z Rozhlasu a tak ďalej. Ale to nevyšlo ako oficiálny album, je to v podstate taká domáca zbierka nahrávok. Chamber Music vyšlo v Hudobnom fonde v nejakom obmedzenom malinkom náklade, je to vlastne záznam koncertu s jeho tvorbou, ktorý som po jeho smrti dirigoval. Na Viva Musica sme odohrali komplet jeho komornú tvorbu a čo som tak zbežne počúval, tak nahrávka tej prvej časti koncertu je naozaj výborná. Budem určite uvažovať aj nad tým, že by som vydal tú jeho "komorinu" znovu.

_Program turné a film o Marekovi Brezovskom

Ako budú vyzerať koncerty tohto turné, ak to porovnáš s vystúpením na Viva Musica? Bude tam tiež aj klasická časť?

Nie, tá tam samozrejme nebude, lebo ťahať orchester na turné je ešte nákladnejšie ako ísť s desaťčlennou kapelou a hlavne to by bolo aj "neustojiteľné" z časového hľadiska. Prvá časť keď mala hodinu aj desať minút, potom pauza a následne celý rockový koncert... To nie, my sme sa rozhodli, že ideme robiť len bigbít. Bude tam však o päť skladieb viac ako bolo v rockovej časti na Vive, kde sme hrali trinásť vecí z Hrany. Teraz tam budú aj tie dva bonusy, ktoré vychádzajú na novej Hrane, k tomu ešte jedna skladba, ktorá sa volá Anjel, a jedna z najstarších piesní Art M tria, ktorá je zároveň jednou z najstarších Marekových skladieb - Dievča z Nitry. To je výborná inštrumentálna skladba, ktorú sme hrali aj s RetroACT EXperience teraz na tých 35 koncertoch. A chcem ešte na turné zaradiť aj jednu starú punkovú vec od kapely Avanavany, ktorá sa volá Chcem zmiznúť z tohto mesta, tá má skvelý text a je to brutálny bigbít. Čiže dokopy 18 vecí.

Kto bude spievať na turné? Ešte niekto okrem teba?


Oskar Rózsa o speve na Hrana Tour 2011

(otázka vo videu od 1:31 do 1:56 - "Mne to príde tak, že tým, že Marek bol taká extrémna osobnosť, tak to nie je len o tom hlase ale aj o výraze. A napríklad Robo Roth ma úplne nepresvedčil v tomto. Je výborný v tom čo robí, ale je to iný typ osobnosti. Je vôbec možné nájsť speváka, ktorý by to vedel tak interpretovať...?")

Na bratislavskom koncerte turné by sa malo natáčať aj DVD. Bude súčasťou pripravovaného filmu o Marekovi Brezovskom?

Áno, vymysleli sme to s našimi kamošmi filmármi, združenými okolo Patrika Lančariča, ktorý je dlhoročný veľký milovník a absolútny expert na Marekovu muziku. Celé to vzniklo úplne spontánne, s Matejom sme sa niekoľkokrát bavili o tom, že by možno bolo dobré urobiť nejaký film, ktorý by nejak vibroval týmto všetkým - hudbou, tou dobou, či Marekom samotným. A zrazu z ničoho nič som stretol Patrika Lančariča niekde v divadle na schodoch, niekedy po tom koncerte na Vive, ktorý mi presne toto povedal, "poďme natočiť film". Hovorím, "jasné, ideme".

Po všetkých debatách, ktoré sme mali a vzácne sme sa zhodovali v pohľade na to, ako by to malo vyzerať, je naša predstava ako čiastočné road movie v zmysle dokumentu o turné, zároveň by to mal byť záznam z bratislavského koncertu ale možno aj viacerých, a tiež by som chcel, aby tam boli aj výpovede ľudí, ktorí Mareka poznali. Čiže malo by to byť niečo medzi koncertom a hraným dokumentom, niečo medzi The Wall a Buena Vista Social Club – proste hybrid, dobrý hybrid. Ešte som zavolal Patrika Pašša ml., ktorý je podľa môjho názoru vynikajúci experimentálny animátor a vie robiť dosť dobré haluze, je to človek z našej generácie a má veci za sebou. On bude robiť aj dokrútky, ktoré by sme chceli premietať na koncertoch a ktoré by sa mali objaviť aj vo filme. Ja som chalanom rozprával aj rôzne temné príhody z nášho obdobia, ktoré tam možno budú aj naanimované... Máme kopec zaujímavých nápadov, ktoré budeme realizovať v rámci tohto filmu.

Aká je časová predstava o jeho realizácii? Kedy a v akej podobe by sa mal dostať k ľuďom?

