Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

No Name: "Tvoríme si vlastné princípy a pravidlá, zrazu je možné všetko"

No Name: "Tvoríme si vlastné princípy a pravidlá, zrazu je možné všetko"

25.01.2016 - 14:30 | Marek Danko

Je ťažké nájsť v Košiciach úspešnejších hudobníkov než sú tí, ktorí pred 20 rokmi zvíťazili na Košickom zlatom poklade. Bratská súdržnosť a pevná disciplína spolu s chytľavými hudobnými nápadmi a zmysluplnými textami kapele priniesli popularitu, ktorá trvá dodnes nielen na Slovensku ale aj v Česku a Poľsku.


V posledných rokoch boli No Name v porovnaní s obdobím zo začiatku milénia síce menej na očiach a v ušiach slovenskej verejnosti, no stále sa môžu opierať o silnú a stabilnú základňu fanúšikov, ktorú si vybudovali počas takmer dvoch dekád na scéne. Na jeseň 2015 navyše vydali album, ktorý patrí za posledných desať rokov k ich najvydarenejším, a na jar ho predstavia naživo na veľkom česko-slovenskom turné. Kapelu sme preto oslovili s otázkami, na ktoré odpovedal spevák, skladateľ a textár Igor Timko.

Na albume S Láskou je koncentrovaná esencia vášho rukopisu a nápady, ktorým nechýba silný hitový potenciál. Čo podľa Vás napomohlo k takému kvalitnému výsledku?  


Sme spokojní, vyrovnaní, dospeli sme do štádia, kedy si vieme mnohé veci rozhodnúť sami. Za posledných 19 rokov sme sa učili od starších skúsenejších kolegov. Dnes je situácia iná. Tvoríme si vlastné princípy a pravidlá, zrazu je možné všetko. Myslím, že sme dospeli do štádia, kedy si uvedomujeme, že celé dianie okolo našej kapely záleží len a len od nás samých. Je to pocit slobody, zadosťučinenia. S takým pocitom sa tvorí príjemne, navyše prvá vlna našich detí je už školopovinná, máme teda znova dostatok spánku, impulzov, skúšame každú voľnú chvíľu... Berieme to vážne, preto logicky prichádza spätná väzba v superlatívoch. Viem, že to znie neskromne, ale cítime to rovnako, ako ste to pomenovali v úvode. 

V roku 2015 vzniklo na Slovensku až neobvykle veľké množstvo vynikajúcich albumov. Mali ste vlani čas počúvať niektoré počiny od vašej konkurencie? 

Snažím sa, aby mi neunikol žiaden slovenský a český nový album. Ale nechcite odo mňa, aby som sa vyjadroval ku kolegom. Na hodnotenie aktuálnej hudby je tu vždy fenomén poslucháča a ten nekompromisne rozhoduje, čo dobré je a čo nie. A čo sa týka konkurencie, toto slovo mi príde v spojitosti s hudbou neadekvátne. Hudbu je totiž ťažké merať. Verejné pôsobenie s vlastnou muzikou ovplyvňuje veľa faktorov, objem vašej hudby v rádiách, texty, dosah vašej filozofie, vizuálna stránka vašich klipov, naliehavosť výpovede, atď.

Najprogresívnejšou skladbou na novom albume je Tango s dejinami. Ako vznikali jednotlivé gitarové a klávesové linky, kto prišiel s nápadom použiť nepravidelnú rytmiku?

Text aj hudbu k tejto piesni mám na svedomí ja, ale prvotné demo má od finálnej verzie ďaleko. Fungovanie v našej kapele vystihuje slovíčko syntéza a teda každý môže hovoriť do všetkého. S Ivanom (bicie) sme sa zhovárali, ako poňať klasické tango, aby znelo súčasne a že táto pieseň ponúka krásny priestor, aby naplno ukázala jeho inštrumentálnu vyspelosť. Do toho vpadol so svojimi klávesmi Zoli, nuž a Roman sa so svojou gitarou nechal unášať tým, čo počul. Silným hnacím motorom spomínanej nahrávky je aj hosťujúci basák Martin Gašpar. Každá pieseň potrebuje aj čas, aby dozrela, mali sme vlastnú muziku v autách v telefónoch, aby sme ju počúvali, vychytávali a toho času bolo dosť. Nakoľko sme založili vlastné vydavateľstvo, nemali sme sa kam ponáhľať. V štúdiu sme trávili čas bez tlaku a v úplnej pohode. Toto je podľa mňa zásadný pocit, ktorý sa nesie celým albumom.

Komplikovanejšie nápady sú použité aj v piesni O aký život by som stál. Ide o dôkaz toho, že naozaj sa s "múzou bijete na päste", no darí sa vám nad ňou stále zvíťaziť... Čo najťažšie ste ako skladatelia museli počas uplynulých 20 rokov zvládnuť a prelúskať?

Myslím, že 20 rokov je z pohľadu vývoja svetovej hudby neuveriteľne dlhá etapa. Dnes sa logicky hrá a tvorí inak, ako to bolo v časoch keď sme začínali. Dnes sú technológie úplne bežnou súčasťou koncertov a živého hrania. Ten prerod v tvorbe a v jej interpretácii sme podľa mňa zvládli prirodzene, kontinuálne a bez kŕčov, ale teraz, keď o tom hovoríme, mi napadá, že nebyť neustálej práce, skúšania a samozrejme hudobného vzdelania, mohlo to dopadnúť fatálne (smiech).

Do akej miery budú mať hudobníci v kapele možnosť počas koncertov blížiaceho sa turné improvizovať na rôzne témy a melódie?  

Sme kapela, ktorá svoje vystúpenia stavia presne na kľúč. V divadelnej terminológii sa tomu hovorí dramaturgický oblúk, teda schéma, ktorá je vystavaná tak, aby sme publiku nedali vydýchnuť ani na chvíľu. Improvizácia, spontánne hranie, to sú veci, ktorým dávame voľnosť v skúšobni, ale ak chcete načasovať vizuál spolu s hudbou, umocniť miesta, ktoré majú nosný význam a ktoré prezentujú filozofiu našej hudby, improvizáciu musíte podriadiť celkovému dojmu z koncertu.

Vypočujte si album S Láskou na Deezeri:



Snažíme sa spievať to, čo žijeme, a žiť to, čo spievame

Skladba Pamäte stručne a veľmi trefne rekapituluje dojmy z vašej pomerne bohatej histórie. Cítili ste, že je čas napísať takýto text? A kedy podľa Vás nastane čas napísať skutočné 500-stranové pamäte?

Nakladateľské firmy nás lákajú na knihu o našom fungovaní už nejaký ten rok, ale nemyslím si, že nastal čas vydávať naše pamäte. Jednak všetko, čo sme kedy chceli povedať, hovoríme prostredníctvom našej hudby, textov a výpovedí. Onoho času sme si zadefinovali,  že sa snažíme spievať to, čo žijeme, a žiť to, čo spievame. Je to tá najúprimnejšia cesta aj voči nám samým, aj voči poslucháčom... Možno pamäte o nás samých nevydáme nikdy, možno sa zhodneme na tom, že isté veci majú ostať nezverejnené, že podstatné sú naše piesne a že všetko ostatné je len sekundárne.

V tomto roku ubehnú dve dekády od vášho víťazstva na KZP. Raz ste spomenuli, že to nebolo práve vaše najlepšie vystúpenie. Predsa len, nezaspomínate si nostalgicky niekedy na tieto začiatky v kruhu kapely? 

Spomíname na to veľmi radi už len kvôli tomu, že cesta, ktorú sme od víťazstva na Košickom zlatom poklade urazili, je úžasná. Pamätám si presne na tú čarovnú chvíľu, kedy sme uverili v prvý potlesk za našu vlastnú tvorbu. To je nenahraditeľný pocit. Niekto vám tlieska za to, čo napíšete doma vo vlastnej izbe... To sme ešte netušili, že sa s nami bude identifikovať toľko ľudí, že na nás budú chodiť ľudia od Michaloviec až po Aš. Jasné, že inštrumentálna a spevácka kvalita vtedajšej interpretácia bola adekvátna veku a skúsenostiam... Preto mám zvláštne pocity, keď to niekde počujem... Bŕŕŕ...

Vaším najväčším inšpiračným zdrojom stále zostávajú život a láska, skvelým príkladom sú slová "Život je pridlhý na jednu lásku...". V čom konkrétne sa zmenil Váš náhľad na tieto dve citlivé témy v porovnaní napríklad s rokom 2001? 

