Rok 2020 bol pre hudobný priemysel veľkou ranou a aktívni umelci aj ľudia zo zákulisia koncertov sa zo dňa na deň ocitli bez príjmov plynúcich zo živého hrania. Pozitívny trend z hľadiska príjmov z predaja hudby a jej digitálneho šírenia sa však nezastavil. Podľa štatistík IFPI slovenský trh s hudbou zaznamenal vlani oproti predošlému roku 13-percentný nárast.

Medzinárodná federácia fonografického priemyslu (International Federation of the Phonographic Industry - IFPI) je nezisková organizácia, ktorá reprezentuje a mapuje hudobný priemysel po celom svete. Na stránke ifpi.cz nájdete týždenné prehľady najpredávanejších albumov či najhranejších skladieb v rádiách v Českej republike aj na Slovensku. IFPI tiež každoročne zverejňuje tlačové správy s celoročným hodnotením hudobného priemyslu v oboch krajinách.

Keďže hudobný priemysel výrazne zasiahla pandémia, čísla za rok 2020 sú zaujímavým pohľadom na hudobný trh. V reporte sa síce neberú do úvahy straty spojené so zrušenými koncertmi a festivalmi (tieto dáta na Slovensku zverejnila SOZA), no pozitívnou správou je, že v rámci kupovania nahrávok a konzumácie hudby v rôznych streamovacích službách k poklesu hudobného trhu nedošlo. Naopak, podľa štatistík IFPI boli príjmy z predaja nosičov a digitálnej distribúcie hudby za rok 2020 v celkovej sume 14,4 milióna eur, čo je o 13% viac ako v roku 2019 (12,7 mil. eur).

vývoj hudobného trhu na Slovensku 2016-2020 Zdroj: IFPI

Hudobný trh na Slovensku kontinuálne rastie už niekoľko rokov, pred piatimi rokmi bola celková suma na hodnote 8,4 milióna eur. Zásluhu má na tom najmä rozšírenie digitálnych hudobných služieb. Tie sú vo svete i na Slovensku čoraz obľúbenejšie a vlani zaznamenali oproti roku 2019 nárast až o 43%. Narástol tiež počet platiacich užívateľov streamovacích služieb ako sú Spotify, Deezer či Apple Music. V roku 2020 ich bolo na Slovensku 390-tisíc, oproti 270-tisícom z roku 2019.

Aj vďaka tomu bol pomer digitálneho trhu a predaja fyzických nosičov v roku 2020 už 75:25, kým v roku 2016 mal digitál iba miernu prevahu. Počas uplynulých piatich rokov sa tento rozdiel zväčšoval a je predpoklad, že preferencia digitálnej konzumácie hudby bude rásť aj naďalej.

pomer fyzických a digitálnych príjmov 2016-2020 Zdroj: IFPI

V rámci fyzických nosičov, ktorých predaj zaznamenal v roku 2020 osempercentný nárast, neprekvapivo pokračuje pokles predaja CD a DVD (mínus 23%, resp. 19% oproti roku 2019). Na druhej strane sa však výrazne potvrdzuje "renesancia" vinylových platní. Ich predaj v roku 2020 vzrástol takmer dvojnásobne - až o 95%. K tomuto výsledku podľa IFPI dopomohlo nielen to, že čoraz viac nových albumov vychádza aj v tomto klasickom "veľkoplošnom" formáte, ale aj množstvo reedícií starších albumov a kompilácií, ktorými vinyloví nadšenci dopĺňajú svoje zbierky LP platní. Pomer predaných CD a LP je vďaka opačnému vývoju obľúbenosti týchto formátov už jedna k jednej. Pred 10 rokmi by to asi očakával málokto.

štruktúra príjmov hudobného trhu v roku 2020 Zdroj: IFPI

Rástli formáty, ktoré sú pre hudobníkov najmenej výhodné

Paradoxne, pre umelcov tento vývoj nie je až takou pozitívnou správou. Ich príjmy zo streamovania hudby sú minimálne, keďže okrem samotných nadnárodných firiem, ktoré digitálne služby prevádzkujú, sa musia o zisky deliť aj s rôznymi sprostredkovateľskými stránkami (na väčšinu digitálnych hudobných služieb nie je možné uploadnúť svoju tvorbu priamo). A samozrejme aj so svojimi vydavateľstvami, ak hudbu nevydávajú pod vlastnou značkou.

V rámci fyzických nosičov je zase vinylový formát nákladnejší na výrobu a napriek nárastu ide stále o príliš malý trh, kde aj najznámejší slovenskí umelci predajú maximálne pár stoviek kusov LP platní. To, že tento formát ťahajú hore reedície často už zosnulých umelcov, samozrejme aktívnym hudobníkom vôbec nepomôže. CD formát je z hľadiska pomeru výrobnej a predajnej ceny pre umelcov omnoho výhodnejší, zrejme sa však budú musieť zmieriť s tým, že čoraz menej ľudí má záujem CDčka kupovať.

Čo to pre umelcov znamená, pochopíte pri porovnaní streamingu a CD - na to, aby hudobník zarobil toľko peňazí ako pri predaji jedného CD, potrebuje tisíce prehratí jeho piesní na streamovacej službe. Ak si teda nechcete kupovať albumy vo fyzickom formáte a chcete obľúbeného umelca finančne podporiť, kúpte si jeho album digitálne na Bandcampe či stránke jeho vydavateľstva. Možno ho budete aj tak naďalej častejšie počúvať cez streamovacie služby ako prehrávaním stiahnutej MP3 či kvalitnejšieho digitálneho formátu v počítači, no rozhodne tým umelcovi v ťažkých časoch pomôžete prežiť.

O tom, že takto v roku 2020 rozmýšľalo len málo ľudí, však jednoznačne svedčí pomer digitálneho predaja a streamingu. Predaj hudby na stiahnutie (čo je pre umelcov ešte výhodnejšie ako predaj CD) v roku 2020 podľa IFPI predstavoval len trojpercentný podiel z celkových digitálnych príjmov. Zvyšok patrí streamingu, z ktorého však majú samotní autori hudby len "omrvinky". Tento problém naplno pocítili práve s príchodom pandémie. Hudobný priemysel sa totiž v posledných rokoch vyvíjal tak, že menšie kapely brali streaming ako síce nezárobkovú a v podstate pre nich nevýhodnú, no v dnešnej dobe aj tak nevyhnutnú platformu na prezentáciu svojej hudby. Vďaka ľahkej dostupnosti hudby mohli získať nových fanúšikov, ktorí im potom mohli finančne podporiť účasťou na koncertoch. Tá posledná časť "transakcie" je však už viac ako rok na bode mrazu.

Na jednej strane je tak potešiteľné, že trh s hudbou napriek pandémii nestagnuje a aspoň malá časť fanúšikov v roku 2020 zrejme kupovala viac hudby, aby svojich obľúbencov podporili. No aj tak ide len o slabú kompenzáciu strát, ktoré utrpeli tí, ktorých hlavnú časť príjmov tvorilo živé hranie. A to je dnes väčšina kapiel a interpretov, ktorí sa hudbou živia. Šťastím v nešťastí slovenskej scény je, že len málo z hudobníkov nemá popri hraní v kapelách aj iné aktivity, resp. zamestnania. Sú však aj takí, ktorí si len pred pár rokmi povedali, že sa budú hudobnej kariére venovať naplno, a po prepuknutí koronakrízy sa museli vrátiť k svojmu "starému životu", dúfajúc, že sa hudobná scéna čoskoro opäť naštartuje.

Najpredávanejšie domáce a zahraničné albumy roka 2020

najpredávanejšie domáce a zahraničné albumy 2020 Zdroj: IFPI

Ako sa darilo slovenským nezávislým vydavateľstvám?

Spomedzi vydavateľstiev v roku 2020 na slovenskom hudobnom trhu obhájil vedúcu pozíciu Universal Music
na druhom mieste skončila firma Warner Music a tretia patrí ďalšiemu svetovému major labelu Sony Music. Pozíciu najväčšieho lokálneho vydavateľa si i naďalej drží český Supraphon.

Pri príprave článku sme požiadali o ročné štatistiky a pohľad na aktuálny hudobný trh aj dve významné slovenské nezávislé vydavateľstvá, ktoré zhodou okolností práve tomto náročnom období oslavujú 20 rokov od svojho vzniku. Deadred Records malo jubileum v decembri 2020, Slnko Records začiatkom tohto roka.

Deadred má za sebou celkom úspešný rok - jeho príjmy vzrástli oproti roku 2019 o štvrtinu. Medziročné porovnanie jednotlivých formátov v podstate potvrdzuje trendy, ktoré ukazuje report z IFPI, aj keď čísla sú samozrejme iné. Príjmy zo streamingu sa oproti roku 2019 zvýšili o sedem percent, predaj CD vydaných v Deadred Records v počte kusov klesol o 16%, ale vinyly narástli o 31%. Záujem o digitálne downloady naopak klesá, aktuálne reprezentujú len päť percent z celkových príjmov vydavateľstva.

Pri menšom vydavateľstve však samozrejme medziročné porovnania treba brať s rezervou. "Veľkú rolu hrá aj to, aké tituly sa v danom roku vydali. Rok 2020 nám dosť potiahol Bulp s novým EP a kompilácia Deadred XX, pokiaľ ide o vinyly. Rok predtým zase The Ills. Priebežne sa najviac predáva Bulp," hovorí zakladateľ trenčianskeho vydavateľstva Martin Turzík.

Aj vydavateľstvo Slnko Records bolo v roku 2020 úspešnejšie ako rok predtým. Jeho celkové príjmy vzrástli o sedem percent, zvýšil sa predaj fyzických nosičov (+12%, pričom CD aj LP počítajú spolu), a dokonca i digitálnych downloadov cez stránku vydavateľstva (+26%). Príjmy z digitálnej distribúcie boli vlani o šesť percent nižšie ako v roku 2019, kedy však vydavateľstvo zaznamenalo skokový rast o 73% oproti roku 2018.

Napriek tomu sa dá povedať, že obrovskému trendu digitalizácie hudobného priemyslu zatiaľ bratislavské vydavateľstvo celkom úspešne odoláva. Pomer fyzického a digitálneho predaja (vrátane streamingu) bol v roku 2020 67% ku 33% v prospech fyzických nosičov (pripomeniem, že štatistiky z IFPI ukazujú opačný pomer 25:75). Medziročne dokonca digitál v Slnko Records oslabil - v roku 2019 bol tento pomer 64:36.

Podľa Alexandra Čerevku, ktorý má vo vydavateľstve na starosti distribúciu fyzických nosičov, reklamu a PR, sa trend poklesu fyzického predaja v Slnko Records v minulom roku pozastavil práve kvôli pandémii. "Síce sa zavreli hudobné obchody a tým pádom v nich klesal predaj, ale zároveň sa nám zvýšil predaj nosičov cez objednávky na webe, a aj náš vlastný predaj MP3 a FLAC. Príjem z digitálnej distribúcie (streamingové služby) bol v roku 2020 takmer rovnaký ako v 2019. Tam to ale samozrejme závisí aj od nášho edičného plánu, aké albumy vyjdú."

Dobre to ilustruje porovnanie troch najpredávanejších minuloročných noviniek od umelcov rôznych generácií. Kým príjmy z albumu Andreja Šebana boli až v 96 percentách za predaj fyzických nosičov (len 4% digitál, vrátane streamingu), u Katarzie to bolo 68% a u kapely Billy Barman 53%. Aj pri týchto menách, ktoré prirodzene cielia na mladšiu generáciu poslucháčov, má teda predaj fyzických albumov miernu prevahu nad digitálnou distribúciou. Podľa Čerevku to môže byť dané uvedomelosťou poslucháčov Slnka, ale určite pomohla aj vlastná crowdfundingová kampaň vydavateľstva, ktorá fanúšikov nepriamo naviedla na nákup nosičov.

Slnko Records sa podľa neho snaží z krízy poučiť a zmeniť svoj prístup. "Celá táto pandemická situácia má podľa mňa pozitívny účinok v tom, že sme si úplne naplno uvedomili naše slabé miesta. Podľa mňa ani za normálnych podmienok nebolo celkom normálne, že hudobníci už robia nahrávky nie preto, aby si ich niekto kúpil, ale preto, aby nimi spropagovali svoje koncerty. Teraz, keď prišla korona a vzala živé vystúpenia, tak sa ukázalo, že stavať to na takomto princípe je z dlhodobého hľadiska neudržateľné," myslí si Čerevka.

"Nie je to o nostalgii za tým, že ľudia si kedysi kupovali viac CD, ale o hľadaní modelu, kde fanúšikov motivujeme k tomu, aby hudbu (a všeobecne umenie) adresne podporovali. A práve tá adresnosť pri streamingových službách úplne absentuje. Neviem, kam sa celý tento hudobný priestor posunie, ale myslím, že u nás je cesta v budovaní komunity. Ale samozrejme, stále tam musí byť kvalita, transparentnosť, skúšanie nových vecí, formátov a projektov, ktoré ľudí presvedčia, že sa oplatí ich podporiť."

Autor: Patrik Marflák 
Foto: IFPI