Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Janko Kuric: Vidiek je amatérska kapela, ktorá nespí a nikdy nespala

Janko Kuric: Vidiek je amatérska kapela, ktorá nespí a nikdy nespala

24.03.2016 - 13:10 | Marek Danko

Rozhovory s večným optimistom Jánom Kuricom patria k zážitkom, na aké sa spomína dlho. Lídra formácie Vidiek sme oslovili pri vydarenom koncerte v Košiciach, kde sa kapela predstavila s čoraz známejším Pacora Triom. Frontman sa podelil s plánmi, zážitkami zo života i nahrávania ostatnej platne a k dobru pridal niektoré menej známe skutočnosti.


Minulý rok na jeseň ste mali hrať v Košiciach s Čechomorom a Pacora Triom. Prečo to vtedy nevyšlo?

Z organizačných dôvodov. Náš manažér sa zabudol pozrieť, aké je pódium v klube, kde sme mali hrať. Zistil to až dva týždne pred koncertom, keď miesto osobne navštívil. My sami by sme mali problém tam vojsť, nieto ešte ďalšie dve skupiny. V podstate sme si boli na vine sami, keďže sme si to neskontrolovali vopred. O to viac nás teší, že sme to teraz mohli fanúšikom vynahradiť. Zároveň nás mrzí, že dnes s nami nie je Čechomor. Človek sa učí na vlastných chybách.    

Keď už spomíname Čechomor, ako dopadlo vlaňajšie turné s nimi?

Sme starí kamaráti už od 90-tych rokov, kedy práve začínali. Stretli sme sa na Morave a okamžite sme si padli do oka. Čechomor má výbornú zostavu, Franta (František Černý) a Karel (Holas) si dávajú záležať na dobrých muzikantoch. Ide z nich pohoda, rovnako ako z nás, takže sme sa dobre stretli. 

Sú aj ľudia na východe Slovenska blízki tomu vášmu pohodovému naturelu?

Myslíte publikum? Už od začiatku našej kariéry sme mali, nechcem povedať gro, ale strašne veľa kamarátov a priateľov na východ od Košíc. Dobre, boli aj 20 kilometrov na západ od Košíc, ale najviac ich fakt bolo na "ďalekom" východe, v Sobranciach, Snine, Vranove nad Topľou, Medzilaborciach, a pod. Dovolím si povedať, že je to náš kraj. My sme už takmer naturalizovaní východniari (smiech). Dokonca až tak, že ešte aj psa mám zo Sobraniec.

Takže pre vás pomyselná bariéra medzi východom a západom neexistuje.

Samozrejme, že nie. A čudujem sa, že vôbec niekto niečo také hovorí. Veď sme maličký päťmiliónový štátik a ešte sa tu budeme hrať na nejaké hranice? To je dosť komické. Niekoľkokrát sme už hrali v New Yorku, Chicagu, Londýne, atď. Uvedomme si, že iba taký New York má trikrát viac obyvateľov než Slovensko, čiže pre mňa sú reči o Kysučanoch a Maďaroch naozaj srandovné.

Janko Kuric zo skupiny Vidiek na Gold Feste 2011Janko Kuric, 2011 (foto: Igor Daniš - Hudba.sk)

O vašom albume z roku 2015 Vidiek s oblohou si dovolím povedať, že ide o váš zatiaľ najlepší a najprepracovanejší kus v diskografii.

Vďaka, aj ja si to myslím, takže už sme dvaja (smiech)... Snažili sme sa o takýto výsledok veľmi dlho. Všeličo sme vylepšovali, prerábali, škrtali, a pod. Potom som to aj naspieval, ale hocikedy som nebol spokojný s textom, tak som ho znovu prepísal a prespieval, len aby sa mi to páčilo. Čiže bola by veľká škoda, keby tú námahu nebolo vidno. Každá notička je premyslená, vsadená na svoje miesto, nič nie je urobené náhodne.   

Čiže to je hlavný dôvod toho, že sme museli na platňu čakať dvanásť rokov?

Je to jeden z dôvodov. A možno sa to dalo urobiť aj skôr (smiech)... Málokto však vie, že ročne robíme okolo 70 koncertov a pritom sme amatérska kapela. Všetci chalani niekde pracujú. Vymýšľať a tvoriť popri tom všetkom je dosť ťažké, takisto sme už starší, niekto má malé alebo aj veľké deti, to je jedno s druhým. Nie je to ako v časoch, keď bol človek slobodný, nemal bočné povinnosti či záväzky a pritom "makal" ako sprostý.
 
