Vedci z Queen Mary University of London a Imperial College London skúmali 50 rokov populárnej hudby. Ako ukázala ich kvalitatívna analýza, počas sledovaného obdobia sa udiali tri hudobné revolúcie. Zároveň ich zistenia vyvrátili tvrdenia, že súčasná populárna hudba začína znieť príliš rovnako v porovnaní s minulosťou.

Do štúdie, ktorú publikovali v magazíne Royal Society Open Science, zaradili viac ako 17-tisíc skladieb, ktoré sa v rokoch 1960 až 2010 umiestnili v americkom singlovom rebríčku Billboard Hot 100. "Je skutočne fascinujúce vidieť, ako sa menila pestrosť. Vieme totiž určiť, či sa rebríčky stali jednotvárnymi," uviedol jeden z autorov štúdie Matthias Mauch z Queen Mary University of London. "Mnoho ľudí tvrdí, že hudba je čoraz horšia, no my sme nič také nezistili. V súčasnosti neexistuje trend pre kompozíciu, čiže hudobné zložky rebríčkov, ktorý by znamenal smerovanie k jednotvárnosti," doplnil.

Rock, elektronika a "pop bez harmónie"

Tím výskumníkov analyzoval viaceré charakteristiky hudby vrátane harmónie, zmeny akordov alebo farby tónu. Následne vedci sledovali, ako sa tieto charakteristiky menili počas určeného obdobia. Výsledky ukázali, že na začiatku 60. rokov 20. storočia sa z populárnej hudby začal vytrácať takzvaný dominantný septakord typický pre jazz alebo blues. Rok 1964 podľa vedcov výrazne poznamenala invázia rockového zvuku anglických kapiel ako The Beatles či The Rolling Stones. Toto obdobie označili za prvú hudobnú revolúciu.

Druhá, v znamení elektronickej hudby, sa uskutočnila o necelých dvadsať rokov, keď v hudbe začali dominovať nové technológie, syntetizátory, samplere či bicie automaty. Tretiu revolúciu spôsobila popularizácia rapu a hip-hopu. "Táto revolúcia bola najväčšia," interpretuje Mauch zistenia svojho tímu. "V našej analýze bola významná, pretože sme sledovali harmóniu a rap a hip-hop harmóniu nepoužívajú. Dôraz sa kladie na hlas a rytmus. Toto bola skutočná revolúcia. Zrazu bolo možné mať popovú skladbu bez harmónie," vysvetlil.

Vedci zaznamenali aj iné zmeny v hudbe, ktoré síce nespôsobili revolúciu, no mali výrazný vplyv. Jednou z nich bolo zavedenie malého mollového septakordu prostredníctvom funku, soulu či disca v 70. rokoch. "Nespôsobili revolúciu, no tieto akordy sa predtým v hudbe neobjavili a odvtedy z nej nevymizli. Nové skladby ich stále a často používajú," priblížil autor štúdie. Naopak, v 80. rokoch podľa vedcov nastalo pre takzvaný arena rock obdobie jednotvárnosti. "Mnohé glam metalové či stadium rockové kapely ako Bon Jovi či Bruce Spingsteen vstúpili do rebríčkov a mali v nich väčší podiel. A potom prišiel rap a hip-hop. Myslím, že hip-hop zachránil rebríčky," uviedol Mauch.

VIDEO: Tri krásky vás prevedú rýchlokurzom histórie populárnej hudby

Hudba je pestrejšia ako kedykoľvek predtým

Podľa týchto zistení teda Majk Spirit nebol ďaleko od pravdy, keď vyhlásil, že "hip-hop je nový Beatles". A čo sa týka názorov, že dnešná hudba je horšia, ako bola tá v minulosti - tie zrejme vychádzajú najmä z toho, že máme tendenciu porovnávať súčasnú hudbu - dajme tomu posledných 5-10 rokov - s hudbou oveľa dlhšieho obdobia. Čím je poslucháč starší, tým dlhšie obdobie vníma ako "lepšie", a tým je kritickejší k súčasnosti, keďže za 20, 30, 40 rokov svojho života bol svedkom hudobného vývoja počas viacerých veľmi rôznorodých "päťročníc" a dekád.

Navyše je tu psychologický aspekt, že čím sme starší, tým sme konzervatívnejší a odmietame hudbu, ktorá je iná než tá, na ktorej sme vyrastali. Vkus jednotlivca je totiž vo všeobecnosti najviac ovplyvnený hudbou, ktorá je populárna v čase dospievania a ranej dospelosti - podľa aktuálnej štúdie používateľov streamingovej služby Spotify ľudia v priemere prestávajú novú hudbu počúvať vo veku 33 rokov. Výnimkou sú samozrejme nové albumy obľubených kapiel z mladosti.

Možno z toho dôvodu je u mnohých skôr narodených častý názor, že "pop bez harmónie" nie je hudbou, no faktom je, že súčasnú mladú generáciu si získal rovnako, ako kedysi rock či synthpop. Všeobecne platí, že každý žáner má iné kvality aj kritériá hodnotenia a v každom možno nájsť hodnotnú i menej hodnotnú tvorbu. No keď človek určitý štýl hudby nepočúva alebo ho vníma len povrchne, ťažko ho môže oceniť. Na druhej strane sa nemožno čudovať, že keď sa nastúpila "hip-hopová revolúcia", staršie generácie ju nepochopili a dodnes tento žáner považujú za menejcenný.

Vedecký, objektívny prístup, ktorý neporovnáva päť rokov s tridsiatimi a nehodnotí, či bola tá ktorá revolúcia pre hudbu dobrá alebo nie, v každom prípade potvrdzuje logický záver, že tým, ako sa hudba vyvíja, je čoraz pestrejšia. A keď to podľa vyššie spomenutej štúdie platí v komerčných rebríčkoch, tak mimo nich to platí niekoľkonásobne. Každý, kto hudbou žije a má v nej dostatočný prehľad, určite potvrdí, že taký široký výber hudby tu ešte nikdy nebol. Akurát tým, že jej je tak veľa a komerčné rebríčky sú len "špičkou ľadovca", náročnejší poslucháč si to svoje musí vedieť nájsť mimo stredného prúdu. A komu sa hľadať nechce, nezostáva mu nič iné, než nadávať na súčasnosť a vracať sa k hudbe svojej mladosti.

Zdroj: SITA (bbc.com), Patrik Marflák (záverečná časť)
Ilustračné foto: John Shearer/Invision/AP

Súvisiaci interpreti: The Beatles, Depeche Mode, Eminem