Ani jeden z nás neznášal písať o úmrtiach známych hudobníkov, veď kto by to rád mal... Keď zomrel Michael Jackson či George Michael, vydýchol som si, že to vyšlo práve na jeho službu. Viac článkov však už Peter Lehotský nenapíše, v pondelok som sa so zdesením dozvedel o jeho náhlej smrti. Zasiahla aj mnohých jeho priateľov z hudobnej scény. Takto naňho spomíname.
Nevídali sme sa často, keďže žil v Liptovskom Mikuláši, kde koncom minulého týždňa aj naposledy vydýchol. V spánku, po piatkovom nočnom statuse s nahnevaným odkazom pre vládu: "Nebudete mať radi pondelky, bastardi. Váš systém dopustil vraždu novinára a jeho priateľky. Vo Svidníku, Trebišove či v Bratislave ste dopustili, aby nad zákonom vládli miesto spravodlivosti vzťahy. Ste smradi." Pridal k tomu známu pesničku I Don't Like Mondays od Boba Geldofa z The Boomtown Rats a je strašnou iróniou osudu, že na druhý deň sa už nezobudil, no dozvedeli sme sa o tom až v pondelok. V januári oslávil 44. narodeniny. Now I really don't like Mondays...
Naposledy som s ním bol asi pred mesiacom a hovoril som mu, že vyzerá lepšie, ako keď som ho spoznal. Nestihol som mu však poďakovať za všetko, čo pre mňa a Hudba.sk za tie roky urobil. Hoci na pár rokov mal od písania pauzu a pracoval v komunálnej politike (čomu všetkému sa venoval môžete odčítať z jeho blogu), stále hudobnú scénu sledoval a na jeseň 2016 sa do nášho tímu vrátil. Odvtedy sme spolu pracovali denne, síce len na diaľku, no naše dopisovanie nikdy nebolo len o práci. Bol to skvelý "virtuálny parťák" a o jeho historkách pri osobných stretnutiach ani nehovorím, dokázal o slovenskej hudobnej scéne rozprávať hodiny. Budeš mi veľmi chýbať, už teraz chýbaš.
Úprimnú sústrasť Petrovej rodine, jeho priateľke Lucii a všetkým, ktorí ho poznali.
Patrik Marflák, šéfredaktor Hudba.sk
Zdroj: archív P. LehotskéhoPeter Lehotský s Ferom Griglákom, 2008Úprimný fanúšik hudby a čistý človek
"Je to mimoriadne smutná správa. Peter sa významne podieľal na rozbehu portálu Hudba.sk a ako redaktor dlhé roky odvádzal skvelú prácu. Je mi veľmi ľúto, že nás opustil človek, profesionál, ktorý bol obľúbený a rešpektovaný v hudobnej sfére. So zármutkom vyjadrujem úprimnú sústrasť rodine, priateľom a kolegom." - Martin Mác, výkonný riaditeľ Zoznam.sk
"Úprimnú sústrasť Petrovej rodine. Vždy som si myslel, že ľudia ako Kuki tu budú "navždy". Neviem spracovať informáciu, že už nie je. Všetci sme ho volali Kuki. Stál pri našich začiatkoch, keď nás menežoval a pomohol nám dostať sa za hranice Bratislavy. Istú dobu sme si boli veľmi blízki a trávili spolu každý deň. Zoznámil nás s mnohými zaujímavými a dôležitými ľuďmi z rádií a médií. Mal neskutočnú pamäť na miesta, ľudí a situácie, ktoré si pamätám veľmi rozmazane, alebo vôbec. Odišla s ním teda aj veľká časť kapelovej pamäte a neexistuje už nikto, kto by dokázal poskladať mozaiku dejín Le Payaco." - Tomáš Sloboda za kapelu Le Payaco
"Ťažko sa mi píšu pamätné slová, lebo som ešte stále nepochopila, že tu nie je. Peťo bol vždy a všade, a bolo to také samozrejmé... Nikdy by mi nenapadlo, že môže nebyť. A teraz po ňom ostalo prázdno. Odkedy som sa začala motať okolo hudby, odvtedy si pamätám Peťa. Bol pri Jarovi Filipovi, bol pri mojom prvom klipe, pri prvom singli, na prvom krste prvého CD, bol pri tom, keď som spolupracovala s Richardom Müllerom, bol vždy aj pri ňom... Bol proste všade, kde bola hudba. Neviem... Myslím si, že bude ďalej... Inak to nedáva zmysel." - Lucia Šoralová
Zdroj: Miro TrimayPeter Lehotský s kapelou Le Payaco, 2006 (foto: Miro Trimay)"S Petrom sme spoznali v Rádiu Ragtime v 90-tych rokoch, kedy už bol súčasťou aj muzikantskej scény v Bratislave. V tom čase fungoval aj ako promotér a boli sme s ním na legendárnom a pre nás nezabunuteľnom koncertnom výjazde v Stropkove. Na ňom sa udiali úplne šialené veci, na ktoré sa spomína celý život... Ako aj teraz pri tejto smutnej spomienke po 20 rokoch. V poslednom čase sme ho vnímali hlavne ako zapáleného lokálpatriota a aktivistu z Liptovského Mikuláša. Aj keď naše stretnutia boli už len občasné, vždy nám rád pomohol svojimi skúsenosťami a vždy sme mali o čom pokecať. Je nám veľmi ľúto, že odišiel tak náhle a skoro." - Peter Petko Opet za skupinu Polemic
"Nevolali sme ho inak, ako Kuko, bol to jeden super človek, ktorý nemal s ničím problém, vždy ochotný pomôct, poradiť. Pamätám si na naše turné s Le Payaco v deväťdesiatych, kde sme s ním zažili kopec zábavy, alebo ako mi z Mikuláša vždy dva-tri dni pre štartom Žákovic Open posielal podrobnú predpoveď počasia a veľmi sa zaujímal, ako idú prípravy. Peťo, veľmi skoro si odišiel, ešte minulý týždeň sme riešili veci a už tu nie si. Česť tvojej pamiatke." - Yxo z kapely Hex
"Peter mi ostane v srdci ako milý, usmiaty človek, kamarát, bez ktorého sa nezaobišla žiadna naša návšteva Liptova. Okrem našich osobných stretnutí sme boli v denno-dennom kontakte na sociálnej sieti, z ktorej som sa aj dozvedel tú smutnú správu o jeho predčasnom odchode. Zbohom, kamarát," - Sveťo Korbeľ z kapely Slobodná Európa
Zdroj: archív P. LehotskéhoKuko a Yxo, 2007"Petra som spoznal ešte v čase, keď spolupracoval s Jarom Filipom. Bolo to celkom dávno, ale nie až tak dávno, aby nás tak náhle opustil tento mladý človek. Bude mi chýbať. Chvíľami mi strašne liezol na nervy, lebo bol dôsledný do nepríčetna. Písal nekonečne dlhé maily, ktoré som nikdy nedočítal do konca, ale vždy som mu to schválil. Lebo vedel som, že sa naňho môžem absolútne spoľahnúť. To, čo robil, miloval. Celý svoj život zasvätil hudbe, ale tak čisto. On bol úprimný fanúšik hudby, a čistý človek. Žiaľ, odišiel a bude veľmi chýbať." - Adnan Hamzič, manažér Richarda Müllera
"Bol môj prvý textár a aj prvý manažér. Mali sme nadštandarný vzťah, okrem pracovných vecí vedel o mojich osobných radostiach aj problémoch a ja o tých jeho. Prihlásil ma dokonca do prvého ročníka súťaže Hlas Česko Slovenska a zažíval spolu so mnou moje prvé výrazné úspechy. Mám v počítači plno jeho textov, ktoré som ešte nestihol zhudobniť. Dal som mu nejaké veci opraviť, no už to nikdy neurobí. Nemôžem tomu uveriť... Bol som s ním naposledy v decembri. Vyzeral super - schudol, našiel si frajerku a vyzeral spokojný. Život vie byť niekedy pekná ku*va... Nikdy som mu nepovedal, že ho mám v skutočnosti strašne rád. Skôr som ho vždy kritizoval a často bol on hromozvodom mojich nálad. Nikdy mi nenapadlo, že to nebudem mať príležitosť odčiniť a poďakovať mu za to, čo pre mňa robil. Myslel som, že ešte budem mať na to dosť času. Nebudem. Už je neskoro. Úprimnú sústrasť celej tvojej rodine, Peťo. Odpočívaj v pokoji." - Juraj Zaujec
"Peťo mi robil komplexné promo na moju spomienkovú knihu Vždy pripravený! (Socializmus, heavy metal a čučo), prípadne nám pomáhal ako Ramchatu, ak sa v kapele udialo niečo dôležité. Bol to ukážkový profesionál. Kým som nestretol jeho, namýšľal som si, že viem napísať PR článok. No po jeho úprave som zistil, že som v porovnaní s ním úplný amatér. Vždy po mojej prednáške v Liptovskom Mikuláši sme sa dlho debatovali, prípadne sadli na pivo. Nesmierne rád som počúval jeho spomienky z hudobného zákulisia, histórie slovenskej scény. Vedel vysvetliť veľa súvislostí, príbehov, mal obrovský prehľad. Bol múdry, racionálny a vedel mať odstup. Nielen toto sa mi na ňom páčilo. Úprimnú sústrasť pozostalým a česť jeho pamiatke." - Pavel "Hirax" Baričák
Zdroj: Lucia PorubčanskáFoto: Oliver Ondráš (titulná fotografia), Lucia Porubčanská (✌️) a archív Petra Lehotského
