Strata príjmu a absencia kompenzácií pre umelecké i technické profesie. Tak vyzerá dopad koronakrízy na domáci hudobný priemysel. Pandémia, ktorej Slovensko už niekoľko mesiacov čelí, výrazne ovplyvnila ekonomický rozvoj štátu a zasiahla všetky skupiny obyvateľstva. Hudobná obec bola jednou z prvých skupín v rámci kreatívneho priemyslu, ktorých sa dotkli opatrenia vlády.
Živé vystúpenia sú pritom pre hudobníkov kľúčové. Až dve tretiny príjmov výkonných umelcov na Slovensku pochádzajú zo živých koncertov. Scéna živej hudby je tak pre slovenskú scénu tým najdôležitejším trhom a koncerty sú najvýznamnejším zdrojom príjmov hudobníka.
"Koncertovanie bolo za posledných desať rokov hlavným živiteľom hudobníkov. Práve živé vystúpenia poháňajú hudobný priemysel a poskytujú uplatnenie stovkám ďalších profesií, ktorých na prvý pohľad nevidieť," hovorí Tomáš Mikš z predstavenstva Slovenského ochranného zväzu autorského (SOZA), ktorý dáta o poklese hudobného priemyslu zverejnil. Kvôli zrušeným podujatiam hudobníci neprišli len o honoráre za účinkovanie, ale aj o ďalší príjem z možných autorských honorárov z neuskutočnených podujatí. Oproti minulému roku bol ich príjem takmer trikrát nižší a hudobníci tak prišli o stovky tisíc eur.
Naviazané profesie
Absencia živých podujatí neovplyvnila len samotných hudobníkov. Ich príprava a realizácia si vyžaduje množstvo pridružených pracovných síl. Aj vystúpenie s veľmi skromným rozpočtom zamestnáva 8 až 10 ľudí, napríklad na koncert štvorčlennej kapely pripadá približne rovnaký počet technikov a pódiových pomocníkov. Na väčších podujatiach sa môže toto číslo ľahko vyšplhať až na 40 ľudí a v arénach a na festivaloch až na 200 ľudí. Každý vystupujúci hudobník tak vytvára jedno alebo viac ďalších pracovných miest. So zrušenými podujatiami teda prišli o prácu aj ľudia, ktorých profesia súvisí s prípravou podujatí ako napríklad technici, zvukári, prepravcovia, či zamestnanci, ktorí majú na starosti bezpečnosť.
Väčšina hudobníkov sa však neživí len umeleckou činnosťou. Podľa štatistík takmer 70% hudobníkov vykonáva okrem umeleckých aktivít aj inú profesiu v rámci hudobného priemyslu. Medzi najčastejšie patrí vyučovanie hudby (24%) a organizácia koncertov (22%). Vysoké percento umelcov kombinuje svoju prácu aj s manažérskou činnosťou (11%), pretože si často zabezpečujú svoje koncerty individuálne. Ďalšie sekundárne povolania umelcov sú producent, zvukový technik, či hudobný redaktor. Hudba tak viaže na seba množstvo profesií a služieb, ktoré v súčte generujú nezanedbateľný dopad na národné hospodárstvo a zamestnanosť.
Daň za kreativitu
Súbežné zamestnania však hudobníkom počas pandémie veľmi nepomohli. V čase, keď ministerstvo práce spustilo finančnú pomoc pre ľudí zasiahnutých koronavírusom, veľká časť umeleckej obce nemohla o túto pomoc žiadať práve kvôli pridruženým zamestnaniam. Prepadli tak sitom pomoci a to aj napriek tomu, že príjmy z ich sekundárnych zamestnaní boli často iba symbolické.
Situácia pre ľudí pracujúcich v hudobnom priemysle nie je priaznivá ani v súčasnosti. Od 1. septembra boli sprísnené opatrenia týkajúce sa hromadných podujatí, čo v konečnom dôsledku znovu nepriaznivo ovplyvní hlavný príjem hudobnej obce. Ministerstvo financií síce poskytne na pomoc nezávislej kultúre takmer 11 miliónov eur, je však otázne, či táto pomoc bude dostatočne adresná a či sa okrem samotných umelcov bude vzťahovať aj na ľudí, ktorí sa podieľajú na technickej a organizačnej príprave kultúrnych podujatí. V rámci ekonomickej obnovy na Slovensku by mala vláda obzvlášť dbať na kreatívny sektor. Ten sa nezastupiteľne podieľa na tvorbe domácej ekonomiky, no oproti ostatným odvetviam je v období krízy značne znevýhodnený.
Informácie a grafy redakcii Hudba.sk poskytol PR a mediálny konzultant SOZA Juraj Čurný.