Neprehliadnuteľného frontmana legendárnej britskej elektronickej skupiny The Prodigy, Keitha Flinta, našli mŕtveho v jeho dome v mestečku Great Dunmow v anglickom Essexe. Spevák, vďaka ktorému kapela v druhej polovici 90-tych rokov prekročila dovtedy dané a jasné hranice elektronickej hudby a stala sa legendou, zomrel vo veku 49 rokov.

Jeho telo našli v pondelok ráno po tom, ako niekto zavolal políciu s obavami o jeho život. "Dorazili sme tam a, bohužiaľ, našli sme telo 49-ročného muža. Informovali sme o tom jeho príbuzných," uviedol policajný hovorca. Polícia z Essexu informovala, že spevákova smrť sa nevyšetruje ako podozrivá a bližšie podrobnosti prinesie skúmanie koronera.

Smutnú správu dnes na svojich stránkch potvrdili aj The Prodigy: "S hlbokým šokom a veľkým zármutkom potvrdzujeme smrť nášho brata a najlepšieho priateľa Keitha Flint. Bol skutočným priekopníkom, novátorom a legendou. Bude nám navždy chýbať," uviedla skupina na sociálnych sieťach a požiadala o rešpektovanie súkromia.

Liam Howlett, s ktorým Flint kapelu spoluzakladal, neskôr na Instagrame potvrdil špekulácie o tom, že išlo o samovraždu. "Tie správy sú pravdivé. Nemôžem uveriť, že toto hovorím, ale náš brat Keith si cez víkend sám zobral život. Som v absolútnom šoku, fuckin nahnevaný, zmätený a mám zlomené srdce..."

Keith Flint - The Prodigy, Bratislava, 2009 Zdroj: Ľubomír PanákKeith Flint - The Prodigy v Bratislave v roku 2009 (foto: Ľubomír Panák)

Z tanečníka spevák, ktorý kapelu posunul ku hviezdam

Keith Flint sa narodil 17. septembra 1969 v londýnskom Redbridge, no ešte počas detstva sa jeho rodina presťahovala do Essexu. Tam sa v roku 1989 stretol s producentom Liamom Howlettom a bol to práve Keith, kto mladého talentovaného dídžeja povzbudil k tomu, aby svoju tvorbu prezentoval na väčších pódiách. Prvotnou ideou bolo, že Flint a jeho kamarát Leeroy Thornhill (neskôr bol klávesákom skupiny) ho budú na pódiu sprevádzať ako tanečníci. Tak v roku 1990 vznikla skupina, ktorá počas nasledujúcich rokov prepísala históriu tanečnej hudby.

Mimochodom, meno kapely je odvodené od syntetizátora Moog Prodigy - druhú časť názvu svojho obľúbeného nástroja totiž Howlett napísal na kazetu, na ktorú Flintovi po ich stretnutí nahral ukážky svojej tvorby. Ďalší dôležitý člen Maxim Reality sa k formácii pridal krátko po jej založení. Zaujímavosťou je, že pôvodne bola jeho úloha výlučne manažérska. Trojica zakladajúcich členov chcela využiť jeho kontakty v rámci britskej reggae scény. Až neskôr sa stal prvým vokalistom skupiny - jeho hlas počuť v live tracku Death of the Prodigy Dancers na debute a na druhom albume naspieval známu skladbu Poison.


Počas prvých piatich rokov fungovania The Prodigy mal hudobne všetko pevne v rukách Liam Howlett, ktorý bol počas celej histórie skupiny jej hlavným motorom, vizionárom a duchovným otcom. Flint a Thornhill na samotnú tvorbu prvých dvoch albumov Experience (1992) a Music for the Jilted Generation (1994) nemali veľký vplyv, boli však jeho nerozlučnými parťákmi, ktorí tancovali na jeho vystúpeniach a predstavili sa aj v niektorých raných videoklipoch (napr. vyššie uvedený Out Of Space).

Zásadná zmena prišla v roku 1996, kedy vyšla prvá singlová predzvesť tretieho albumu The Fat of the Land - skladba Firestarter. V nej išiel prvýkrát do popredia Keith Flint a z tanečníka sa stal hlavný spevák a výrazný frontman, ktorý svojím punkovým prejavom a kontroverzným rebelským imidžom otvoril kapele úplne nové možnosti.


Bol to naozaj pozoruhodný a v hudobnej histórii veľmi vzácny prerod. Kapela, ktorá bola pôvodne pevne zakotvená v elektronických vodách na pomedzí undergroundových žánrov ako rave, jungle, techno a breakbeat, v roku 1996 prelomila všetky ľady a stala sa fenoménom, ktorý prerazil do mainstreamu. Jej ďalší singel Breathe vyšiel v novembri 1996. V nezabudnuteľnom klipe, ktorý rovnako ako Firestarter režíroval Walter Stern, sa Flint po boku Maxima opäť predstavil so svojím typickým "diabolským" účesom a výrazom šialenca.

Samotný album The Fat of the Land napokon vyšiel až v júni 1997, viac než rok po singli Firestarter. Hoci okrem skladby Smack My Bitch Up už nepriniesol žiadne ďalšie hity, stal sa obrovským míľnikom nielen v diskografii samotných The Prodigy, ale aj v rámci celej elektronickej scény. Na nahrávke s ikonickým krabom na obale vyrástla celá generácia fanúšikov, pričom okrem priaznivcov elektroniky oslovil aj rockovo/punkovo (vďaka Flintovi) a hip-hopovo (sample a hosťovanie Kool Keitha v Diesel Power) orientované publikum. Dodnes sa z neho predalo viac než 10 miliónov kópií.


Dlhé čakanie na návrat "stratenej" formy

Náhla celosvetová sláva po vydaní prelomovej nahrávky už "zomlela" mnoho kapiel a problémom sa nevyhli ani The Prodigy. Dôkazom bol nasledujúci album Always Outnumbered, Never Outgunned (2004). Fanúšikovia si naň museli počkať dlhých sedem rokov a tí, ktorí očakávali nasledovníka úspešnej tretej šúdiovky, boli sklamaní. Howlett totiž nahrávku postavil na hosťujúcich vokalistoch, medzi ktorými boli okrem iných aj Juliette Lewis či bratia Gallagherovci z Oasis. Maxim sa predstavil iba v dvoch skladbách a Keith Flint dokonca ani v jednej. Album bol sklamaním z hľadiska predajnosti a nepresvedčil ani hudobných kritikov.

Až posledné tri nahrávky Invaders Must Die (2009), The Day Is My Enemy (2015) a No Tourists (2018) priniesli návrat "starých dobrých" The Prodigy. Formácia na nich nadviazala na to najlepšie zo svojej tvorby v 90-tych rokoch, pričom svoj zvuk dokázala urobiť dostatočne zaujímavým aj pre novú generáciu. Navyše na týchto nahrávkach trojica kmeňových členov na rozdiel od starších albumov pracovala viac spoločne a Keith Flint s Maximom prispeli autorsky nielen v rámci textov, ale v niektorých skladbách aj hudobne.


Napriek tomu platí, že v štúdiu bol vždy jasným kreatívnym lídrom Howlett. Na koncertoch to však bolo presne naopak - kým producent zostával v úzadí, dvojica frontmanov sa starala o šou. Tá je povestná obrovskou energiou, pre ktorú sú The Prodigy považovaní za najlepšiu elektronickú kapelu. Prvýkrát sme ju na Slovensku zažili počas legendárnej búrky na Pohode 2005, o jedenásť rokov neskôr sa kapela na náš najväčší festival vrátila znova a medzitým vystúpila niekoľkokrát aj v Bratislave.

Žiaľ, nahradiť takého výrazného "maskota" kapely (v tom najlepšom zmysle slova), akým bol Keith Flint, je nemožné. Hudobne by síce formácia mohla ďalej fungovať i bez neho alebo rozšíriť zostavu o nového speváka, ktorého prejav by sa hodil k surovej elektro-punkovej energii kapely, fanúšikovský sentiment však často býva proti takýmto pokusom. Flint bol jedným zo základných kameňov legendárnej skupiny, jej imidžu, koncertov a od istej doby aj charakteristického zvuku. Ak by mala kapela pokračovať bez neho, chcelo by to podobne veľký a úspešný prerod, aký priniesol tretí album. Uvidíme, či je v silách kapely vysporiadať sa s touto stratou a otvoriť úplne novú kapitolu.


Na Flintovu smrť už reagovali na sociálnych sieťach The Chemical Brothers, Dave Rowntree (Blur), vydavateľstvo XL Recordings, Mary Anne Hobbs a mnohí ďalší. "Veľmi smutná správa. Hrali sme s The Prodigy mnoho koncertov počas tých rokov a boli vždy priateľskí a prajní. Bol to úžasný frontman, ozajstný originál a bude veľmi chýbať," napísali na Twitteri chemickí bratia Tom Rowlands a Ed Simons.


Autor: Patrik Marflák
Foto: Ľubomír Panák

Súvisiaci interpreti: The Prodigy