Konkrétne pieseň Život, ktorú citujete, napísal bráško Ivan. Zarezonovala medzi poslucháčmi aj medzi hudobnými novinármi. Priebeh jej vzniku by vám lepšie prerozprával on, ale čo sa týka inšpirácie, najlepšie sa inšpiruje témami, ktoré sú nehmatateľné... Tie vám ponúkajú neobmedzený priestor na ich opis. Videl už niekto život, lásku? Naše pohľady sa zmenili spolu so zmenami v našich životoch. Máme rodiny, decká, doma nás čaká náš vlastný mikrosvet... Láska je fajn.

No Name

Niektorí ľudia tvrdia, že vďaka cenám ako Slávik bez hraníc, manažmentu a tamojším vystúpeniam ste populárnejší v ČR než na Slovensku. Máte rovnaký názor?

Tento mýtus o nás začali rozširovať naši slovenskí kolegovia, ktorým sa bohužiaľ u našich západných susedov nepodarilo preraziť. Chápem ich, boli by najradšej, keby sme z nášho Slovenska zmizli, ale situácia sa má tak, že napríklad v Košiciach na nás chodí rovnako veľa ľudí ako v Prahe. Podobne sú na tom kapely Elán, Team, Meky Žbirka... Kľučky od českých festivalov si z rúk do rúk podávame najčastejšie s chalanmi z Horkýže Slíže... To, čo sa stalo nám a menovaným kolegom, sa stane každej slovenskej kapele, ktorá sa na českom trhu presadí. Ale uspieť v Česku sa nepodarí každému... Jožo Ráž nám túto situáciu predpovedal dávno predtým, než sme sa stali v Česku populárnymi.

Videoklip Povedz mi... zaujme výjavmi zo života, ktoré ukazujú dvoch spriaznených, no zároveň míňajúcich sa ľudí. Na čo upozorňuje jeho nelineárny dej? Uponáhľanosť na jednej a spolupatričnosť na druhej strane?

V našej tvorbe, či už hudobnej alebo vizuálnej, sa nikdy nesnažíme do bodky vyrozprávať zmysel odkazu. Každý poslucháč si pod istými slovami predstavuje svoj vlastný výklad, vlastné videnie, tak prečo mu to brať? Toto konkrétne vnímame ako jednu z devíz našich piesní. Poslucháč sa s nami identifikuje bez toho, aby mal dopodrobna vysvetlené, čo sme tým mysleli. No a scenár a réžijná práca Juraja Lehotského nám absolútne sedí.

Hlboký podtón má aj video S Láskou, ktoré patrí k vašim najambicióznejším. Chceli ste namáhavou, strastiplnou cestou hercov vyjadriť to, čo prežívate sám ako človek a hudobník? Čo symbolizuje hrob s plechovkou v závere klipu?

V klipe S Láskou je načrtnutých mnoho tém. Jednou z nich je kontinuita sveta, obmena generácií, ktorá si ale to "svoje" šťastie, možno lásku, možno osud a možno útrapy nesie so sebou celým životom. Možno... Podstatné je, že vás to zaujalo. Dosaďte si za tieto symboly, čo sám chcete.

Ste súčasťou poroty KZP, máte možnosť spoznávať mladé nádeje. Aký prínos bude mať pre tieto kapely zákon o zvýšenom podiele slovenskej hudby v rádiách? Nie je zvláštne, že taká samozrejmá vec musí byť zakotvená v legislatíve? 

Samozrejmé je to nám dvom, ktorí sa o tom bavíme, ale skúste sa na opodstatnenosť slovenskej hudby opýtať hudobných dramaturgov v daných rádiách. Pre nich to samozrejmé nie je a nikdy nebude. Preto to dospelo do štádia, kedy istý objem slovenskej hudby musí byť zakotvený v zákone. Vo svete je to bežné, u Francúzov, Poliakov, Kanaďanov... Skúste prejsť Dánskom, koľko domácej hudby počujete v tamojších rádiách. No Name je z generácie kapiel, ktoré sa presadili hlavne vďaka slovenským a českým rádiám, no dnešní mladí muzikanti za súčasnej situácie niečo podobné nemôžu zopakovať. Jednoducho im to nie je umožnené. Z nášho pohľadu dochádza k porušeniu prirodzenej kontinuity slovenskej hudby a kde je porušená kontinuita, likviduje sa ekosystém pre jej fungovanie. Ja som určite za.


Autor: Marek Danko
Foto: archív No Name


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 29 30 1 2

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti