Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Košickí Meyssa hrajú indie rock, no zasahujú aj do iných štýlov

Košickí Meyssa hrajú indie rock, no zasahujú aj do iných štýlov

21.04.2013 - 17:00 | Marek Danko

Košičania Meyssa patria medzi tie kvalitnejšie indie rockové kapely, ktorým sa oplatí venovať priestor, aj vzhľadom k tomu, že majú na konte EP so štyrmi vlastnými skladbami a ich snaha zaujať pozornosť náročnejšieho publika je naozaj úprimná. Na otázky obšírne odpovedal spevák a gitarista Martin "Givvenn" Kuchta.


O vašej kapele som sa dozvedel až prostredníctvom vášho manažéra minulý mesiac. Viete mi vysvetliť, ako sa vám darilo ukrývať pred mojimi očami celé tri roky?  

Možno sme sa ani veľmi nemuseli snažiť (smiech). Robili sme si promo, na aké nám popri fungovaní v kapele sily stačili, ale zjavne tam boli rezervy. Keď mám hovoriť za seba, tak ja som na to ani veľmi chuť nemal popri tom skladaní piesní, písaní textov, cvičení, hľadaní zvukov a pod. Istý čas som pre nás robil ešte aj video. Ale s príchodom nášho manažéra Romana sa konečne pohli ľady. Poznám sa s ním cca 2 roky, ale to, aby nám robil manažéra sme si vymysleli asi pred tromi mesiacmi. Bránil sa, bránil, no neúspešne... Nakoniec sme ho jeden večer pre skúšobňou ukecali a na druhý deň už vypisoval emaily, obvolával a zisťoval, čo sa dalo. Roman je v tomto veľmi šikovný človek, baví ho vymýšľať, čo a ako, baví ho komunikácia, či už mailová, telefonická alebo pri pive. Dlho sme hľadali manažéra, neúspešne, ale jeden večer mi tak docvaklo, že Roman je na vybavovanie šikovný a čo je ešte dôležitejšie, že má veľmi rád našu hudbu a verí nášmu potenciálu.  

Až teraz mi došlo, že vinou internetu to určite nebolo, lebo ako vidím, spropagovaní na ňom ste takmer dokonale... Veľmi sa mi páči vaša stránka, ktorá je kvalitná a prepracovaná. Kto je jej autorom?  

Autorom stránky som ja. Vyštudoval som TUKE, odbor umelá inteligencia, roky som sa aj živil ako programátor.  

Viem, že je pre vás unavujúce dostávať stále rovnaké otázky, ale čo znamená to záhadné slovo Meyssa? Ak sa nemýlim, má to súvislosť s nočnou oblohou...  

Áno, má to súvis s nočnou oblohou, konkrétne so súhvezdím Oriona. Meissa je hviezda, ktorá sa nachádza v hlave Oriona. Meissa znamená "tá, čo svieti". S týmto názvom prišiel náš bývalý basák, zapáčil sa nám. Zistili sme ale, že už existuje kapela s názvom Meissa, tak sme sa rozhodli to prehodiť na Meyssa. Ako sme neskôr zistili, Meyssa je dievčenské meno a znamená "tá s tou ladnou alebo gazelou chôdzou".  

Prečo vás láka robiť alternatívnu hudbu? Nemáte ambície "vopchať" sa do povedomia ľahšími popevkami a aranžmánmi? 

Hmm... V prvom rade sa snažíme hudbu robiť tak, ako ju cítime, myslím si, že presahujeme štýlovo viac žánrov, aj keď na našom prvom EP to možno nie je cítiť. Máme snahu "vopchať" sa do povedomia silným, špecifickým zvukom a textami, ktoré nie sú len o tom, že mám zlý deň alebo nekonečnom klišé milujem ťa, milujem ťa, milujem ťa... Je oveľa viac vecí, o ktorých sa dá spievať. Snažíme sa o to, aby sa naša hudba dotkla ľudí v tom zmysle, že tá hudba má svoju dušu, svoje emócie. Nie je to prvoplánový útok na prvú signálnu sústavu a pravdepodobne sa nezapáči na prvé počutie, ale čím viac ju budete počúvať, tým viac sa vám dostane pod kožu...


S tým súvisí aj otázka, prečo máte texty v angličtine? Je pre vás ľahšie vyjadriť sa takto alebo máte skôr pocit, že by vám do toho slovenčina nesedela?  

Pre mňa je ľahšie písať texty a melódie v angličtine a dokonca sa mi aj spieva ľahšie v angličtine.  

Ak už sme pri textoch, ako autor si uvádzaný ty... Preto sa pýtam, čo vlastne tvoj pseudonym znamená a o čom sú texty? Čím sú inšpirované?  

Tento pseudonym je skôr takým otáznikom. V jednom období som sa intenzívnejšie zamýšľal nad tým, čo v živote môžeme ovplyvniť a naopak, čo nemôžeme, čo je dané (given) "napevno". Zapáčilo sa mi to ako pseudonym a takisto ako to slovo znie foneticky. Čo sa týka textov, ich význam, ktorý tu teraz opíšem sú len moje pocity, každý si v tých textoch môže nájsť niečo iné, niečo svoje. Občas sa mi stane, keď sa spätne zamýšľam nad svojimi textami, že majú aj úplne iný význam, ako som pôvodne zamýšľal. To je ten pekný "side effect" slov, že sú nejasné a pre každého ma to isté slovo trošičku iný význam.  

Sometimes z môjho pohľadu pojednáva o tom, že všetko zlé je na niečo dobré. Všetky ťažké veci, ktorými musíme prejsť, sú pre nás skúškami, cez ktoré rastieme. Ak sa nám stane niečo zlé, v prvom momente je veľmi ťažké vidieť niečo pozitívne na tom, preto tá fráza - Sometimes we all fall on our knees asking why me (občas všetci padáme na kolená a pýtame sa prečo práve ja). A možno keby nám niekto aj v tej chvíli dokázal povedať dôvo,d prečo sa to stalo a prečo to je pre nás pozitívne, ale v tej chvíli nie je žiadny dôvod dostatočný... až časom to poznanie príde a celé to pochopíme... 

Vo White Morning je veľmi silno cítiť more a celú tú atmosféru, celá pieseň je pohľadom na to, že kedy sme a kedy nie sme sami sebou a kedy žijeme na 100%. Vďaka tomu pocitu mora som si vytvoril mýtickú postavu, ktorá žije cez deň v mori, večer prichádza na breh, mení sa na človeka, teší sa, užíva si, žije na 100%, presne tak ako to robíme my, užívame si s priateľmi, športujeme, robíme to, čo nás baví a potom sa táto postava každé ráno vracia k moru, kde na svitaní umiera. Znova sa narodí v mori, ale chce byť na brehu, čaká do večera, doslova len prežíva, tak ako to často robíme my. Kde, to Vám snáď hovoriť nemusím... a takto dookola...  

Don't give up je o vzore. Mojím vzorom je moja žienka. Vďaka nej chcem byť lepším človekom. Tá pieseň je aj o tom, že by som niekedy chcel vidieť veci, tak ako ich vidí ona, keď sa zbytočne rozčúlim nad niečím alebo ma niekto vytáča a ona by na to len kývla rukou a povedala: veď to za to nestojí, je to jeho vec... Je to o chcení vidieť veci z lepšej stránky, ale aj pohľade z inej strany a o pozitívnom myslení.  

On my own
je taká moja malá spoveď, mojich pocitov, otázok a nejasností, keď sa mi začala chvieť zem pod nohami.  

Máte na konte EP Sometimes. Ako sa vám nahrávalo? Ako dlho trvalo naskúšanie skladieb?  

Nahrávalo sa nám výborne, nahrávali sme v štúdiu Lavagance u Mareka Rakovického. Práca s ním nás bavila, bolo to skvelé. Marek je profesionál "numero uno", veľmi rád spomínam na prácu s ním. No a k tomu skúšaniu - medzi tým, čo sme sa rozhodli ísť do štúdia, a kým sme sa tam nakoniec dostali, ubehli asi 4 mesiace. Bolo to obdobie pravidelného skúšania piesní a ich prepisovania, dolaďovania a cibrenia. Na každej skúške sme niečo zmenili, vylepšili a o tri skúšky sme sa k tomu vrátili, k pôvodnej verzii. A takto dookola a hore, dolu, doľava, doprava... Asi v polovici tohto organizovaného chaosu sa náš gitarista rozhodol, že opúšťa kapelu, takže celá gitara pripadla mne a v priebehu mesiaca a pol sa zo mňa musel stať hlavný gitarista. Zo speváka...


V čom vidíte výhody a nevýhody profesionálneho štúdia? Skús nám to priblížiť ako ľuďom, ktorí nahrávacie štúdio v živote nenavštívili...  

Začnem nevýhodou, tá je asi iba jedna a to finančná stránka. Pokiaľ mladá kapela nasporí na štúdio, pravdepodobne nasporí tak, aby nahrala čo najviac piesní za čo najkratší čas. Potom kapele neostáva veľa priestoru na experimentovanie, ktoré štúdio dokáže poskytnúť. A aj pokusov na nahrávanie tým pádom ostáva menej. Teraz k výhodám. Budem hovoriť o tomto konkrétnom štúdiu, t. j. štúdiu Mareka Rakovického. Ako som už spomínal, Marek je veľký profesionál, talentovaný hudobník a skvelý človek. Jeho prístup je otvorený, netlačí kapelu do štýlu, v ktorom je doma, prípadne do nejakých bežných koľají, ale snaží sa pochopiť kapelu. Jeho skúsenosti s nahrávaním sú veľmi veľkým plusom. Ďalšou obrovskou výhodou tohto štúdia je technické vybavenie. Výsledný master nášho EP stojí zato. Čo ja veľmi oceňujem je, že každá pieseň má iné pomery - v malých štúdiách sa bežne stáva, že sa nazvučia bicie a ich hlasitosť a frekvencie zostávajú počas celého albumu rovnaké. Tu tomu tak nie je, dynamika každého nástroju je v jednotlivých piesňach niekde inde, raz je výraznejšia basa, raz bicie, raz gitara, raz spev. Celé EP tým získava na zaujímavosti.  

Prečo vlastne hráte len v trojici? Neuvažujete pribrať druhého gitaristu alebo klávesáka?  

Začali sme ako štvorica, do štúdia sme šli ako trojica. Po nahrávaní sme sa pustili do hľadania gitaristu, skúsili sme viacero ľudí, s jedným chalanom sme to ťahali vyše roka, aj keď sme cítili, že to nie je to pravé orechové, nakoniec sa on sám rozhodol opustiť kapelu. Potom boli ešte nejaké pokusy mať druhého gitaristu, tie pokusy boli hlavne z mojej strany, lebo som sa vždy cítil byť viac spevákom, ako gitaristom. Keď chce niekto hrať v Meysse, musí chcieť hrať v Meysse. Musí byť s tou hudbou a filozofiou okolo kapely stotožnený na 100%. Ja osobne mám radšej hudobníkov, ktorí chápu heslo “hraj tak, aby si nezavadzal” a nepretláčajú sa všade za každú cenu. Takého štvrtého člena sme zatiaľ nenašli a momentálne ani nehľadáme. Ale možno časom...  

Aké máte skúsenosti s hraním naživo? Mám na mysli majiteľov klubov, odozvu divákov alebo to, aká je medzi vami ako hudobníkmi chémia...  

Za posledný rok sme toho veľa naživo nezahrali. Dôvodom bolo práve nekonečné hľadanie tých správnych ľudí, ich zaúčanie. Okrem toho, že sme hľadali gitaristu, nám medzičasom odišiel aj basák a už sa do skúšobne nevrátil, akokoľvek sme sa snažili. Našťastie sa nám relatívne rýchlo podarilo nájsť nového - Viktora. Odozva publika bola zatiaľ vždy pozitívna a skúsenosti s majiteľmi taktiež. No a čo sa týka chémie z môjho pohľadu to funguje veľmi dobre. Z pôvodnej zostavy Meyssy sme ostali len dvaja - bubeník Ďurike a ja. Hráme spolu tri roky, tá chémia sa tam namiešala dobre. Ďuri je veľmi dobrý hudobník, jeho rytmy sú chytľavé a rozhýbu vám telo, presne vycíti kedy pritlačiť na dynamiku, kedy ubrať. A stačí sa nám na seba pozrieť a vieme, čo a ako, aj bez slov.  

Na košickej scéne sa pohybuje minimum indie (alternatívnych) gitaroviek, pritom tento štýl je viac-menej dosť populárny. Čím si to vysvetľuješ?  

No to teda netuším. Zamýšľal som sa nad tým už veľakrát, lebo aj kvôli tomuto nevieme nájsť správneho gitaristu, ale odpoveď som zatiaľ nenašiel. Je tu veľmi silná rocková a metalová scéna, v podstate sa dá povedať, že to platí pre celé Česko a Slovensko. Takmer vždy, keď k nám prišiel nový gitarista na skúšku, mal tieto vzory - Jimi Hendrix a Slash. Ešte som sa nestretol s tým, že by prišiel gitarista, ktorý má za vzor napr. Chrisa Reu, Braina Maya, The Edgea, Davida Gilmoura alebo Paca de Luciu atď... Je to pravdepodobne spôsobené tým, že keď títo košickí gitaristi vyrastali v dobe, keď boli práve tieto kapely veľmi silnými vzormi a vôbec celkovo rocková hudba mala svoje najžiarivejšie a najviditeľnejšie momenty. Dúfam, že som sa týmto nikoho nedotkol, ja ich rozhodnutie plne rešpektujem.

 
Keby si mal čarovný prútik, čo by si na slovenskej hudobnej scéne zmenil?  

Asi iba to, aby to tu bolo trochu otvorenejšie a uvoľnenejšie, viac rešpektu medzi hudobnými žánrami. A tiež by som prijal nové rádiá a akékoľvek médiá, ktoré by tu doniesli pestrosť žánrov. Nemyslím len indie a pod. Máme tu formátové rádiá a hrajú, čo musia. Ale predstavte si, že vstanete v sobotu ráno, dáte si raňajky na terase, kávičku, alebo čaj a z rádia vám bude hrať Cafe del Mar, prípadne nejaké flamenco... Čo vy na to?  

Na ktorých svetových kapelách sa zhodnete všetci traja?  

Uff, je ich viac. U2, Kings of Leon, Depeche Mode, Queen, Muse, Faithless, Coldplay...  

Aké sú vaše plány na rok 2013, resp. vo vzdialenejšej budúcnosti? Ako sa chcete prebojovať aspoň do povedomia tých ľudí, ktorí by o vašu hudbu mali záujem?  

Plány na tento rok sú veľké. Tým, že sa k nám pridal náš manažér Roman, začali sa veci hýbať. Oslovili sme kopu festivalov, aj zahraničných, niektoré účasti už máme potvrdené, diváci nás budú môcť vidieť aj na festivaloch v Košiciach. O konkrétnych festivaloch žiaľ zatiaľ nemôžeme hovoriť, taká bola dohoda s organizátormi festivalov. Sledujte pravidelne našu stránku a dozviete sa viac. Chystáme sa točiť videoklipy. Prišli sme s novou koncepciou klipov, ale to je zatiaľ takisto tajné. Oslovujeme na spoluprácu aj ľudí v zahraničí.   

Ak sme sa ťa náhodou zabudli opýtať na niečo podstatné, teraz máš priestor...  

Zahoďte televízory (smiech).


P. S. Ak sa chcete pokochať pohľadom na to, ako by mala vyzerať profesionálna stránka, skúste si kliknúť na tento odkaz. Najbližšie môžete kapelu vidieť naživo 1. mája v Košiciach. V klube Malbo caffé sa predstavia spolu s prešovskými rockermi Sunlips (FB event).

Autor: Marek Danko
Foto: Meyssa


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
25 26 27 28 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti