Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

30-ročná Slobodná Európa: Bez našich fanúšikov by sme to tak dlho asi neťahali

30-ročná Slobodná Európa: Bez našich fanúšikov by sme to tak dlho asi neťahali

26.03.2019 - 16:30 | Ivan Straka

Už v sobotu 29. marca koncertom v bratislavskom Randali rozbieha svoje narodeninové turné legendárna punková kapela Slobodná Európa, ktorá si tak pripomenie 30 rokov od svojho vzniku. Jarná časť šnúry okrem pridaného druhého koncertu v Bratislave zahŕňa aj ďalších desať slovenských miest.


Pred štartom turné nám krátke rozhovory poskytli zakladajúci členovia Slobodky, gitarista Sveťo Korbeľ a frontman Whisky, a zopár otázok sme poslali aj najnovšiemu oficiálnemu členovi zostavy, basgitaristovi Lacovi Lučeničovi. Keďže kapela bola v posledných týždňoch pred turné rozcestovaná, rozhovory prebehli "na diaľku".

Sveťo Korbeľ: Vždy sme boli tak trochu nihilisti

Skalní priaznivci Slobodnej Európy vedia, že vznik skupiny sa viaže k historickému stretnutiu v dnes už neexistujúcej legendárnej bratislavskej pivárni Stará Sladovňa, ktorú všetci poznali pod názvom Mamut. Ako to celé prebiehalo?

V Starej Sladovni sa v tých časoch okrem klasických pivárov stretávalo aj celé bratislavské undergroundové podhubie - výtvarníci, hudobníci, filmári, disidenti, pankáči... Obrovské priestory, do ktorých sa zmestili stovky, ak nie tisíce ľudí, boli na to ako stvorené. Bolo len otázkou času, kedy tam vznikne ďalšia kapela. Ja som v tom čase hrával v obnovenom Extipe po tom, ako som v roku 1987 opustil Zónu A. V roku 1989 odišiel zo Zóny A aj môj celoživotný súputník Braňo Alex spolu s Ozim (bubeník Peter Hurtig, pozn. red.). A tak nám už nič nestálo v ceste - oslovili sme Whiskyho ohľadom spevu, začali sme skúšať nové veci a rozhodli sme sa pre názov Slobodná Európa podľa našej obľúbenej antikomunistickej štvavej vysielačky. 

Punkové kapely na Slovensku vznikali už od začiatku 80. rokov. Ako sa v tom čase vyjadril jeden publicista, punk bol pesimistickou odpoveďou na optimistickú socialistickú budúcnosť. Čo ovplyvnilo fakt, že Slobodná Európa vznikla až v období, keď už sa socialistický režim rúcal?

My sme sa stali skôr odrazom súčasnosti, ktorú sme prežívali.

Zo zakladajúcich členov dnes v Slobodke pôsobíte len dvaja, ty a Whisky. Napadlo ti vtedy v Mamute, že skupina bude aktívne fungovať aj po tridsiatich rokoch?

Nenapadlo, lebo som sa nad tým nikdy nezamýšľal. Nikdy som nemal nejaké plány a sny ohľadom kapely. Keď ma to bavilo robiť, hral som, keď ma to nebavilo, nehral som. Myslím, že aj u ostatných chlapcov to bolo podobne. Boli sme vždy tak trochu nihilisti. Aj preto sme boli tak málo produktívni. Neboli sme napichaní robiť nové albumy. Skôr sme sa do toho museli dokopať. A možno aj preto nie je na našich albumoch žiadna vata a každý song má svoju váhu a hodnotu.

Slobodná Európa síce vznikla v čase rúcania bývalého režimu a nástupu slobody, zmeny sa však nediali tak rýchlo. Stihli ste ešte zažiť nejaké policajné šikanovanie, zákazy vystúpení alebo cenzúru?

So Slobodkou ani nie. Vlastne až teraz pred pár rokmi sa nám dvakrát stalo, že do sály napochodovali policajti, prerušili koncert a cítiac sa ako hrdinovia akčného filmu šikanovali mladých ľudí, ktorí sa tam bavili. Niekomu vždy našli jointa a za cenu pokazeného mladého života z toho spravili drogový prípad, a tým si vylepšovali štatistiky objasnenosti a prémie. Pritom veľké ryby drogového biznisu si často užívajú policajnú ochranu. Samozrejme, nie zadarmo. Ale tak to už v tejto skorumpovanej banánovej republike chodí.

Po prvých dvoch albumoch nasledovala od roku 1995 osemročná pauza v činnosti Slobodnej Európy. Bolo vtedy jasné, že ide len o dočasné prerušenie činnosti alebo ste s obnovou skupiny už nerátali?

Vtedy nič nebolo jasné. Ja osobne som v tom období nerátal ani s budúcnosťou... 

Je pravda, že Slobodka prerušila svoju činnosť v roku 1994 najmä kvôli tebe?

Nie. Všetci sme na tom boli veľmi zle.

Album Trojka (2003) ukázal skupinu v dobrej forme a Slobodka akoby nabrala aj silný koncertný dych. Mám pocit, že kým prvé dva albumy vyjadrovali akúsi beznádej a smútok z toho ako žijeme, tretí album sa mi javí viac "naštvaný". Je to tak?

Nepovedal by som, že Trojka je naštvaná. Podľa mňa je to náš najlepší a najkomplexnejší album.

V prípade zatiaľ posledného radového albumu Štvorka (2014) je jasné, kto alebo čo je terčom kritických textov vašich piesní. Možno to chápať tak, že aj nimi vyjadrujete svoju nespokojnosť s tým, ako sa veci v spoločnosti po revolúcii vyvinuli?

Skôr si myslím, že vekom sme dozreli a získali určitý nadhľad.

Posledné roky intenzívne koncertujete. Tradíciou sa už stali výročné a vianočné koncerty Slobodnej Európy v Bratislave, nevynechávate ani letné festivaly. Čo je pre Slobodku tou hnacou silou?

Náš manažér Roman Fecko, ktorý vie vybaviť veľa hrania. Ale práveže to každým rokom utlmujeme a hráme menej. Tak, aby nás to bavilo. Dokonca na rok 2020 chystáme úplnú pauzu.

Čím bude aktuálna šnúra pri príležitosti 30. výročia založenia Slobodky výnimočná? Môžu sa priaznivci tešiť na nejakých zaujímavých hostí či iné prekvapenia?

Ja dúfam, že každý koncert bude výnimočný tým, že ho zahráme naplno a s energiou. Nejaké šaškárne okolo toho nechystáme. Načo? Ak pôjdeme naplno, bude to výnimočné, a ak nie, ani dvadsať zaujímavých hostí tomu nepomôže.

V jednom z nedávno zverejnených rozhovorov Whisky avizoval, že po skončení tohto turné si dáte ročnú pauzu, ktorú využijete na iné aktivity a oddych, po uplynutí ktorej nevylúčil ani nový album. Môžeš to potvrdiť?

Pauzu na jeden rok môžem potvrdiť.

Okrem Slobodnej Európy stále funguješ aj v legendárnej punkovej kapele Extip. V čom je to iné ako hranie s Whiskym a spol.?

Koncerty Extipu sú komornejšie, čo sa týka návštevnosti, ale o to hlučnejšie a tvrdšie.

Ako by si zhodnotil súčasnú punkovú scénu na Slovensku, prípadne v Čechách, kde tiež máte svoju stabilnú základňu fanúšikov?  

Klišé. Česť výnimkám.

Si pomerne aktívny na Facebooku, komunikuješ s veľkým okruhom priaznivcov a známych. Aký je tvoj názor na virtuálny svet a všetky tieto technické vymoženosti?

Pred týždňom som si zrušil profil na Facebooku a nechal som si len fanpage. Som zástanca skôr osobných sociálnych kontaktov ako tých virtuálnych.


Whisky: Pochopil som, že pôžitkárstvo je rakovina mysle

Súbežne s pôsobením v Slobodnej Európe sa venuješ viacerým iným aktivitám. Mnohí možno ani dnes nevedia, že si v minulosti režíroval videoklipy pre mnohých známych spevákov, vraj si ich natočil okolo 80. Režírovanie si už definitívne zavesil na klinec?

Hej, už dávnejšie som s tým skončil. 

Okrem pilotovania lietadiel je v súčasnosti tvojou veľkou záľubou cestovanie po svete a následne organizovanie stretnutí, na ktorých prezentuješ svoje zaujímavé zážitky. Ktoré z navštívených krajín na teba urobili najväčší dojem?

Na túto otázku nie je ľahké odpovedať. Navštívil som asi 80 krajín sveta a každá urobí na človeka dojem, či už v negatívnom alebo pozitívnom zmysle. Jedným z najväčších zážitkov bola pre mňa cesta po Patagónii, odkiaľ som sa práve vrátil. Tak krásnu, zaujímavú a civilizáciou nepoškvrnenú prírodu už dnes nájdeš málokde.

Najbližší cestovateľský plán?

Okrem klasických destinácií ako napríklad Gruzínsko alebo Kirgizsko, kam sa pravidelne vraciam a organizujem výpravy na terénnych autách, sa chystám v najbližšom čase napríklad do severného Peru alebo na Antarktídu.

Slobodná Európa ohlásila po skončení tohtoročného turné pauzu. Okrem cestovania a lietania, nerozmýšľal si aj nad ďalším sólovým hudobným projektom?

Nie, mám snáď až príliš veľa aktivít a veľmi vítam túto pauzu, keďže mi je vzácna každá chvíľa, keď mám voľno.

(nasledujúce otázky a odpovede Whiskyho sú vyňaté z promo rozhovoru k turné, ktorý pripravila Vladimíra Pôbišová)

V čom sa zmenil tvoj pohľad na život a hudobnú tvorbu za tri desaťročia na hudobnej scéne?

Skoncoval som so všetkými závislosťami, už tri roky nepijem, skoro osem nefajčím, snažím sa žiť zdravo a prináša to svoje ovocie. Našiel som vnútorný pokoj. To je asi tá najvýznamnejšia zmena. Pochopil som, že pôžitkárstvo je rakovina mysle a že tie veci, čo som hladal v divokých amplitúdach rock'n'rollového života, sa ukrývajú niekde úplne inde. Keď som na Slovensku, žijem na samote na kopaniciach, kde je ešte stále kľud a ticho, snažím sa ustrážiť, aby mi zostávalo dosť voľného času a podarilo sa mi zariadiť si život tak, že nemusím robiť nič, čo by ma nebavilo. Takže si vlastne žijem svoj splnený sen. Som šťastný človek a veľmi si to vážim.

Čo sa týka hudby, tak tej som už trochu presýtený za tie roky. Hlavne tej hlučnej. Vyhľadávam skôr ticho, hluku z gitarových zosilovačov a bubnov mám dosť na vlastných koncertoch. Ak si pustím nejakú hudbu, tak je to skôr niečo kľudné s dobrými textami. Napríklad Leonard Cohen, Nick Cave alebo Bob Dylan. Mojím najhranejším albumom je asi Marián Varga s Moyzesovým kvartetom.

Ako je možné, že väčšina tvojich textov stále platí a už ďalšia generácia sa s nimi dokáže stotožniť?

Neviem, ako je to možné. Ale mám z toho radosť, dáva mi to pocit, že to malo zmysel.

Keď ste zakladali v roku 1989 Slobodnú Európu, vedel si si predstaviť, že budete raz pripravovať koncertné turné k 30. výročiu?

Už sa na to nepamätám. Hovorí sa, že kto si pamätá 90te roky, tak ten ich nezažil... A my sme ich zažili veľmi intenzívne.

Zmenil by si niečo z tvojho doterajšieho života? 

Urobil som v živote veľa hlúpostí, ale som vďačný za všetko. Aj zlé skúsenosti dokážu človeka posunúť dobrým smerom, ak ich správne spracuje. Čo ťa nezabije, to ťa posilní. Prežil som. Jediné, čo by ma mrzelo, by bolo to, ak by som bol niečím ublížil niekomu inému.

Ktorá skladba sa ti spieva rovnako ako v čase, keď vznikla, a ktorú naopak spievaš s úplne iným pocitom?

Je zopár našich skladieb, s ktorými sa už dnes nestotožňujem, čo je logické, človek sa vyvíja. Ale tie proste už dnes nehráme. Myslím, že je lepšie, ak ľudia na koncerte nebudú počuť jednu-dve svoje obľúbené veci, ako keby sa mali pozerať na to, ako si robím z huby riť. Nechcem byť na pódiu neúprimný. Časom by to určite spôsobilo to, že by som zanevrel na koncertovanie. A to by som nechcel. Tie skladby boli odrazom doby a štádia, v ktorom som sa nachádzal, keď vznikali, preto sa za ne nehanbím, ale som rád, že som sa odvtedy niekam posunul.

Čo považuješ za svoj najväčší úspech?  

Že som sa stal vnútorne slobodným. Že som skoncoval so závislosťami. A že sa mi podarilo si zariadiť život tak, že tej slobode nič nestojí v ceste. Modlím sa, aby to tak zostalo.

30 rokov na hudobnej scéne nie je samozrejmosť. Ako si vysvetľuješ to, že ste sa ako kapela udržali takto dlho na scéne a berú vás aj mladí ľudia?

Dôležité je určite to, že sme dokázali prekonať ponorkové choroby, ktoré logicky v takejto skupine ľudí vznikajú. Občas nebolo jednoduché zvládnuť naše silné egá. Ale udržalo nás to, že sme nikdy nestratili dôstojnosť, že sme sa nikdy medzi sebou neklamali a nepodvádzali. Takže aj po tých rokoch si môžeme každý vážiť ostatných v kapele. A samozrejme veľkú zásluhu na tom má práve to, že to ešte ľudí zaujíma, že chodia na koncerty, bez nich by sme to tak dlho asi neťahali. Asi vycítili, že to, čo robíme, je úprimné.

Slobodná Európa, 2018Foto: Ľubomír Bafoart Drahoš

Laco Lučenič: Je to jednoduché a priamočiare, ale nie je v tom žiadny bullshit

Si služobne najmladším členom Slobodnej Európy. De facto si však jej súčasťou od čias nahrávania druhého albumu Unavení a zničení, keďže si s chlapcami potom spolupracoval aj na ďalších albumoch. Zmenilo sa niečo nástupom do skupiny za jej riadneho člena?

V podstate jedinou zmenou je to, že teraz som v pozícii basového gitaristu a občasného speváka, kdežto na albumoch som nahrával výlučne gitary.

Bigbít, jazz-rock, pop, elektronika, hudba 60. rokov - prešiel si počas svojej hudobnej kariéry všetkými možnými hudobnými žánrami a kapelami. Je členstvo v Slobodke akýmsi návratom ku koreňom? 

Bezpochyby je to "back to the roots" alebo prinajmenšom bližšie ku koreňom, ale je to hudba, ktorej sa dá veriť a Whiskyho výborné texty sú stále aktuálne. Je to jednoduché a priamočiare, ale nie je v tom žiadny bullshit.

Avizovaná prestávka v činnosti Slobodnej Európy by mohla byť vhodnou príležitosťou pre realizáciu vlastného projektu. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť tvoje nadčasové albumy Zastávky na znamenie a Bodliak na plavkách. Alebo sa dočkáme iného prekvapenia?

Mne sa albumy Zastávky na znamenie a Bodliak na plavkách nezdajú až tak nadčasové, pretože - aj keď s mojím jasným vedomím - boli dobovo štylizovanou produkciou. V tomto duchu by som skôr spomenul album Svetlo... a pocit bezpečia - ten by mohol spĺňať kritériá istej nadčasovosti... Prekvapenia sa určite dočkáme spoločne, pretože keď niečo nahrám, musí to byť také dobré, že to prekvapí aj mňa samotného.

Slobodná Európa - 30 rokov Tour 2019 (jarná časť):

29. 3. (21:00) - Bratislava, Randal Club 
30. 3. (21:00) - Bratislava, Randal Club

4. 4. (20:30) - Prešov, Stromoradie 
5. 4. (21:00) - Brezno, Klub Bombura 
6. 4. (21:00) - Trenčín, Piano Club 

11. 4. (21:00) - Praha, Futurum Music Bar 
12. 4. (21:00) - Písek, Divadlo Pod čarou 
13. 4. (21:00) - Brno, Eleven Club 

25. 4. (20:30) - Nitra, Frankie Rock Club 
26. 4. (21:00) - Zvolen, Dom kultúry ŽSR 
3. 5. (21:00) - Trnava, City Club

Vstupenky:  

Autor: Ivan Straka + PR (časť otázok pre Whiskyho)
Foto: PRn


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti