Hlavná stránka

>

Magazín

>

Rozhovory

>

Kubo Ursiny: Otec by mal z mladých fanúšikov veľkú radosť

Kubo Ursiny: Otec by mal z mladých fanúšikov veľkú radosť

27.10.2016 - 10:30 | Vladimír Nosáľ

Od smrti Deža Ursinyho uplynulo už 21 rokov. Fakt, že jeho platne dnes ľudia krvopotne zháňajú po bazároch svedčí o tom, že Ursinyho hudbe čas nič z jej kúzla neubral, skôr naopak. Odkaz tohto výnimočného skladateľa dnes zodpovedne šíri jeho syn Kubo.


Ten nám v rozhovore okrem iného prezradil viac o pripravovanej vinylovej reedícii albumu Provisorium (1973), ktorú môžete podporiť TU. Vďaka podpore fanúšikov sa už z cieľovej sumy crowdfundingovej kampane vyzbierala viac než polovica.

Aký máš vzťah k hudbe tvojho otca? Dokážeš sa ešte odosobniť a užiť si ju ako poslucháč?

Otcovu hudbu som vždy počúval s rovnakým nadšením ako hocikto iný, kto má vzťah k hudbe. Otvorila mi veci, ktoré sa v bežnej hudbe neotvárajú, a to, že ju robil môj otec, je už len taká perlička. 

Ktoré albumy sú tvoje obľúbené?

Začínal som Príbehom a Tým istým tancom. Keď som mal 15-16 rokov, boli mi zvukovo a stvárnením najbližšie. Postupne som sa však začal prekúsavať všetkou otcovou tvorbou a dnes ju vnímam ako celok. Veľmi rád si púšťam aj Pevninu detstva či Modrý vrch a naposledy ma nesmierne potešilo cédečko Tísíc izieb z koncertu na festivale Valašský špalíček (1989), ktoré nedávno vydalo brnenské vydavateľstvo Indies Happy Trails.

V poslednej dobe sa Dežova hudba teší obľube u nových, mladých fanúšikov. Čo na to hovoríš?

Keďže je to hudba, ktorá si vyžaduje istú pozornosť, signalizuje to, že ľudia sú stále ochotní počúvať aj niečo iné než - ako hovorí Andrej Šeban - audiosmog. Rovnako pozitívne je, že mladí stále radi počúvajú aj na slovo Ivana Štrpku, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou otcovej tvorby. Tá hudba bola robená aj pre mladých ľudí a otec by mal z toho veľkú radosť.

S obnoveným záujmom o hudbu Deža Ursinyho zrejme súvisí aj plánovaná reedícia jeho vinylových platní...

Doteraz vyšli v reedícii otcove albumy len na cédečkách, ktoré sú pre mňa symbolom "zrýchlenia" doby. Veľa ľudí sa dnes vracia k pomalšiemu spôsobu myslenia, fungovania a teda aj počúvania hudby. Vinyl sa nepretáča a poslúchač je nútený počúvať album ako celok. Otcova hudba je aj audiofilská záležitosť, po jeho vinyloch je dopyt, a tak som sa pre začiatok rozhodol pod vlastnou réžiou vydať na platni prvý album Provisorium z roku 1973.

Zvuk bude samozrejme remastrovaný a pôvodný obal Boba Perneckého bude reštaurovaný jeho synom Samom Perneckým. Ako malý bonus bude k vinylu priložený dobový plagát s textami, ktorý mal byť súčasťou pôvodného albumu, hoci sa tak nakoniec z dôvodov mne neznámych nestalo. Pár originálov som našiel doma, preto sme sa rozhodli zreštaurovať a vydať aj tie. Spúšťame crowdfundingovú kampaň a po štyroch mesiacoch od vyzbierania by mali byť platne na svete. Dúfam, že s výsledkom budú všetci spokojní.


Okrem toho si prednedávnom oživil Dežov muzikál Peter a Lucia. Ako k tomu došlo?

Táto historka už začína byť ošúchaná, ale bolo to tak, že som doma našiel kazetu, na ktorej boli pesničky z tohto nikdy nerealizovaného muzikálu. Hoci sa jedná o surovú demonahrávku, štruktúra piesní je na nej jasná a dá sa od nej perfektne odpichnúť. Viacero ľudí sa k tomu vracalo a chcelo muzikál realizovať, vždy to však niekde zlyhalo. Napokon som oslovil kapelu Talent Transport a divadlo Malá scéna. Vďačne sa toho chytili, predstavenie sa spravilo na "študentsko-punkáčskej" báze, malo dobrý ohlas a bolo neustále vypredané. Projekt sa však z finančných dôvodov po 22 reprízach zastavil. Vladislav "Slnko" Šarišský z kapely Talent Transport potom dostal nápad spraviť koncertnú verziu. Okrem mňa oslovil k spolupráci aj Dorotu Nvotovú, ktorá nadšene súhlasila. Plánujeme koncerty a neskôr by sme sa radi zavreli do štúdia a tieto pesničky nahrali a vydali.

Aké je to spolupracovať s Dorotou Nvotovou, dcérou Jara Filipa, blízkeho spolupracovníka tvojho otca?

Dorka je veľmi muzikálna a z projektu sa veľmi teší aj preto, že je to príležitosť pracovať s materiálom, ktorý tu zanechal jej otec. Pre nás, deti, ktorým boli rodičia často vzdialení, je vzácne môcť sa s nimi zase trochu zblížiť a zároveň priložiť ruku k ich dielu. Okrem toho máme podporu skvelej kapely Talent Transport, takže je to celé v poriadku a pre všetkých perfektná príležitosť robiť s dobrým materiálom.

Kubo Ursiny a Dorota NvotováKubo Ursiny a Dorota Nvotová

Čo sa ešte v súvislosti s Dežom Ursinym pripravuje?

Pripravujeme aj webstránku. Doména dezoursiny.rocks už je zapojená aj do crowdfundingovej kampane a plánujeme ju ďalej zveľaďovať. Mám predstavu akejsi časovej osi, v ktorej by sa mohol čitateľ pohybovať a k príslušnému roku by sa mu otvárali relevantné informácie, fotky a dúfam, že aj nejaký raritný materiál, pokiaľ sa nájde. Anglická mutácia a podobne by mali byť samozrejmosťou. Čaká nás s tým kopec práce.

Bol by som tiež rád, keby sa v budúcnosti v Prahe uviedol muzikál Neberte nám princeznú. Okrem toho vo vydavateľstve Artforum vychádza kniha Jabloň v zime. Tú tvorí korešpondencia otca s Evou Rosenbaumovou, jeho priateľkou z rokov 1971-1973, ktorej venoval aj pesničku Apple Tree In Winter zo spomínaného albumu Provisorium. V roku 2017 by otec oslávil sedemdesiate narodeniny a pri tej príležitosti sa zas ponúka spraviť poriadny koncert.

Dežo je dnes spolu s Mariánom Vargom považovaný za najväčšiu osobnosť slovenskej rockovej hudby. Často sa hovorí, že by za lepších podmienok mohol ako hudobník preraziť aj v zahraničí. Ako to vidíš ty?

Dá sa povedať, že dnes to tak už aj je. Jeho hudba okolo sveta krúži. Za to, že tomu tak nebolo v minulosti, môže doba, ktorá zamkla otcovu hudbu tu. Normalizácia musela byť niečo príšerné a ja to cítim aj z tej hudby, v ktorej je to zašifrované. Ale sú to dohady na úrovni sloganu "keby neboli ryby v rybníku, boli by v prdeli". Pravdou ostáva, že všetci otcovi spoluhráči, ktorí emigrovali na západ, boli viacmenej úspešní. Kto vie.

Čomu sa okrem šírenia otcovho odkazu venuješ?

Donedávna som robil zvuk na Novej scéne a keď sa mi narodila dcéra Luisa, na viac vecí som sa už nezmohol. Teda ak nerátam vydanie knihy Ahoj Tato - Milý Kubo, ktorá je korešpondenciou otca a mňa z obdobia nášho spolubývania. Teraz som si trochu rozviazal ruky a kontinuálne si popri Petrovi a Lucii a reedíciach platní rieším vlastnú kapelu, trio Teatro Fatal, kde spievam a obsluhujem klávesy. Bol by som rád, keby sa mi do konca roka podarilo dať dokopy koncertný program.


Prečítajte si tiež:

Zomrel pred 20 rokmi a v hudbe nechal nezmazateľnú stopu

70. roky Deža Ursinyho: Svojbytný art rock, ktorý mohol konkurovať zahraničiu

80. roky Deža Ursinyho: Od zadumanosti k väčšej zrozumiteľnosti a späť

Hudba Deža Ursinyho v 90. rokoch bola alternatívou k všetkému, čo tu vzniklo

Lekcia Ursiny: Večer v Starej tržnici bol dôstojnou poctou hudobnému géniovi

Autor: Vladimír Nosáľ
Foto: archív Jakuba Ursinyho


Zdielať na Facebooku

blog comments powered by Disqus
po ut st št pi so ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30
31 1 2 3 4 5 6

Najčítanejšie

Disqus

Najpopulárnejší hudobní interpreti