Džumelec je projekt košického vizuálneho umelca, absolventa Akadémie výtvarných umení v Prahe Erika Sikoru - laureáta Ceny Oskára Čepana z roku 2019. Svoju charakteristickú "folk-popeinovú" one man show už okrem internetu predstavil na festivaloch, výstavách či pecha-kuchovských prednáškach. Novinkou je spoločný projekt s Lolokarom.

Džumelec je lokálne ukotvený vo Vyšnom Klatove a okolí, kde s veľmi osobitým prístupom a štýlom produkuje originálne autorské pesničky, s ktorými sa už dvakrát predstavil aj na festivale Pohoda. Hudbu však vidí len ako jedno z médií na vyjadrenie myšlienky. Rovnako dôležitá je preňho vizuálna rovina, ale aj texty, ktoré delí do viacerých kategórií. Dokumentaristické sa snažia nič nerobiť len pomenovať svet. Iné sa naopak snažia svetom hýbať, predovšetkým pieseň Hej ta treba dakus, ktorej ambíciou je šíriť univerzálnu odpoveď.

Práve viacvýznamové slovo Dakus dalo názov aj pripravovanému EP projektu Džumelec & Lolokar, ktoré vzniká s podporou Creative Industry Košice a mesta Košice. Korene prekvapujúcej spolupráce možno hľadať v mrazivom lockdownovom februári, kedy sa pri natáčaní televíznej relácie RTVS o klubovej scéne Klubtúra stretli Erik Sikora a Peter Šafránek. Zakladateľ fusion-jazzových Cha Bud! pod vplyvom zhliadnutého vystúpenia oslovil Džumelca k spolupráci na elektronickej podobe jeho piesní. So svojím znovuobnoveným projektom Lolokar prenáša v duchu svojej multižánrovej tvorby Džumelcové pesničky do prekvapivých hudobných kontextov a foriem.

Prvou lastovičkou pripravovaného EP Dakus (electronic) sa v októbri stal Dážďovník. Po našlapanej "cureovskej" pocte vytrvalému vtáčikovi prichádza teraz Lolokar s vysamplovaným introm Smrekovej Maľovanej abecedy, ktoré prechádza do hypnotického blues-hip-hopového groovu v skladbe Dojižďak. V skladbe sú použité aj sample z piesne Čím viac máš od Modusu či zo Zlatej brány.

Že si východniari nerobia ťažkú hlavu z pravidla o rytmickom krátení, čo im dáva obrovskú slobodu a výhodu pri písaní textov, vieme už od čias alternatívnej legendy Ali ibn Rachid. Aj Džumelec zámerne používa východoslovenčinu, lebo má flow. Zbaví reč "kudrliniek" a zostanú beaty. Rýmuje málo, namiesto toho používa fintu: ukladá slová vedľa seba tak, aby sa beatboxové spoluhlásky v nich ozývali v každom verši na rovnakom mieste a tvorili tak "utajenú" rytmickú sieť.


Stotožňovák s ekologickým posolstvom

Pesnička Dojižďak, a najmä jej videoklip, môže na prvý pohľad pôsobiť ako recesistická reakcia na aktuálne najsledovanejší televízny program Pečie celé Slovensko, no v skutočnosti to tak nie je. Podľa Džumelca patrí do kategórie skladieb, ktorú pracovne nazýva "Stotožňováky", teda hymny pre určitú skupinu ľudí, ktorá bola doposiaľ neospievaná. Každá partia či rodina má svojho dojižďaka/dojižďačku, čo môže niesť nielen úsmevné, ale aj ekologické posolstvo.

Vo videoklipe je "dojižďactvo" predstavené nielen formou dojedania zvyškov, ale rozkvitá aj do nových činností ako je hranie basketbalu s pecňami chleba či nové kulinárske výzvy v podobe gumených medvedíkov v trojobale. Klip je natočený v domácom prostredí popri rodinnom varení krupicovej kaše či prechádzkach so psami, zároveň však v týchto situáciách hľadá novú hip-hopovú "coolovosť". Tento dojem je umocnený spomalenými zábermi, ktoré sú však "bio", teda nevznikajú umelo v počítači, ale priamo na mieste spomaleným pohybom. Odkaz od tvorcov pre divákov: "Všetko jedlo z klipu sa zjedlo, keď nie my, tak psy alebo sliepky."

Lolokarova záľuba v zaprášených socialistických vinyloch, elektronických beatoch, ale aj živých nástrojoch prináša originálny pohľad na Džumelcove naivné, minimalistické, detsky čisté pesničky. Ich spoločný projekt je autentický, neumelý a je v ňom dobrota. Na nič sa nehrá, iba sa hrá. Ta treba dakus...


Redakciu Hudba.sk informoval Peter Šafránek alias Lolokar. Správu sme upravili a doplnili.

Foto: screenshot / Džumelec