Časová predstava je taká, že sa urobí turné, nasníma sa materiál a chlapci to budú spracúvať v lete. Uvidíme čo s tým ďalej, koľko toho a akého materiálu bude, čo sa týka aj rozhovorov počas turné a podobne. Zatiaľ máme taký nejaký horizont, že do konca roka by to malo byť vonku... (pohľad na Mateja Drličku)

MD: Február, kino premiéra vo februári. Ohľadne distribúcie sú už rozpracované plány. Čiže verejná prezentácia vo februári a nebude to premiéra iba na STV…

Vo videu, ktoré krátko prezentuje koncept filmu (na konci článku), sa objavili aj Marekovi rodičia... Ako sa stavajú k týmto všetkým aktivitám - turné, reedícia albumu, film...?

Oni sa veľmi tešia, že to robíme, že sa snažíme Marekovu muziku stále udržiavať živú a že sa nám to čím ďalej tým lepšie darí... Sú šťastní z toho.

_Spomienka na Mareka a temné roky deväťdesiate...

Tým, že to všetko robíš, musí byť aj samotná spomienka na Mareka stále veľmi silná a živá. Akú má emóciu?

... Čo ti poviem, no... Ono to hlavne nie je statický pocit, ono sa to mení. Ako som povedal, počas skúšobného procesu, na generálke, keď som začal spievať Chcem byť sám, tak som mal takú knedlu v krku, že som neodspieval nič. Na koncerte, čo som sa bál, že to nedám vôbec, som zrazu bol v takom nejakom stave, že to išlo. Keď sa mi dvakrát do roka Marek zjaví vo sne a bavíme sa, tak tiež týždeň po tom chodím v inom... móde vibračnom… Každopádne, je tu, je veľmi intenzívne tu. Nejakým spôsobom to jeho fluidum je stále okolo nás... Hlavne vďaka tej muzike. A vieš... to je proste, taký je život...

Vedel by si vybrať jednu skladbu, ktorá ho najviac vystihuje ako osobnosť?


Oskar Rózsa o Marekovi Brezovskom

V čom ťa Marek najviac ovplyvnil, hudobne a ľudsky?

On ma najviac ovplyvnil v spontaneite. A to je jedno, či v hudbe alebo v živote. On bol tak extrémne spontánny a priamy človek a tak intuitívny, v podstate žil tou intuíciou, že to bola pre mňa asi najväčšia inšpirácia pre život. Pri ňom som si uvedomil, že vlastne nie je nutné sa za nič maskovať, z nejakého strachu pred bolesťou alebo zranením - keď už som taký psychológ amatér - že vlastne človek môže fungovať úplne otvorene a nemá sa čoho báť. To je fakt.

Ďalšia otázka na psychológa amatéra sa týka drog a kreativity. Či si myslíš, že jeho hudba by bola iná, keby nebral drogy, určite áno... A aká by bola? Alebo tak všeobecne, o tvorbe a drogách...


Oskar Rózsa o Marekovi Brezovskom, drogách a kreativite

Prečo drogy? Bola to skôr reakcia alebo problém tej doby, túžba experimentovať, alebo všetko dohromady?

Tak to jasné, že všetko dohromady. Áno, na jednej strane my sme boli možno špecifickí tým, že sme sa od detstva venovali hudbe, umeniu, takže aj ten "duchovný režim" je iný, ako keď niekto hrá futbal. Čiže nejaká miera krehkosti a responzivity na emotívne vzruchy je podstatne vyššia, ako keď sa človek nezaoberá citovou a duchovnou sférou. V čase, keď taký človek príde do puberty a je prvýkrát konfrontovaný s celou špinou tohto sveta, cíti nutnosť to nejak vykorigovať a niečo hľadať, čo by mu to sklamanie vykompenzovalo. Druhá vec je, že áno, ten porevolučný boom, ten bol fakt extrémny! To už je dnes celé úplne inak...

Vtedy sa diali také veci, však to sú tie príhody, ktoré som spomínal, to je proste nepredstaviteľné. Je nepredstaviteľné, aby v pionierskom parku vtedajšom (dnešný park pri Prezidentskom paláci v Bratislave, pozn. red.) sedelo na trávniku v kruhu pätnásť 17-ročných chlapcov, ktorí si podávajú striekačku a pichajú si heroín. A ľudia chodia okolo a vôbec nikto na to nereaguje. To je proste Trainspotting v priamom prenose. My sme boli možno druhá generácia ľudí, ktorí sa dotkli tvrdých drog. Neexistovali informácie a skúsenosti tohto typu, že čo sa človeku môže stať, keď si šnupne heroín. Dnes, po pätnástich rokoch, už je to jasné – tých, ktorí pomreli, tých, ktorí skončili v blázinci, a tých, ktorí chodia jak trosky po Bratislave, je dnes podstatne viac ako bolo vtedy. Vtedy nebol nikto, vtedy to bolo, že "vyskúšajme, jasné, ideme do toho" a boom - nastúpiš do vlaku, z ktorého sa veľmi ťažko vyskakuje. Čiže musíš počkať, kým príde do tej stanice. A potom buď vystúpiš alebo... ideš rovno do betónovej steny.

_Marek Brezovský a tí ostatní

Niekoľko rokov po vydaní Hrany si produkoval aj albumy Čistých tvarov. Pre mňa je atmosféra ich tvorby veľmi podobná s Hranou... Vnímal si aj ty nejakú súvislosť medzi týmito projektami?

Nie, ja som to takto nevnímal, Hranu som urobil osem rokov predtým, než ma chlapci oslovili. Ale možno naznačuješ, že je tam pravdepodobne cítiť môj rukopis, lebo tie atmosféry, ktoré používam v aranžmánoch... Áno, sú také, však aj Free Faces je také atmosférou.

Myslel som to skôr z tej "duchovnej" stránky, čo sa týka textov a lyriky...

Tam hlavne Ďuro Péč je pre mňa veľmi jedinečný a originálny zjav. To je kardiológ a zároveň výborný muzikant, absolútny intuitivista. Skladá scénickú hudbu do divadiel, robí výborné texty a je to fantastický človek. A aj keď je úplne iný ako Marek, jeho skladateľský rukopis nie je tak extrémne vycibrený ako bol ten Marekov, je uňho viac cítiť nejaké vplyvy... Koniec koncov sú to neporovnateľné sféry – Marek bol de facto profesionálny muzikant, študovaný a od detstva hrajúci, kým Ďuro je veľmi špecifickým smerom extrémne talentovaný "hudobný prenosca". Čím to samozrejme nechcem nijako znižovať, práve naopak, on má niečo svoje unikátne, čo si udržuje a čo dáva do Čistých tvarov.

Preto ma tá kapela aj oslovila, hneď od prvého momentu. To bolo tiež magické stretnutie. Raz mi zavolal niekto, že "my sme taká kapela, nechcel by si s nami niečo…" a pozvali ma na skúšku. Tak som došiel na ich skúšku, začali hrať a okamžite: "Jasné". Pre mňa Čisté tvary v rámci tejto mojej časti práce – čo sa týka spolupráce s inými interpretmi a produkovania – je najväčšia radosť a je to moja najväčšia pýcha. Všetkých ich mám strašne rád a obidve dosky, čo som s nimi robil, sú podľa mňa fantastické a sú veľmi originálne v rámci slovenského kontextu. Veľmi originálne.

Máš nejaké informácie o tom, či budú pokračovať?

Písali sme si na Facebooku nedávno, asi týždeň dozadu. Ja som zavesil tuším Meskalín a boli nejaké komenty, že chcelo by to tretiu dosku a tak. Na to mi odpísal Plecho, že už pomaličky na tom pracujú a že to bude, určite to bude.

Čo sa týka originality, hĺbky a hudobnej geniality, je pre teba niekto zo slovenskej scény porovnateľný s Marekom Brezovským?

Nie, nie je, na takej úrovni určite nie, v rámci komplexnosti. Hlavne je to ale ťažko porovnateľné, lebo Marek zomrel veľmi mladý. Ťažko ho napríklad porovnávať so Zeljenkom (Ilja Zeljenka, pozn. red.), ktorý sa dožil relatívne vysokého veku a skomponoval kvantum hudby. Ale treba povedať to, že Marekovo krátke dielo je plne zrovnateľné s akoukoľvek inou slovenskou tvorbou v oblasti súčasnej vážnej hudby. A dokonca si myslím, že stojí na vrchole, svojou unikátnosťou, spontánnosťou a v podstate jasným rukopisom. A aj motivickou prácou, aj tým samotným remeslom. Čo je úžasné, ak si uvedomíme, že to písal 16, 17-ročný chlapec.

Ja si myslím, že talent takého rozmeru asi ťažko... Marek sa veľmi hlásil k Mariánovi Vargovi, svojím spôsobom sa nejak v ňom videl a možno ho niekto porovnáva práve s ním – takisto skladateľ vážnej hudby, klavirista... Marián a Dežo (Ursiny, pozn. red.) sú naozaj originálni ľudia, nepoplatní žiadnym "amerikanizmom", keď to tak zjednodušene poviem. Ale Marek bol naozaj extrém... Extrém.

► Informácie o Hrana Tour 2011


Hrana - tematický koncept pripravovaného filmu

--
Autor: Patrik Marflák
Video: Vladimír Labát
Titulný obrázok: Marek Ormandík


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti