Roman Jakobej je hlavou projektu Iako Bei, ktorý v roku 2018 debutoval albumom Pursuits in 1ife. V zostave figurujú zaujímaví hudobníci, ktorí si aj napriek prog-rockovému smerovaniu skupiny vystačia bez gitary. Romana sme vyspovedali pri príležitosti vydania nového videoklipu, ktorým pripomína síce už dávnejšie vydanú, no stále aktuálnu prvotinu.
Atypické spojenia
Hudba na albume Pursuits in 1ife je napriek "hendikepu" rockovo expresívna a hĺbavá, zároveň ponúka priestor pre popové, elektronické a okrajovo i jazzové vplyvy. Roman pretavuje množstvo muziky do kompaktného, prirodzene znejúceho celku. "Myslím si, že moju hudbu nerobí progresívnou ani tak to, že meníme takty, máme dlhé kompozície či hráme nejaké technickejšie náročnejšie pasáže, ale to, že rockovú hudbu hráme so saxofónom namiesto gitár, a tým posúvame hranice toho, čo znamená byť rockovou kapelou. Hlavne zvukovo."
Album má teda charakter rockového crossoveru s modernejšími prvkami a alternatívnym nádychom. Dôležitým prvkom je atmosféra, vychádzajúca z bežných životných situácií. Nečakajte krkolomné prstolamy, kapela skôr vsádza na rôznorodé nálady a emócie. V súvislosti s nimi neprekvapí hudobná variabilita. Sú tu plnokrvné rockové veci, ktorým nechýba drive (We're Building Our Own Monument), experimentálnejšie je ladená napr. A Way to Oppose, kde Nikola Bankov ukážkovo riffuje (a sóluje zároveň). Prínos talentovaného hráča sa prejavuje i v aranžmánoch, ktoré kvôli svojej atypickosti rozhodne nenudia.
Stále je čo zlepšovať
Pre prog-rockové nahrávky sú často typické dlhé minutáže skladieb. V tomto smere tu vynikajú piesne Missing Colours a Cortex Labyrinthus, obzvlášť druhá menovaná je zaujímavým eposom, trvajúcim takmer 15 minút. Basgitarové linky sa prepletajú veľmi rafinovaným spôsobom, Roman neváha využiť aj efekty, ktorými dosahuje nezvyčajné zvuky. Veľmi dobre si rozumie s bubeníkom Tiborom, ktorý preferuje údernejší, efektívny spôsob hry. Na albume však nájdete aj zooár prekvapivých, nepravidelných taktov.
S citom a vkusom sú zahraté klávesové pasáže, ktoré sú napriek decentnosti inštrumentálne bohaté. Horšie je na tom spev - v "normálnych" polohách sú frázovanie a intonácia v poriadku (ak viete prekusnúť slovenský prízvuk v anglických textoch), ale napríklad v pomalšej skladbe Pilgrim in Doubt je Romanov hlas vo výškach neistý a ťahá za uši.
Mínusom je aj klasický neduh debutov - že entuziazmus začínajúcej kapely prevyšuje starostlivú vypilovanosť nápadov. Verím, že v budúcnosti budú motívy vybrúsenejšie a rafinovanejšie a aj spevácke výkony lídra sa zlepšia. Pochváliť však rozhodne treba booklet albumu, ktorý zachytáva veľa metafor a skrytých inotajov. Grafika je veľmi vydarená a pôsobí výtvarno-umeleckým dojmom (autorom malieb je Maroš Suchý).
O ceste za hudobným snom
Nedávno sa kapela rozhodla pripomenúť nahrávku fanúšikom prostredníctvom videoklipu Don't Give Up That Dream, ktorá patrí k najvydarenejším na albume.
"Je to najoptimistickejšia (a možno aj najkomerčnejšia) skladba. Aj textovo sa jedná o najjednoduchšiu skladbu - treba nasledovať svoje sny a nevzdávať sa ich. Túto myšlienku podporuje videoklip, v ktorom vidíme moju cestu na vrchol hory. Skladba má v strede ambientnú a potom temnejšiu pasáž, ktoré odzrkadľujú boj na ceste za snom. Je to zvýraznené aj akčnejšou pasážou v klipe. Dosť dôležité bolo znázorniť aj to, že sa na vrchol nedostanem. Znázornená je len cesta, ktorú hudobne sprevádza nádej. Možno tá skladba momentálne slúži aj ako pripomenutie pre mňa, aby som sa svojho hudobného sna nevzdával," hovorí Roman o štvrtom, a pravdepodobne aj poslednom videoklipe z albumu Pursuits in 1ife.
Ak by som nevedel, odkiaľ Iako Bei pochádzajú a neprezrádzala by ich nedokonalá angličtina, tipoval by som ich pri vypočutí tvorby na kapelu zo západu starého kontinentu. Je to projekt, ktorému určite nechýba potenciál, problémom je však zostava kapely: kľúčoví hráči z debutového albumu Nikola Bankov aj Stevie Heart sú totiž na sólovej dráhe, pričom prvý menovaný aktuálne ani nepôsobí na Slovensku. To isté platí aj pre Karmen Pál-Baláž, ktorá tu ako hosťujúca vokalistka nahrala sprievodné vokály, no po úspechu v SuperStar a vydaní sólového debutu je už jej vlastná kariéra oveľa ďalej a ťažko si predstaviť, že by ďalej figurovala v takomto špecifickom projekte.
Samotný Roman Jakobej si bolo možnosti takéhoto vývoja vedomý od začiatku, aj preto skupinu nazval podľa svojho mena. "Debut som produkoval a financoval sám a zavolal som si ľudí iba na výpomoc. Preto som projekt nazval Iako Bei, aby to evokovalo moje meno (niečo ako Bon Jovi). Ak by bola na druhom albume úplne iná zostava, pri klasickom názve kapely by to asi pôsobilo rušivo. V tomto zložení sme mali pár koncertov, no pevne verím, že sa do budúcna podarí dať dokopy stabilnú zostavu," uzatvára sympatický hudobník.
Vypočujte si album Pursuits in 1ife na deezeri:
Autor: Marek Danko
Foto: Juliana Jakobej
