Aktuálny výber najlepších a najtvrdších nahrávok uplynulého roku sme kompilovali s vedomím, že niektoré z vašich obľúbených albumov v ňom nenájdete. Nespočet diel žánrových velikánov alebo srdcoviek vytlačil z rebríčka výber nekompromisných veľdiel a ešte väčších srdcoviek. Budeme sa tešiť na vaše best of v komentároch, priatelia!
10. Abbath - Abbath
Olve Eikemo, známejší pod pseudonymom Abbath, po nezhodách s kolegami a následnom rozchode stratil právo používať značku Immortal. Svojim debutom ale dokazuje, že ju ani nepotrebuje. Aj pre mňa ako nefanúšika black metalu sa táto nahrávka právom radí medzi najlepšie albumy roka. Na rozdiel od tradičných blackových albumov je priamočiarejšia, s výraznými riffmy a miestami až grooveovým nádychom, čo osloví širšie publikum, ale tradičných metlákov neurazí.
9. Wormrot - Voices
V mojom top 10 rebríčku má zastúpenie aj exotika v podaní singapurskej grindcorovej kapely Wormrot. Ich tretí štúdiový album Voices je výbornou ukážkou dynamiky, ktorú tento žáner ponúka. Ak sa tomuto ázijskému triu podarí udržať si svoj štýl a hudobne dozrieť, môže z nich byť veľmi vplyvná kapela.
8. Sumac - What One Becomes
Kapela Sumac je "dieťaťom" vokalistu a gitaristu Aarona B Turnera, ktorého môžete poznať napríklad z kapely Isis. Keď mal načrtnutých pár skladieb, Kurt Ballou z Converge ho zoznámil s výborným bubeníkom kapely Baptists. Nick Yacyshyn si s Aaronom porozumel a v roku 2015 vydali ako duo debut The Deal. Rok 2016 bol pre nich opäť úspešný - okrem druhotiny What One Becomes vydali aj EP Before You I Appear. Ich hudba kombinuje všetky možné žánre, asi aj preto je často nazývaná post-metal. Najvýraznejšie je z nej cítiť prog, sludge a doom. Ak vám aspoň jedno z týchto z troch slov niečo hovorí, What One Becomes by mala byť povinná jazda.
7. Car Bomb - Meta
Skrížte Meshuggah a The Dillinger Escape Plan a produkciu dajte niekomu z Gojira - vznikne vám kapela Car Bomb a konkrétne jej album Meta. S prvými dvoma kapelami sú príbuzní len na oko, ich tretiu štúdiovku však naozaj produkoval Joe Duplantier z Gojira a občas je to aj cítiť. Navyše je to už druhý album v rade, na ktorom aj hosťoval. Eklektický a chaotický štýl nemusí sedieť každému, ale do môjho rebríčka sedí ako riť na šerbel.
6. The Dillinger Escape Plan - Dissociation
Zachovať si objektívnu myseľ pri rozlúčkových albumoch je veľmi ťažké. To je aj prípad Dissociation od The Dillinger Escape Plan. V porovnaní s Miss Machine, Ire Works, ale aj One of Us Is the Killer je slabší, má viac hluchých miest a miestami je ťažké udržať pozornosť pri počúvaní. Je to ale veľmi solídna bodka za úspešnou kariérou mimoriadne vplyvnej kapely, o ktorej členoch ešte určite budeme počuť.
5. Twelve Foot Ninja - Outlier
Veľmi ma teší, že už žijeme v digitálnej dobe, pretože debut austrálskej kapely Twelve Foot Ninja by som už dávno z kazety vypočúval. Dobrou správou teda bolo aj pokračovanie v podobe dosky Outlier, ktorá štýlovo výborne nadväzuje na to, čo kapela tvorí už takmer desaťročie - umná kombinácia progu, djentu, jazzu, nu metalu a všetkého možného.
4. Meshuggah - The Violent Sleep of Reason
Jednou z najočakávanejších noviniek tohto roka bola určite ôsma štúdiovka švédskych extrémnych metalistov Meshuggah. Kapela, ktorú Rolling Stone a Alternative Press označili za jednu z najdôležitejších v metalovom žánre, už takmer tri desaťročia ovplyvňuje hudobnú scénu a fanúšikov uchvacuje komplikovanými aranžmánmi svojich skladieb a inštrumentálnym majstrovstvom. Album The Violent Sleep of Reason je hudobne bližšie skorším albumom, je v ňom ale cítiť celkovú vyzretosť kapely.
3. Nails - You Will Never Be One of Us You Will Never Be One of Us
Nový album Kalifornčanov Nails je dokonalou ukážkou žánru powerviolence. Surový, šialený a mimoriadne násilný. Práve hnev je hlavnou témou celej nahrávky, ktorá začína rovnomennou skladbou a nedá vám vydýchnuť až do záverečnej They Come Crawling Back, ktorá je značne pomalšia, ale o to nepokojnejšia.
2. Anaal Nathrakh - The Whole of the Law
Rafinovaná a unikátna kombinácia blacku, grindcoreu, death metalu a industrialu - asi tak by sa dala najjednoduchšie popísať hudba, ktorú tvorí duo Anaal Nathrakh z britského Birminghamu. The Whole of the Law je pre mňa zatiaľ ich najlepší album. Počas necelej hodiny vo vás vyvolá celú paletu pocitov, zhodí vám na hlavu niekoľko bômb a aj keď miestami už nebudete mať silu počúvať, zvedavosť vám ho nedovolí vypnúť. Najsilnejším momentom je pre mňa bravúrna skladba We Will Fucking Kill You.
1. Gojira - Magma
Francúzske monštrum čerí vody metalu už dvadsať rokov, šiestym albumom sa ale prvýkrát dostala na úroveň veľkých metalových kapiel. Magma je jemnejšia ako staršia tvorba kapely. Od technického death metalu sme sa dostali takmer až na mainstream a Gojira si vyslúžila dve nominácie na cenu Grammy (najlepší rockový album a najlepšia metalová skladba pre singel Silvera).
Adrián Kozák
(bez poradia)
Képzelt Város - Köd
Postrockoví géniovia z Budapešti sú stále undergroundovou kapelou. Koncertujú len v rodnom meste, hudbu distribuujú len digitálne a na Facebook prispievajú len keď sa mení ročné obdobie. Aj napriek tomu ich štvrtá radovka Köd prekypuje uveriteľnými emóciami a inštrumentálnou vyspelosťou, podkresľujúcou krásnu maďarčinu. Ak máte cestu do Budapešti, choďte si kapelu pozrieť naživo 25. januára.
Cobalt – Slow Forever
Za názvom Cobalt sa ukrýva osemčlenný ansábel nenápadná dvojica (Erik Wunder - všetky nástroje; Charlie Fell - vokály), ktorá na ploche 83 minút rozohrala majestátne divadlo zvané Slow Forever. Ohromná zvuková sila a skladateľská kompaktnosť, s akou bolo k tomuto dielu pristupované má za následok, že aj deväťminútovka Beast Whip Vás pohltí bez potreby znižovať hlasitosť či skontrolovať statusy na Facebooku a ešte pritom budete mať pocit, že počúvate mnohočlenný súbor. Alchýmiu štúdiovej práce títo páni z amerického Colorada majú veru naštudovanú. Budete fascinovaní familiárnymi riffmi, pri počúvaní ktorých si budete želať, aby ich niekedy zložila vaša obľúbená kapela, zároveň sa nezbavíte úvah o unikátnej žánrovej fúzii, ktorá svoje mlsné pršteky omočila v blacku, hardcore i progrese.
40 Watt Sun - Wider Than the Sky
Ach, aký nádherný a unikátny album táto anglická trojica vydala. Stalo sa to v polovici októbra, keď všetko lístie opadlo a nastal ideálny čas naplno sa oddať pomalej doom rockovej plavbe oblohou. Wider than the Sky je názov popisujúci to obrovské množstvo emócií, ktoré z poslucháča dokážu vydolovať len balady ako Beyond You a Pictures. Ak Vás pomalá hudba nudí, Štyridsaťwattovému Slnku sa radšej vyhnite. Avšak v prípade, že milujete doom metal, predstavte si ho zahraný bez naboostrovaných gitár, takmer akusticky - slowcore-ovo.
ORBS – Past Life Regression
Kapela Orbs, v zostave ktorej exceluje basgitarista Between the Buried and Me Dan Briggs, ponúka na novej doske výbuchy prog-metalovej kreativity posekané s chytľavými popovými refrénmi, akustickú baladu ale i prepracované klavírne čísla. Album Past Life Regression je unikátny svojou inštrumentálnou rôznorodosťou a detskou hravosťou. Musíte sa len preniesť cez "škaredý" vokálny prejav Adama Fishera, ktorý niekedy znie ako paródia. Jeho komické vyznenie však ostro kontrastuje s vážnymi témami filozofických textov.
