V Divadle Nová scéna pokrstili v piatok večer album s piesňami z muzikálu Šľahačková princezná. Predstavenie, ktoré vzniklo vďaka spolupráci dvojice autorov Pavla Hammela a Kamila Peteraja s režisérom Jánom Ďurovčíkom, uviedla Nová scéna od decembra 2016.

"Je to veľmi slušný a veľmi dobrý muzikál. Je to spravené tak objavne, Jano je fakt neskutočný, aký príbeh z toho vymákol a čo tam všetko namontoval. Veľmi dobre to pospájal," povedal Pavol Hammel pre agentúru SITA. Album prináša spolu 19 skladieb vrátane tých, ktoré Hammel a Peteraj napísali špeciálne pre nový muzikál. Okrem toho sa na štúdiovke nachádzajú aj tri skladby z iných albumov autorskej dvojice. "Je tam aj Medulienka alebo Pieseň na tisíc a jednu noc, ktorú som písal Marike Gombitovej a celé finále je bohovsky spravené z pesničky Mávam, čo je zas taký môj duet s Darou Rolins," uviedol Hammel.

Spevácky sa na albume podieľali herci z aktuálneho muzikálu, Lukáš Pišta, Lenka Fecková, Petra Dubayová, Martin Hudec, Michal Candrák, Jozef Antálek, Jakub Ružička, Martin Mikulášek, Barbora Ďurovčíková, Lenka Machciníková a Radka Šutľáková. "Už to nespievam ja, je tam vrabec Vševed, sú tam princezné, tri sudičky a ďalšie postavy. Niektoré veci som im musel upraviť, prepísať alebo dať do inej tóniny, ale je to krásne spravené. Je tam aj pesnička Mechy, ktorá je napríklad spravená trikrát inak - raz ako matematická úloha, potom ako balet a v závere predstavenia ako rap," priblížil hudobník. Hudbu nahrali v spolupráci so štúdiovým orchestrom.

Obsahovo piesne podľa Peteraja aktualizovali len do istej miery. "Rozprávky majú to šťastie, že ich texty až tak veľmi nestarnú. Rozprávky sú rozprávky a tak, ako sa rozprávali kedysi, tak fungujú aj dnes. Žiadne klasickým spôsobom napísané rozprávky nemusíte prispôsobovať súčasnému jazyku, v tom je ich pôvab," poznamenal textár.

Šľahačková princezná bola nedostatkovým tovarom
Album Šľahačková princezná po prvý raz vyšiel na LP v roku 1973 a hneď v tom čase získal prestížne československé ocenenia Deska roka 1973 a Bílá vrána týždenníka Mladý svět. Neskôr ho vydali v dvoch reedíciách, no napriek tomu bol podľa slov jeho tvorcov v podstate nedostatkovým tovarom. "Vtedy to bolo niečo celkom iné, nahrala to kapela Prúdy, ja som to celé spieval, bola to rocková muzika, nie ako sme zvyknutí dnes, že sa detičkám púšťajú také všelijaké hopsavé veci... Toto bola normálna rocková, bítová hudba, divočina ako hovado, deti sa tej muziky aj báli," zaspomínal si Hammel.

Podľa Peteraja si projekt získal začiatkom 70. rokov veľkú popularitu pre viacero vecí. Jednak žiadnu pieseň z neho nikdy samostatne neuviedli v rádiu, Šľahačková princezná bola dostupná len na platniach a veľkú rolu podľa neho zohrala aj skutočnosť, že príbehom deti sprevádzal práve obľúbený Jozef Kroner. "Jožko bol v tom čase absolútny idol detí, on sa im prihováral natoľko dôverčivým hlasom, takým tým sladkým, medovým, úžasným," usúdil známy textár. "A čo bola na tú dobu drzosť, vtedy sa už veselo rozdával dištanc, čiže zákaz činnosti. Na Slovensku ho už mal Juraj Jakubisko, mal zastavenú umeleckú činnosť a my sme sa vtedy opovážili ho osloviť, lebo on vynikajúco maľuje, či by neurobil obal tej platne. A on to namaľoval, v Supraphone to vyšlo a nik ani necekol, až kým to naňho nedošlo až do Prahy," dodal.

Napriek tomu, že nostalgiu autori pri obnovenom projekte nejako zvlášť nepociťujú, obaja sa neskrývane tešia, že prežil až dodnes. "Treba robiť stále a treba sa hýbať dopredu, ale teší ma, že toto vydržalo tak dlho, že to prežilo celých 46 rokov a myslím, že stále sa to ľúbi. To je pre autora taká satisfakcia, keď mu to dielo žije," uzavrel Peteraj.

Zdroj: SITA
Foto: Nova-scena.sk