Hanka Gregušová je jednou z najrešpektovanejších jazzových speváčok, ktorá si vybudovala dobré meno nielen na Slovensku. Superlatívy na jej adresu padajú aj od amerických umelcov, čo ju povzbudilo a motivovalo k odvážnemu kroku. Rozhodla sa od základov zmeniť svoj doterajší život a presťahovala sa do mekky jazzu - New Yorku. Viac nám prezradila v rozhovore.
Jazz si ma získal počas môjho prvého pobytu v Amerike, keď som žila vo Washingtone D.C. a spievala na lokálnej scéne. Až neskôr som sa naozaj zamilovala do krásnych harmónií, improvizácie, ktorá dáva umelcovi slobodu kreatívne tvoriť počas hrania, a posledné roky aj do možnosti zvokálniť inštrumentálne piesne vlastnými textami. Skladby tak dostávajú nový rozmer - príbeh.
Váš odchod do Spojených štátov bol dobre premyslený, čo mu predchádzalo?
V USA som bola dvakrát na "dovolenke" počas práce na plný úväzok. Do konca júla tohto roku som totiž nepretržite pracovala trinásť a pol roka pre medzinárodné spoločnosti. Posledné dva roky som pripravovala svoj odchod do USA tak, že som počas dovolenky navštevovala New York, spievala a vytvárala si kontakty. Vďaka tomu, že som otvárala na Novej scéne v decembri 2014 koncert pre dvojnásobnú držiteľku ocenenia Grammy a najlepšiu americkú jazzovú speváčku podľa časopisu TIME, Cassandru Wilson, som sa napokon rozhodla vďaka jej podpore pre radikálnu životnú zmenu - venovať sa naplno spevu a žiť v New Yorku, ktorý je centrom tohto hudobného žánru.
Nemali ste pocit, že viac ako desaťročnou prácou v administratíve plytváte speváckym talentom?
Samozrejme, že som mala ten pocit, no jazzom som sa na Slovensku nedokázala poriadne uživiť, a práve vďaka spomínanej manažérskej práci som si ušetrila dosť peňazí na začiatok v cudzine.
Čo považujete za hlavný impulz, ktorý vás primäl k rozhodnutiu odísť žiť do Ameriky?
Predovšetkým skutočnosť, že mi to navrhla a verila vo mňa samotná Cassandra Wilson, ktorú som poznala iba z CD. Až do nášho osobného stretnutia bola pre mňa speváckym idolom. To, že si ma vybrala ako nový talent a rozhodla sa ma podporiť, pre mňa znamenalo veľmi veľa a dodalo mi tiež sebavedomie, že s tým mojim talentom to nemusí byť márne (smiech). Taktiež som si nikdy v budúcnosti nechcela vyčítať, že som to aspoň neskúsila.
Zdroj: Valentína Nídelová / GRUS GRUSŠpeciálne fotenie v štúdiu Grus Grus (foto: Valentína Nídelová) - viac fotiek a infoAko vyzerali vaše prvé dni po príchode do New Yorku?
Hekticky. Už v deň odletu sa začalo všetko meniť, vrátane ubytovania atď. Prvý deň som strávila v New Yorku a pamätám si ten zvláštny pocit, keď som čakala na vízovom oddelení a po neskutočnej ročnej drine ohľadom získania pracovných víz sa ma pani za okienkom opýtala, aké je moje povolanie. Prvýkrát som povedala "artist" a nie manažér, čo bol zvláštny pocit. Na druhý deň som sa presunula do Woodstocku, legendárneho hipisáckeho mestečka pri New Yorku. Boli to pekné dni.
V Amerike žijete už štvrtý mesiac, skúste opísať, ako vyzerá váš bežný deň po tomto čase.
Každý môj deň je iný, až po troch mesiacoch od príchodu sem som sa konečne dostala do nejakého pravidelnejšieho režimu. Striedajú sa mi dni, kedy vstanem ráno a pracujem na všetkých možných administratívnych veciach týkajúcich sa spievania, s dňami, kedy vstávam okolo obeda, pretože deň predtým som bola spievať na jam sessions a domov sa vrátila okolo štvrtej-piatej ráno. Už dlhšie cvičím päť Tibeťanov, deň začínam modlitbou a meditáciou, som rada, keď ho zakončím hosťovaním na koncerte.
Dá sa povedať, že žijete svoj americký sen?
Tak by som to určite nenazvala. Život tu je veľmi náročný, sú tu oveľa ťažšie životné podmienky, všade je veľa ľudí, stres. Prenájom jednoizbového bytu v bežnej štvrti stojí okolo 1500 dolárov, zatiaľ bývam v byte s dvoma kočkami, sú však veľmi zlaté. Je ťažké nemať žiadne súkromie, ale tak to tu proste chodí. Zo začiatku ma tiež riadne potrápili zdravotné problémy, čo súviselo najmä so zmenou prostredia, baktériami v metre, na ktoré Európania nie sú zvyknutí. Našťastie už je to lepšie a najmä začínam konečne viac spievať.