Vaše skúsenosti sa na albume miesia s entuziazmom mladých hudobníkov (Pišta Vandal, Puding pani Elvisovej, Katka Knechtová, atď.), čím vznikol zaujímavý súzvuk viacerých generácií.

Mám veľmi rád ľudí a ešte radšej mám mladých, pretože od nich sa toho dá veľa načerpať. Nehovorím, že som starý, ale určite som starší, kopec vecí zabudnem, či už emočne alebo názorovo. Vekom a skúsenosťami sa stávam kvázi múdrejším, čo je na druhej strane príťaž. Vytráca sa bezprostrednosť, iskra alebo potreba schválne urobiť nejakú chybu. Mladý človek ju just urobí, lebo nemá zábrany. Preto rád spolupracujem s mladšími ľuďmi, prestávam si uvedomovať, že som starší a cítim sa byť vo veku Katky a chalanov z Pudingu, som akoby ich „súputníkom“.     

Z toho usudzujem, že zrejme nezastávate názor, podľa ktorého by sa mladší mali učiť od starších.

Práve naopak, starí nech sa učia od mladých (smiech). Je pravda, že mladí sa chcú učiť od starých, to je prirodzené. Treba vedieť ako sa hralo pred nami, niečo si zobrať od predchodcov, ale mladý by v žiadnom prípade nemal kopírovať starého. Mladý má tvoriť niečo revolučné, k starým sa dá vracať len po inšpiráciu. Lebo aj ten starý bol kedysi mladý. 

Aký ste mali pocit pri prerábaní aranžmánov u skladieb cudzích kapiel (Gramatika, Udavač)?

Takéto veci sa úplne stávajú v USA alebo Anglicku. Veď Rolling Stones sa veľmi inšpirovali starými americkými bluesmanmi a sú stále slávni. Netreba sa toho strániť, inšpirácia je super. Keď som mal desať rokov, tak som to u "Stounov" nevnímal ako hanbu. Mozart sa nikdy netajil tým, že berie nielen celé takty, ale celé strany od Haydna. Pre starších to bola česť.

Vypočujte si album Vidiek s oblohou na Deezeri:

 
V dnešnej hudbe chýba obyčajná ľudskosť

Z vašich nových textov je cítiť nadhľad, zároveň ste sa posunuli aj v technike písania rýmov či budovania štruktúry vetnej skladby... Je to tým, že sa v nich veľa škrtalo?

Nie, nie, po rýmoch a vetách som to neupravoval, ak už sa niečo škrtalo, tak celý text, menil sa námet, a pod. Výhoda staršieho skladateľa je v tom, že niektoré veci mi idú od ruky samozrejme. Nemusím hľadať. Mínusom je to, že môžem zlenivieť a nehľadať nič špeciálne, iskrivé.   

Ďalšou výhodou je u vás to, že nepíšete od stola, ale máte toho veľa prechodeného a zažitého.

Od začiatku tvrdíme, že úlohou muzikantov je zabávať ľudí. Aj Mozart zabával publikum. Nechcem sa teraz prirovnávať k Mozartovi, božechráň, ale pravdou je, že každý hudobník vychádzal z ľudu. My máme špecifické aj to, že pochádzame z dediny a tzv. ľudskosť je nám blízka. V dnešnej hudbe mi chýba obyčajná ľudskosť. Vymýšľajú sa rôzne fabule, niečo abstraktné, ale prečo? Veď to má byť pre nás.

Niekedy je dobré, ak niekto urobí niečo špeciálne, lenže nemali by to robiť všetci ostatní. Nech to robia len tí, ktorí to vedia. Zábava by nemala byť prvoplánová. Je tu veľa formácií, ktoré sa snažia len zarobiť, byť populárne a pritom nemajú čo povedať, resp. to hovoria prvoplánovo. Našťastie máme aj veľa dobrých kapiel - nedávno sa vyhlasovali ceny Radio_Head Awards v Bratislave - po textovej a hudobnej stránke. Človek žasne, aké skvelé texty a aranžmány robia Chiki Liki Tu-a, ich poňatie toho, čo sa snažia povedať, je super.

Prešovčania vyhrali s albumom Slzy tvý mámy, Šedivý a spol. v poslucháčskej kategórii o album roka. Poznáte Saténové ruky, ktoré s debutom zvíťazili v kategórii kritikov? 

Áno, poznám hudobníkov, počul som pár pesničiek v rádiu, ale zatiaľ som nebol na ich koncerte. 

V kútiku duše som dúfal, že by mohla byť nominovaná aj vaša novinka.

My sme starí ignoranti, veľmi nás to nezaujíma (smiech). A ja osobne sa držím hesla, že jeden rok si slávny a na budúci rok už nikto o tebe nepočuje.

Vidiek, 2015Vidiek, 2015

Na vystúpeniach si sem-tam zvyknete počas skladby Fajčenie škodí zdraviu zapáliť cigaretu. Ako to ide dokopy s filozofiou textu? 

Keď je dobrá nálada, hráme festival a je teplo, zvyknem to robiť pre efekt, aby som vyzeral ako parná lokomotíva. Tento text som napísal ako úplne prvý v živote. Mal som 16 alebo 17 rokov a bol som "zarputilý" nefajčiar, keďže mama s otcom boli "zarputilí" fajčiari. Vyfajčili strašné množstvo cigariet. U nás sa fajčilo v celom dome a pamätám si aj to, že svedkom rovnakého neduhu som bol aj u lekára. Musel som povedať "ááá" a lekár mi fúkol nikotín do krku (smiech).

Zvyknete spomínať fakt, že Vidiek si ľudia niekedy mýlia s kapelou YPS.

To je pravda, YPS mali skladbu Mama kúp mi röntgen a my sme s Ventil RG ešte predtým hrali podobnú hudbu. Na niektorých koncertoch od nás fanúšikovia túto pieseň pýtajú, tak sme si povedali, že raz sa ju určite naučíme. Poznáme sa s nimi aj osobne, takže ak nám dajú noty, nemal by to byť problém (smiech). 

Čo by sa muselo stať, aby ste sa začali cítiť ako "mešťan"?

Hoci bývam v Bratislave, stále som vidiečan. Mám oveľa vidieckejší dom než ako keby som býval na dedine. Je to lokalita pri lese, krásne zdravé prostredie, atď. Podľa mňa je jedno, kde človek býva. Už som to raz niekde hovoril, že mne by sa asi najlepšie žilo v New Yorku. Tam by som bol stále vidiečan, lebo to je v hlave a nie v prostredí. Človek môže byť šťastný aj v stane na smetisku a nešťastný v hrade na Pereši (časť Košíc – pozn. autora).  

V akom časovom horizonte vidíte ďalší album? Je to ďaleko?

Nie, nie, práveže by to mohlo byť skôr než by sa zdalo. V roku 2007 sme urobili živé CD Ventil RG - Randal 2007 a to ma vtedy tak nakoplo, že odvtedy mám v hlave niekoľko projektov. Takže najprv sme museli dokončiť jeden a potom ísť na ďalší a ďalší. S Věrou Bílou sa mi podarilo urobiť album Cigánsky plač (2002, pozn. red.), ktorý na Slovensku skoro nikto nepozná a v Čechách vyhlásili jednu pieseň z albumu za najzaujímavejší počin roka. My Slováci sa o také veci veľmi nestaráme. 

Špekuloval som aj nad spoluprácou s Buty, Čechomorom, maďarskými hudobníkmi, chlapcami z Terchovej alebo Pacora Triom, čo by mohlo vyústiť až do V4 platne. Či chceme alebo nie, máme spoločný región a kultúru z Rakúsko-Uhorska. Naši starí alebo prastarí otcovia žili v jednom štáte a my sme zabudli, že tu na kope sme boli s Maďarmi, Poliakmi, Rakúšanmi, atď. Je to strašne drahé, ale keby som našiel niekoho finančne ochotného, určite by to bolo zaujímavé.

Budeme vám držať palce.

Vďaka. Sami vidíte, že Vidiek nespí a nikdy nespal (smiech).   

Autor: Marek Danko
Foto: Marko Erd - Hudba.sk (titulná fotografia), Igor Daniš (1. foto v článku), archív kapely (2. foto v článku)


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
28 29 30 31 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti