Už o týždeň štartuje festival Pohoda, na ktorom po prvý raz vystúpia Islanďanky Reykjavíkurdætur. Pre Hudba.sk porozprávali, či je možné skombinovať umelecké a materské povinnosti, o inšpirácii aj kreatívnom procese. Reykjavíkurdætur vystúpia v Trenčíne na festivale Pohoda v sobotu, 5. júla o 14:00 v aréne Slovenskej sporiteľne.
S profesionálnym rapom pritom nemala skúsenosti žiadna z nich, napriek tomu však dámy rýchlo rozpoznali, že potreba vyjadrenia je silnejšia ako strach zo sklamania či neúspechu. Jedno z najvýraznejších feministicko-hudobných telies súčasnosti tak bude na Pohode svojím invazívnym rapom komentovať všetko ženské, a to s výrazným presahom. Dotýkajú sa aj sexizmu, obťažovania a politiky, ale aj typicky chlapských rapových tém. Neboja sa pritom pritvrdiť. Rezko, agresívne a domácou islandčinou, ktorú ohýbajú tými najnemožnejšími a čo najviac melodickými spôsobmi.
New Musical Express vyšiel s článkom, ktorý tvrdí, že tento rok je hip-hop prvýkrát väčší, ako rock. Jasné, hudobné žánre sa prirodzene prekrývajú, ale predsa, čo si o tom myslíte? Čo spôsobuje túto zmenu?
Je to dilematická otázka a odpoveď bude stále iba dohadom. Možno je to nejaká prirodzená reflexia na situáciu vo svete. Čelíme mnohým vážnym problémom, ignorantským prezidentom aj strachu z globalizácie. Zdá sa, že jediné, čo ľuďom pomáha, je všetko to vyventilovať a vytancovať.
Odráža sa to aj na islandskej scéne?
Je pravda, že zažívame na Islande novú vlnu hip-hopu, silnejšiu ako kedykoľvek pred tým. Hitmi sa spätne stávajú skladby, ktoré sú staré 9 rokov. Pýtať sa kedy to skončí alebo kedy to začalo zrejme nie je až tak podstatné. Podstatné je užiť si to a zmieriť sa s tým. Aj tento žáner pravdepodobne v budúcnosti vystrieda iný. Tak to skrátka je.
Island sa stal v rámci hudobného vývozu "impériom". Skeptici z európskej nezávislej scény však tvrdia, že na Islande je ľahšie byť úspešným hudobníkom, pretože je to automaticky nálepkované ako niečo "zaujímavé". Je to pravda?
Predpokladáme, že odpoveď je v samotnej veľkosti islandskej populácie. Aj preto je ľahšie robiť hudbu. Pretože je ľahké hudbu zdieľať. Logicky. Ak tvoja sesternica pracuje v národnej rozhlasovej stanici alebo tvoja teta vlastní televízny kanál. Určite nám pomáha, že sú ľudia týmto maličkým ostrovom v istom zmysle posadnutí, ale prečo? To netušíme, musíme sa opýtať ich.
Scéna ovládaná mužmi ich "nakopla" k vytvoreniu kapely
Je ľahké vyvážať hudbu s islandskými textami? Alebo je motivácia skôr patriotistická podobne ako názov Reykjavíkurdætur?
Niekedy je to bez rozdielu. Je potrebné povedať, že používame mnoho slangových slov prebratých z angličtiny, takže ľudia kontextu určite porozumejú. A ak aj nebudú rozumieť všetkému, nepochybne k ním prehovorí koncertná energia. Tá je predsa univerzálnym jazykom.
Islandskej scéne dominujú stále skôr muži, a to aj napriek niektorým významným výnimkám. Ste inšpirované špecifickou islandskou/zahraničnou artistkou?
Všetky naše hudobníčky sú úžasné, no napriek tomu neberieme inšpiráciu len z nich. Nachádzame ju všade, v ženách a pravdaže tiež v mužoch. Paradoxom je, že scéna ovládaná prevažne mužmi nás "nakopla" k vytvoreniu skupiny, takže môžeme bez výčitiek prehlásiť, že inšpirácia pochádza naozaj zo všetkého.
Aké sú typické reakcie na vašich koncertoch? Čisto ženská ofenzívne rapujúca skupina je predsa len jedinečnou, nevraviac o feministických textoch.
To je jednoduché, ľudia si obyčajne skrátka len užívajú atmosféru. Ženy sú však v našom prípade viac "hardcoreové" fanúšičky a tiež nás viac vyhľadávajú.
Ako je to z textami, nie sú nápady v 17 člennej kapele príliš fragmentované?
Texty považujeme pri tvorbe za kľúčové a len niekedy sa sústreďujeme na konkrétnu tému. Rozdelenie kreatívneho procesu je vždy zaujímavé a prebieha prirodzene. Kto má práve menej práce, investuje svoj voľný čas do tvorby. Niekedy skladáme tri, niekedy všetky. Často napríklad niečo napíšeme a nakoniec sa zhodneme na tom, že je to hlúposť. Len preto, aby sme to mohli na druhý deň opäť vyloviť z koša. Samotné idey v nekonečnom kolobehu dookola redukujeme a recyklujeme. (Reduce, reuse, recycle)
Je tiež potrebné povedať, že nás už nieje 17. Zvykli sme byť takým otvoreným "klanom", do ktorého mohli ľudia prísť, vystupovať v ňom a odísť, ale v takomto počte sme nikdy nevystupovali. Teraz vystupujeme v počte 8-9, no v skupine je 11 dievčat. Ide o živý proces. Stále sa nájde nejaká, čo skrátka nemôže, tak ju nahradí iná, ktorá má čas. Tu tiež pramenia naše diskusie o tom, čo je vlastne dôležitejšie, forma a flow alebo obsah a texty. Každá z nás je výnimočná v niečom inom, jedna chce robiť viac hudbu a posúvať flow, druhá zas implementovať do textov viac feministického a politického obsahu.
V istom interview ste spomenuli, že sa relatívne často stretávate s kritikou...
Rap je skrátka istý druh terapie, a niekedy majú ľudia problém prijať terapiu tých druhých. Je to ale samozrejme predmetom rozsiahlejšej debaty. Snažíme sa robiť svet lepším miestom, a aj my sa stále snažíme byť lepšími ľuďmi. A snažíme sa o tom presvedčiť aj ostatných (smiech).
Tiež ste povedali, že sa navzájom podporujete aj v materských povinnostiach. Je vôbec možné koncertovať, keď niektoré z vás sú "čerstvé" mamky?
Dísa má bábo, a počas nášho koncertu v Nórsku ho jednoducho kojila na stagei. Sme mamy a rovnako tak sme aj raperky. Všetko je to jednoducho súčasťou hry.
Počuli ste niekedy o festivale Pohoda?
Počuli a už sa nevieme dočkať na naše vystúpenie.
Ďakujeme za sprostredkovanie rozhovoru členke tímu Pohody Suzanne Verchueren.
Autor: Matej Kráľ
Foto: Youtube