Ako to? Nespievate každý večer, keď je vašou mentorkou slávna Cassandra Wilson?
Tu človek začína od nuly. Chodievam na jam sessions tak často, ako sa len dá, aby som spoznávala čo najviac ľudí a oni videli moju prácu. Možno po pol roku - roku ma zavolajú spievať na platené hranie. Robievam aj tzv. sit in - to znamená, že sedím na koncerte mojich známych a oni mi dajú zaspievať skladbu, samozrejme zadarmo. Je nemožné dostať sa k hraniu v jazzovom klube v New Yorku, keď vás ľudia poriadne nepoznajú, pritom mňa osobne pozná takmer celá tamojšia komunita.
S kým všetkým momentálne v krajine spolupracujete?
V súčasnosti spolupracujem najviac s Anthonym Wonseym, jedným z najlepších klaviristov na jazzovej scéne v New Yorku. Anthony je absolventom Berklee College of Music v Bostone a hrával s takými umelcami ako Nicholas Payton, Roy Hargrove či Kenny Garrett. V New Yorku vystupujem v doprovode jeho jazzového tria. Vo Washingtone D.C. som absolvovala pár vystúpení a ďalšie plánujem, kde kapelu tvoria dvaja špičkoví hráči - Kris Funn, kontrabas a John R. Lamkin, bicie. Sú to všetko skvelí muzikanti. V New Yorku však navštevujem veľa koncertov, jam sessions, tak hrám s množstvom muzikantov ako napr. Marc Cary, Mimi Jones, Kenny Davis, a ďalší.
Aký je rozdiel v spolupráci so slovenskými verzus americkými interpretmi?
Ten rozdiel je citeľný, predovšetkým v prístupe k spracovaniu skladieb a improvizácii. V USA cítim väčšiu konzervatívnosť a silné pôsobenie tradície starej školy jazzu. Zaujímavá je tu ale istá umiernenosť hráčov v inštrumentálnych sólach v doprovode speváčky, kde dávajú predovšetkým vyniknúť spevu. Na Slovensku som spolupracovala s muzikantami, ktorí mali väčší temperament a bolo zreteľné aj ich vzdelanie v klasickej hudbe, chuť a odvaha improvizovať. Stále si zvykám na americký spôsob hrania, keďže som roky spievala na Slovensku.
Čo by ste chceli v New Yorku, ako jazzová umelkyňa, dosiahnuť?
Do USA som neprišla iba kvôli New Yorku, ale rada by som sa uplatnila na lokálnej jazzovej scéne - to je pomerne veľké sústo, takže mám čo robiť. Venujem sa tiež gospelu, spievam v gospelovom zbore ako sólistka v Memorial Baptist Church v Harleme.
Momentálne dokončujete tretí sólový album Twin Flame, na ktorom ste sa rozhodli spolupracovať so svojím dlhoročným slovenským klaviristom, Ondrejom Krajňákom. Prezraďte nám o ňom čosi bližšie a najmä, čím sa líši od úspešného Essence?
Na nový album Twin Flame spracovávam inštrumentálne kompozície špičkových jazzových klaviristov (Oscar Peterson, Herbie Hancock, Chick Corea, McCoy Tyner, Thelonious Monk, či slovenský legendárny rómsky klavirista Ernest Oláh), ktoré som zvokálnila a na väčšinu napísala texty. Toto CD predstavuje akési vyvrcholenie našej úspešnej doterajšej hudobnej spolupráce a nazvala som ho po Ondrejovej kompozícii, ktorá má názov Twin Flames. Názov znamená v preklade spirituálne karmické spojenie, tzv. "Dvojplameň", čiže jedna duša v dvoch telách v harmónii mužského a ženského princípu. CD vyjde koncom roka a poslucháči sa majú určite na čo tešiť.
Ak by sa jazz tešil na Slovensku takej popularite ako v USA, myslíte si, že by ste Slovensko opustili?
To je dobrá otázka... Kto vie, každý máme nejaký osud a verím, že v mojom bolo navštíviť Spojené štáty, získať tu skúsenosti. Čo ale musím povedať je, že na tak malú krajinu, akou Slovensko je, máme množstvo špičkových jazzových hráčov, ktorí by sa nestratili ani v New Yorku.
Netajíte sa tým, že osoba, ktorá najviac ovplyvnila váš profesijný život, je Cassandra Wilson. Čím konkrétne a ako si vás získala?
Cassandru Wilson som stretla osobne, keď som otvárala koncert na Novej scéne ako jej predskokanka v decembri 2014. Už vtedy bola očarená spracovaním slovenského folklóru do jazzovej podoby. Po koncerte zažartovala, že by som mala prísť do USA a živiť sa spevom. Do deviatich mesiacov od nášho stretnutia som už vybavovala všetky potrebné dokumenty a absolvovala s ňou EU turné, avšak na manažérskej strane, čo bola úžasná skúsenosť. Cassandra je nielen vynikajúca speváčka, ale inovatívne pristupuje k inštrumentálnej hudbe a rôznym kultúrnym hudobným fúziám. Veľmi si vážim, že si ma vybrala spomedzi množstva speváčok a rozhodla sa mi pomôcť.
V čom vidíte aktuálne jej najväčšiu pomoc?
Cassandra mi pomohla zo začiatku s ubytovaním a samozrejme je mojou mentorkou, čiže sme v ustavičnom kontakte. Taktiež pracujem v jej manažérskom tíme a pomáham jej so všetkým potrebným okolo koncertov a administratívy.
Akú najlepšiu radu ste pred odchodom za veľkú mláku dostali a kto vám ju dal?
Pred odchodom mi skôr rodičia prízvukovali, že sa mám vždy kam vrátiť, ak by bolo najhoršie. Až v New Yorku mi viacerí ľudia dali dobré rady a to: zachovať si pozitívne myslenie, nevzdávať sa a makať.
Váš život sa v posledných mesiacoch výrazne zmenil. Je niečo, čo vás samotnú, či už po osobnej, ale i pracovnej stránke zaskočilo?
Môj život sa kompletne zmenil, zo začiatku bolo všetko veľmi náročné, aj obyčajné veci. Prišla som sem celkom sama, pohybujem sa pomerne často sama v noci, nakoľko sa večer hrá, takže všetko mi trvalo istú dobu. Tiež je tu život náročný na psychiku. Najviac ma prekvapilo, ako mi chýbajú priatelia, aké ťažké je pre mňa zorganizovať sa a neklesať na duchu. To, čím tu zatiaľ prechádzam, je najväčšia výzva v mojom živote a poriadne ťažká po všetkých stránkach. Mesiace tu ma riadne zocelili.
Pomaly tu máme záver roka. Budete sviatkovať na Slovensku alebo v New Yorku? (rozhovor prebehol na konci novembra, pozn. red.)
Tento rok sviatkujem v New Yorku. Ubehne len štyri a pol mesiaca od môjho príchodu a potrebujem rozbehnúť veci naplno. Snáď to budú pekné Vianoce, hoci nie v kruhu rodiny. Budem mať vianočný koncert v kostole a na to sa veľmi teším!
Načrtnete aj niečo z plánov na budúci rok?
Budúci rok bude určite zaujímavý, rada by som promovala moje nové CD a absolvovala koncerty aj na Slovensku. Všetko plánujem a dúfam, že sa to podarí. Ostatné sa nechajte prekvapiť.
Dali ste si nejaký termín, dokedy budete v Amerike za svoje miesto na jazzovej scéne bojovať?
Až dokiaľ nevyhrám.
Kto je Hanka Gregušová?
Hanka strávila detstvo v Mongolsku, kde jej rodičia prijali ponuku zúčastniť sa medzinárodnej geologickej expedície. Počas dospievania sa venovala rôznym hudobným žánrom, vrátane popu, rocku či funky, no v roku 2001 - počas pôsobenia na lokálnej scéne vo Washingtone D.C., sa rozhodla naplno venovať jazzu. Po návrate z USA sa veľmi rýchlo etablovala medzi slovenskú jazzovú špičku, a to najmä vďaka jazzovému klaviristovi Gabrielovi Jonášovi, ktorý jej ponúkol miesto speváčky vo svojej kapele.
V roku 2007 Hanka nahrala debutový album Reflections Of My Soul, ktorý produkoval slovenský jazzový saxofonista Radovan Tariška. V roku 2014 vydala druhý album Essence, na ktorom tematicky vzdáva hold slovenskému folklóru zaranžovanému do jazzovej úpravy Ondrejom Krajňákom. V tom istom roku absolvovala úspešné medzinárodné turné so svojou kapelou, ku ktorej sa pripojil vynikajúci americký tenor saxofonista z New Yorku Eric Wyatt.
Počas svojej kariéry Hanka spolupracovala a vystupovala aj s množstvom ďalších jazzových muzikantov ako Marc Cary, Charles Turner, Benito Gonzales, Russell Carter, Greg Murphy, Eric Wheeler, Ron Grant, Keith Balla, Nikolaj Nikitin, Peter Lipa, Marián Ševčík, Dodo Šošoka a mnohí ďalší. Okrem spevu je Hankinou veľkou vášňou písanie textov, vďaka čomu bola pozvaná do viacerých jazzových projektov, kde napísala texty na inštrumentálne skladby a dodala im tak vokálnu podobu. Skladby Hanky Gregušovej sú hrávané v amerických rádiách, pre ktoré poskytla tiež niekoľko zaujímavých rozhovorov a články o jej tvorbe vyšli hneď v niekoľkých známych periodikách, ako napríklad InConcert Jazz Magazine.
Vypočujte si celý album Essence so slovenskými ľudovkami v jazzovej úprave:
Autorka: Danka Šoporová
Foto: Valentína Nídelová / Grus Grus