Borknagar - Winter Thrice
Album, ktorý môžete počúvať od zimy do zimy a ak ste ešte nezačali, aktuálne je na to ideálne obdobie! Je plný nórskeho chladu, ale nie toho zvukovo neohrabaného z počiatku deväťdesiatych rokov, plného protináboženských manifestov a rozstrieľaných hláv na obaloch. Nie, toto je zima roku Pána 2016: teplo rodinného krbu na chate niekde v horách, na gitarách čerstvo vymenené struny a bicie dokonale nazvučené. Čalúnené kreslo je vyhradené pre vzácneho hosťa z Ulver a obočie sa pod návalom krásne melodických vokálov a agresívnych riffov zvrašťuje. V bratislavskom Randali koncom apríla štedropočetné publikum pridalo aj pokyvkávanie, ktorým unisono odkleplo klubový koncert roku.
Poetry in Telegrams – Melancholy EP
Johny Štefeček investuje do svojich "hudobných telegramov" (ako nazýva EP formát) množstvo energie a na minialbume Melancholy je zreteľne počuť výsledok. Nielen zvukový lesk a mená exkluzívnych hostí umocňujú kvalitu jeho produkcie, sú to predovšetkým chytľavo poskladané piesne s ambíciou zaujať aj za slovenskými hranicami. Pikoška: Melancholy je jediný minuloročný slovenský album, na ktorom nájdete nesmierne sexy saxofónové sólo trvajúce viac než minútu. To chcete!
Kayo Dot - Plastic House on Base of Sky
Skupina Kayo Dot je v mojom hľadáčiku od vydania Coffins on IO pred dvomi rokmi a aj keď bola nová doska spočiatku tvrdším orieškom, dostala ma. Nastavené očakávania nejakého zvuku a nejakej podoby boli totálne napadnuté, zbité a zahnané do kúta. Neopísateľnú ľahkosť a familiárnosť nahradila kompozičná nepriehľadnosť, zadymené zvuky ucelených motívov zostali rozhádzané v útrobách dlhej stopáže a vokály udusené v pozadí. Je to niečo úplne iné, no jeden styčný bod zostáva - fascinácia.
Cult of Luna & Julie Christmas - Mariner
Toto je allstar post-metalový album, splnený sen všetkých fanúšikov žánru. Neprekonateľnej vokalistke Julie Christmas z Battle of Mice sekunduje kapela, ktorú sa vlastne ešte nikto ani prekonať nepokúsil - mal by to márne. Mariner vo mne po dlhšom období prebudil tešenie sa na metalovú nahrávku a vďaka Cult of Luna sa slovné spojenie "album roka" mohlo začať používať už v apríli.
Haken - Affinity
Londýnska šestica Haken je modernou prog-metalovou modlou pre youtube generáciu, ktorá už nezachytila vrcholné diela Dream Theater a aktuálna 130-minútová polievka inštrumentálnych ekvilibristov sa im zdá príliš slaná. Úžasne kompaktne poskladaná "komplikovaná hudba" na albume Affinity je radosť počúvať aj vďaka ľahšie čitateľným štruktúram a hitovým kúskom ako 1985 alebo Initiate. Oceňujem, že ich prejav neskĺzáva k djentu, ktorého je všade dosť. Haken sú svoji, máme radi Haken!
Alcest - Kodama
Dlhovlasý mlčanlivý Neige nás všetkých nežne uhranul, pretože začal pozerať japonské animé, ku ktorému zložil imaginárny soundtrack stúpajúci k výšinám. Zabudnite na Shelter, nevýraznú nahrávku, ktorá sľubovala nemožné. Kodama je najlepší Alcest, aký ste si predstavovali po sklamaní spred dvoch rokov. Osudové gitarové melódie ženú dopredu umné aranže, dávajúce francúzskej eufórii neutíchajúcu energiu. Aj keď dohra v podobe ambientnej Onyx prichádza príliš skoro, kvalita vyhráva nad kvantitou.
Marek Danko
(bez poradia)
Quercus - Heart with Bread
Plzenská trojka definitívne preberá od MOTD žezlo kráľov českého funeral doomu. Ich tretí album sa vracia v čase o 20 rokov, kedy panoval extrémne hlboký growling, chrámová atmosféra vytvorená organom, rozťahané plochy hudby a najťažší možný rytmus. Inšpirácia severanmi (cover od Arvo Pärta láme väz) je Čechmi pretavená do novodobej klasiky žánru.
Monolithe - Zeta Reticuli
Pojem progresívneho funeral doom hnutia tento rok nemal vo svete vážnu konkurenciu. Šiesty opus ukrýva svižnejšie tempá, originálny rukopis oboch melodicky úchvatných gitaristov, nadpozemskú atmosféru a jedno odľahčujúce prekvapenie. Najzaujímavejšie pôsobí fakt, že pätica stále zostáva zakorenená v pôvodnom, smrteľne vážnom žánri veľmi hlboko.
Moonsorrow - Jumalten Aika
Ak starobylé príbehy nevyťahujú Švédi, musia to robiť Fíni. Siedma platňa ponúka mocné plochy, ktoré nechcú klesnúť pod 10 minút, dych berúcich riffov je v nich však neúrekom. Kapele, ktorá si v žánri vytvorila vlastnú odnož, prospel päťročný oddych a ich návrat na špičku epického black metalu je triumfálny. Drsná atmosféra severu je samozrejmosťou.
Imperium Dekadenz - Dis Manibvs
Omračujúci storytelling je takisto výsadou dvojice Nemcov, nenápadne kráčajúcej po boku známejších velikánov. Germáni kraľujú v strednom tempe, ktorým sa znovu o kúsok priblížili k vysnenému modelu symetrického, detailne prepracovaného black metalu, založeného na strhujúcich nápadoch. Prevratná, no nič neriešiaca rýchlosť, tu figuruje len ako vzácnosť.
Thy Worshiper - Klechdy
Pri všetkej úcte k Arkona, Furia a Cultes des Ghoules, tohtoročný poľský primát patrí dnes v Dubline usadenej legende. Šestica prináša na 80-minútovej platni dávno zabudnutý pohanský svet, zahalený do progresívnych postupov black/death metalového rubáša. Tradičné spevy a nástroje, pasujúce kapelu k elite extrémneho ethno metalu, čarujú s prekvapivým vkusom.
Inquisition - Bloodshed Across The Empyrean Altar Beyond The Celestial Zenith
Zvrátenými postupmi Morbídnych anjelov sú tento rok inšpirovaní aj Mithras, ale dvaja maniaci z Kolumbie navrch pridávajú mrazivú atmosféru a odzbrojujúco silnú melodiku, pričom povestnú juhoamerickú beštialitu eliminujú na minimum. Takmer hodinová nádielka prináša i odkazy na Keltský mráz, lahodiace duši nejedného eleganciu milujúceho človeka.
Ulcerate - Shrines of Paralysis
Hrať death metal týmto spôsobom je možno moderné, zároveň však neskonale náročné. Novozélanďania sa opäť ponárajú do experimentálnych vôd, odkiaľ vyťahujú nádherný, nekonečnú hodinu trvajúci sled disonantných tónov, nečakaných rytmických zvratov, nepochopiteľných gitarových absurdít a nadčasových atmosférických momentov.
Vektor - Terminal Redux
Rok 1993 v plnej kráse. Kto iný by sa postaral o impozantné reminiscencie než Američania a ich vesmírny progressive thrash/death metal. Duch Pestilence, Nocturnus a Cynic ožíva vďaka vynaliezavosti fenomenálnych riffov, kozmických samplov a neuchopiteľnej rytmiky. Nikdy nenudiaca death metalová klasika so širokospektrálnym výhľadom do budúcnosti.
Gorguts - Pleiades' Dust
Vynechať Kanaďanov pri hodnotení akéhokoľvek roka, v ktorom by vydali hoci len jedinú skladbu, zaváňa hriechom. S rytmikou prevracajúcou mozgové závity, intergalaktickými riffmi a brilantnou kompozičnou výstavbou počas celých 33 minút majú tendenciu doviesť death metal na absolútny okraj možností, odkiaľ už zdanlivo nevedie žiadna cesta vpred.
Witherscape - The Northern Sanctuary
Dan Swanö to stále dokáže - akoby sa na jeho albumoch ocitli progrockoví veteráni hneď vedľa smrteľne kovovej partie a vôbec si neprekážali. Geniálny Švéd (a Ragnar Widerberg) to na rozdiel od nemenovaných krajanov nevzdáva a trademarkovým growling/spevom deklaruje, ako blízko k sebe môžu mať žánre narodené v odlišných dekádach 20. storočia.
Týždenný prehľad noviniek na hard & heavy scéne vychádza vždy v pondelok, sekundu po polnoci. Ak chcete prispieť svojimi tipmi na kvalitnú hudbu, kontaktujte nás na adrese redakcia@hudba.sk.
Autori: Adrián Kozák (ak), Pavol Magic (pm), Marek Danko (md)
Foto: topsters.net
Súvisiaci interpreti: The Dillinger Escape Plan, Moonsorrow